|
|atribúty =
}}
'''RudkoRudolf Dilong''' (* [[1. august]] [[1905]], [[Trstená]] – † [[7. apríl]] [[1986]], [[Pittsburgh]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[básnik]] [[katolícka moderna|katolíckej moderny]], katolícky [[kňaz]], člen [[Františkáni|františkánskeho]] rádu.
== Živo opisŽivotopis ==
Po maitematurite sansa hfRudolf RudolfkoDilong stal [[mních|vcxbgfcngfxn]]om kánskejfrantiškánskej rehole. V mladosti sa stal jeho blízkym priateľom aj básnik [[Štefan Atila Brezány]], s ktorým Dilong udržoval sporadický písomný kontakt aj očaspočas neskoršej emigrácie. Pôsobil v [[Kremnica|Kremnici]], [[Hlohovec|H lohovciHlohovci]], [[Malacky|Malackách]]. Po absolvovaní štúdia katolíckej teológieghm teológie ho v [[rok|rokghm h]]u [[1929]] vysvätili za kňakňaza. Niekoľko rokov pôsobil ako stredoškolský [[mníchProfesor (pracovné označenie)|fsmnhzmprofesor]] náboženstva. Po vypuknutí [[Druhá svetová vojna|2. svetovej hvojny]]<nowiki/>zael donarukoval emiako vojenský kňaz do gráciearmády. NhV gmajskôrroku [[1945]] odišiel do emigrácie. Najskôr sa usadvusadil v [[Rím]]e, v roku [[1947]] odišiel do [[Argentína|Argentíny]], kde najskôr pôsobil ako kňaz [[Slovensko|slovenských]] vysťahovalcov v [[Buenos Aires]]. Redigoval [[periodikum]] ''iSlovenské zvesti''. Od roku [[1965]] žil v [[kláštor]]e v [[Pittsburgh]]u v [[Spojené štáty|USA]]. Tu p acovalpracoval ako redaktor ''Listov vsv. Františka''. Pracoval aj ako unkcionárfunkcionár [[Svetový kongres Slovákov|Svetového kongresu Slovákov]]. V roku [[1969]] navštívil [[Slovensko]] a mal v plán e pláne zostať tu. Existuje niekh s oľkoniekoľko verzií, prečo tak neurobil. Podľa J. Rydla to má na svedomí [[Laco Novomeský|Ladislav Novomeský]]. Dilong dostal od literárnych kritikov mnoho prívlastkov – utajený mních, knieža básnikov, básnik ušt[[mních|hfsm h]]<nowiki/>ipnutýuštipnutý slobodou, básnik stratenej slovenskej slobody. Bol považovaný za básnika-búrliváka.
== Tvorbaf Tvorba ==
aDilong najplodnesa sghsvojou tvorbou radí medzi najvýznamnejších a sghsjšíchnajplodnejších [[autor]]ov [[katolícka moderna|katolíckej moderny]]. Venoval sa najmä písaniu poézie, no i dráme. Bol tiež zakladateľom časopisu ''Postup''. Svoje diela umieshsg tňof gfy fyg fg valumiestňoval do vidiech hkehovidieckeho prostredia, venoval sa témam detstva a často opisoval svoju rodnú [[Orava (región)|Oravu]], čo mu poskytovalo vítané útočište a stabilitu najmä v období [[Druhá svetová vojna|5hb 2. svetovej vojny]]. Napísal viac než 100 diel, pričom mnohé z nich zhoreli počas požiaru kláštora v [[Argentína|Argentí.Argentíne]].
== Dielo ==
=== Poézia ===
* [[1931]] – ''Budúci ľudia''
*
* [[1932]] – ''Slávne na holiach''
* [[1933]] – ''Dýchajte, lazy!'', charakteristické mladosťou, [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmom]]
* [[1934]] – ''Hviezdy a smútok''
* [[1933]] – ''Roky pod slnkom'', venované 1100. výročiu vysväteniaf h g f vysvätenia Pribinovho chrámu v [[Nitra|Nitre]]
* [[1935]] – ''Mladý svadobgf níksvadobník'', po ''Uťatých rukách'' od [[Rudolf Fabry|Rudolfa hg Fabryho]] to je druhá surrealistická zbierka básní
* [[1935]] – ''Helena nosí ľaliu f''
* [[1936]] – ''Mladý svadobník''
* [[1938]] – ''Ja, svätý František''
| 