Charles Messier: Rozdiel medzi revíziami

Niekedy v roku [[1757]] Charles Messier začal hľadať [[Halleyova kométa|Halleyovu kométu]]. Jeho prvá správa o sprievodcovi Hmloviny v Androméde [[Galaxia Androméda|M31]] sa objavila v tom istom roku. Návrat Halleyovej kométy sa očakával v nasledujúcom roku, ale stále to bola skôr len vedecká hypotéza. Sám Delisle vypočítal zdanlivú trasu kométy a Messier vytvoril skvelý hviezdny graf jej cesty oblohou. Bohužiaľ však došlo k tomu, že Delisle sa vo výpočtoch pomýlil, a tak sa Messier vždy pozeral na nesprávne miesto. Napriek tomu [[14. august]]a [[1758]] objavil úplne inú kométu. [[28. august]]a 1758 objavil v [[súhvezdie Býk|súhvezdí Býka]] iný hmlistý objekt, ktorý najskôr považoval za kométu (neskôr sa ukázalo, že ide o [[Krabia hmlovina|Krabiu hmlovinu]], ktorá dostala v katalógu označenie M1). Starostlivé premeranie hmloviny vykonal [[12. september|12. septembra]] 1758.

 

 

Delisle sa pomaly pripravoval na odchod do dôchodku, preto nabádal Messiera, aby sa pustil do svojho vlastného pozorovania. V priebehu ďalších pozorovaní objavil Messier svoju druhú hmlovinu [[Hviezdokopa M2|M2]] ([[11. september|11. septembra]] 1758). Tú však objavil už v roku [[1746]] astronóm [[Jean Dominique Maraldi]]. M2 nie je hmlovina, ale guľová hviezdokopa. [[6. jún]]a [[1761]] pozoroval Messier vzácny úkaz prechodu Venuše cez disk Slnka. V máji a júni [[1762]] pozoroval kométu 1762 Klinkenberg, v októbri [[1763]] objavil kométu nazvanú po ňom 1763 Messier a o rok neskôr objavil kométu 1764 Messier. V roku 1763 sa objavili správy, o možnom prijatí Messiera do Kráľovskej vedeckej akadémie (Académie Royale des Sciences), ale nestalo sa tak.