Smazaný obsah Přidaný obsah
Maajo25 (diskusia | príspevky)
Riadok 79:
Nový problém predstavovali Portugalci a hlavne [[Spoločnosť Ježišova|jezuitskí]] misionári, ktorí sem s nimi prišli. Etiópski cisári sa ocitli pod silným tlakom, aby prestúpili na [[katolíctvo|katolícku]] vieru a hoci sa o to niektorí z nich pokúsili, napríklad [[Ze Dingil]] či [[Susneos]],{{#tag:ref|Mimo priklonenia ku kresťanstvu je Susneos známy radikálnymi zásahmi proti [[židia|židom]] – veľká časť z nich za jeho panovania bola nútená nechať sa pokrstiť, bol im zabraný majetok, prípadne boli predaný do otroctva alebo vyhnaný z krajiny.<ref name="moj36"/>|group="pozn."}} ľudový odpor bol tak silný, že obaja neskôr prišli o vládu. Susneosov syn [[Fasiladas]] neskôr misionárov v 30. rokoch 17. storočia z krajiny vyhnal.<ref name="moj36">Mojdl, s. 36</ref><ref name="BAA">{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Bureau of African Affairs | titul = Background Note: Ethiopia | url = http://www.state.gov/r/pa/ei/bgn/2859.htm# | dátum vydania = 2011-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-07-19 | vydavateľ = U.S. Department of State | jazyk = anglicky}}</ref> Za Fasiladasovho nástupcu [[Ijasu I. Etiópsky|Ijasua I.]] došlo k obnoveniu silného postavenia Etiópie, roku 1636 bolo tiež založené nové hlavné mesto menom [[Gondar]]. Po smrti tohto cisára ale nastal značný úpadok cisárskej moci a na dianie v štáte mali stále väčší vplyv feudálni šľachtici.<ref name="kong3">Library of Congress, s. 3</ref> Toto obdobie vyvrcholilo v rokoch [[1784]] až [[1855]], kedy etiópski vládcovia panovali iba nominálne a namiesto nich rozhodovali aristokrati. Do dejín sa zapísalo ako [[Zemene Mes'afint]], doba princov.<ref name="moj37">Mojdl, s. 37</ref>
 
Úpadok panovníckej moci sa snažil zastaviť cisár [[Tewedros II.]], panujúci od roku 1855.<ref name="kong3"/> Hoci dospel k mnohým úspechom a pokúšal sa o modernizáciu krajiny, nepodarilo sa mu získať nutnú podporu zahraničných mocností. Naopak si znepriatelil [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojené kráľovstvo]], ktorého vojská spôsobili jeho pád.<ref>Mojdl, s. 39 – 41</ref> O nový pokus o centralizáciu moci sa pokúsil [[Johannes IV.]], ktorý nastúpil na trón roku 1871. Úspešne sa ubránil proti egyptskému vpádu a bojoval na popud Spojeného kráľovstva tiež so [[sudán]]skýmiskymi [[Mahdiho povstanie|mahdistami]]. Dostal sa tiež do konfliktu s [[Talianske kráľovstvo|Talianskom]], ktoré si v oblasti dnešnej [[Eritrea|Eritrei]] vytváralo zázemie pre ďalší postup v regióne.<ref>Mojdl, s. 41 – 44</ref> Talianov sa podarilo zastaviť až za vlády ďalšieho cisára, [[Menelik II.|Menelika II.]], ktorý rozdrvil talianske vojská v [[bitka pri Adwe|bitke pri Adwe]] (Aduy) roku [[1896]].<ref name="kong3"/><ref name="moj47">Mojdl, s. 47</ref> Zároveň za jeho vlády prebehla radikálna expanzia na juh a juhovýchod, čo viedlo k posilneniu štátnych financií a obranyschopnosti štátu. Začala sa stavať prvá železnica medzi Addis Abebou, novým hlavným mestom, a vtedy francúzskym [[Džibuti]], budovali sa tiež nové mosty a cesty. Menelik vládol až do roku 1913, po jeho smrti sa dostal k moci Menelikov vnuk [[Ijasu V.|Ijasu]], ale počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] bol zvrhnutý a moci sa chopil šľachtic, čiže ''ras'', Tafari Makonen, najskôr ako regent, neskôr ako zvrchovaný panovník Haile Selasie I.<ref name="moj53">Mojdl, s. 53</ref>
 
=== Moderné dejiny ===