Hypatia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d →‎Zdroj: kategórie
Bez shrnutí editace
Riadok 42:
Keď dokončila svoje vzdelanie, blesk jej rozumu a talentu sa ukázal natoľko nápadný, že jej bola ponúknutá katedra filozofie. Toto postavenie jej zabezpečilo aj miesto v mestskej rade, mohla sa zúčastňovať na riadení mesta. Prvýkrát v histórii sa žena stala profesorkou. V jej tvári je úsilie ženy antiky, dosiahnuť úplnú slobodu a byť rovnocennou mužom. Vo filozofii dosiahla naplnenie a uskutočnenie tohto úsilia.
 
Jednou z príčin nepriazninepriazne kresťanov k Hypátii bola jej krása, a múdrosť, a postavenie, ktoré zastávala, ju robilo centrom pozornosti vo vzdelaných kruhoch v Alexandrii. Zaoberala sa [[matematika|matematikou]], [[astronómia|astronómiou]] a [[filozofia|filozofiou]]. Pôsobila v Alexandrii ako prvá žena-učiteľka [[Novoplatonizmus|novoplatónskej filozofie]]. Najvýznamnejším z jej žiakov bol [[Synesios z Kyrény]], ktorý ju v niekoľkých listoch chváli.
 
Slobodne sa stretávala so všetkými, ktorí si želali učiť sa, alebo dostať vysvetlenia ťažkých častí z Platóna a Aristotela, chýry o jej živote dávali veľa podnetov pre výmysly a predsudky. Ženy na ňu pozerali s podozrením, často ju volali mužatkou a obviňovali ju z neskromnosti. Hypátia naozaj chodila po uliciach v odeve filozofa – tak chodili do tých čias len muži. Žila slobodne a nenútene, presne tak, ako sa patrí žiť slobodnej žene. Ako rozumná žena nikdy neprekročila rámec slušného správania<ref name="DZIELSKA47">Dzielska (1995), str. 47.</ref>. Mala veľa nápadníkov, ktorých však odmietala.
Riadok 53:
Príklad Hypátie niesol so sebou protest proti nástupu kresťanstva, na postavenie ženy, a súčasne na antickú kultúru. Jej tragický osud svedčí o tom, že mnohí radoví kresťania prijímali filozofa v šatách práve ako protirečenie kresťanských noriem, ako protest proti kresťanizácii.
 
Stalo sa to v marci roku 415. Nič netušiaca Hypátia sa vracala domov a bola neočakávane prepadnutá oddielom vzbúrencov. Útočníci nemali dôvod tvrdiť, že na tento útok dal príkaz sám Kyrill. Krutí hrdlorezi násilne vytiahli Hypátiu z povozu a dovliekli do kostola. Krásnu ženu vyzliekli donaha, nenávistne dobili jej telo, nosiace v sebe všetko najlepšie, čo sa ešte uchránilo zo slávnej antiky, a vydali strašnej poprave: ostrými mušľami a črepinami roztrhali na kúsky jej telo, jej ostatky vyniesli z chrámu, porozhadzovali po meste, alebo spálili. Táto strašná udalosť otriasla všetkými. Aj Kyrill bol zarmútený touto udalosťou, lebo taká odplata sa vymykala zo všetkých kresťanských aj ľudských noriem. Hypátia bola obeťou náboženského fanatizmu a okolností.
 
Hypátia „s rozumom Atény, postavou Héry, krásou Afrodity“ bola poslednou hviezdou antiky, svietiacou svojím prenikavým svetlom na uhasinajúcejuhasínajúcej oblohe. Po jej smrti však upadla alexandrijská škola a vláda kresťanov bola úplná. V celom Grécku sa už neobjavil nikto, kto by pokračoval vo veľkej a slávnej práci gréckych matematikov.
 
Po uplynutí nejakého času sa Hypátia stala pohanskou mučeníčkou a uctievali ju tak, ako kresťania uctievajú svojich nespočetných mučeníkov a svätých. Dve náboženstvá ako byakoby sa pomerili a stretli v obraze – spôsoboch tejto neobyčajnej ženy, tragický osud ktorej do dnešných dní nemôže nechať na pokoji, ľahostajným ani jedného človeka.
 
* „Hypátia s rozumom Atény, postavou Héry, krásou Afrodity“ bola poslednou hviezdou antiky, svietiacou svojím prenikavým svetlom na uhasinajúcejuhasínajúcej oblohe.
* „Ponechajte si právo rozmýšľať, dokonca rozmýšľať zle je lepšie ako nemyslieť vôbec“
* „Najstrašnejšia vec je učiť povery ako pravdu“