Václav I. (Čechy, kráľ): Rozdiel medzi revíziami

d
d (→‎Životopis: preklepy)
d (→‎Životopis: preklepy)
 
== Životopis ==
Od detstva bol zvláštny – neurotický, možno psychickýpsychicky chorý. Miloval potulky hlbokým lesom a vášnivo lovil. Pri jednej loveckej akcii nešťastne prišiel o jedno oko. Zvláštne znie informácia kronikárov o tom, že kráľ Václav neznášal zvuk kostolných zvonov. Vyvolával u neho kruté bolesti hlavy a akési záchvaty podobné epilepsii. Preto kdekoľvek sa objavil, tam počas jeho prítomnosti museli všetky zvony zmĺknuť. Podľa lekárov je to choroba nazývaná [[idiosynkracia]] – t. j. zvýšená precitlivenosť voči určitým frekvenciám zvukového vlnenia.
Jednooký Václav I. otvoril dvere Čiech dokorán novému [[gotika|gotickému]] slohu, chcel byť naozajstným rytierom, podľa všetkých pravidiel, a podporoval všetky rytierske rády, obrady a turnaje. V gotickom slohu bol vystavaný nový ženský kláštor sv. Františka, ktorého abatišou sa stala Václavova sestra [[Anežka Česká|Anežka]], ktorá bola roku [[1989]] vyhlásená za svätú.
K výraznému zlepšeniu ekonomických pomerov prispela tzv. kolonizácia, spojená s premenou lesov a močiarov na úrodné polia. Kolonizácia trvala dlhý čas, prakticky až do polovice [[14. storočia]]. Jej súčasťou tiež bolo zakladanie miest ako stredísk remeselníckej a obchodnej činnosti. Zatiaľ čo na kolonizácii vidieka sa podieľalo české etnikum a početní prisťahovalci z preľudnených nemeckých oblastí, rozvoj veľkých miest súvisel predovšetkým s aktivitou nemeckého živlu. Platilo to tiež aj o Pražskom podhradí, ktorého pravá strana (neskôr [[Staré mesto Pražské]]) obdržalo po roku [[1230]] mestské práva, ako aj výsadu obohnať areál hradbami.
Mimoriadneho významu krajina dosiahla, vďaka vtedy výdatným strieborným baniam, v [[Jihlava (mesto)|JihlavaJihlave]]. Nemecký bol aj ráz Václavovho okolia. K najobľúbenejším hradom Václava I. patril [[Zvíkov (hrad)|Zvíkov]]. Nechal ho vybudovať francúzskymi staviteľmi v novom gotickom slohu. A navyše práve na Zvíkove,a do veže nazývanej Markomanka, dal uložiť všetky korunovačné klenoty.
 
Počas jeho vlády napadli stredoeurópske štáty výbojnevýbojné [[Mongolská ríša|tatárske kmene]]. Keď vyplienili [[Rusko]], dali sa ďalej na západ. A keďKeď sa dostali do Sliezska, kráľ Václav I. vytiahol s vojskom na pomoc svojmu švagrovi, sliezskemu vojvodovi [[Henrich II. (Sliezsko)|Henrichovi II. Pobožnému]], ale prišiel neskoro. Vojvoda bol útokom tatárskej horyhordy zaskočený v bitke pri [[Legnica|Legnici]], jeho vojsko bolo zmasakrované a vojvodove telo zostalo ležať na bojisku bez hlavy. Lovci lebiek boli bohatší o ďalšiu významnú trofej.
Václav sa pokúsil Tatárov dohnať, ale tí zmizli, ako by sa podrozdelili nimia zemcestou zľahla.do RozdeliliUhorska sa na drobné potôčiky a tie tiekli cezpustošili Moravu. Nezdržovali sa obliehaním hradov a opevnených miest, išlo im iba o to, aby dokonale vyplienili krajinu, pobrali korisť a ozdobili sa „skalpmi“. Ako by ich už nič nemohlo zastaviť.
Počas jeho vlády napadli stredoeurópske štáty výbojne [[Mongolská ríša|tatárske kmene]]. Keď vyplienili [[Rusko]], dali sa ďalej na západ. A keď sa dostali do Sliezska, kráľ Václav I. vytiahol s vojskom na pomoc svojmu švagrovi, sliezskemu vojvodovi [[Henrich II. (Sliezsko)|Henrichovi II. Pobožnému]], ale prišiel neskoro. Vojvoda bol útokom tatárskej hory zaskočený v bitke pri [[Legnica|Legnici]], jeho vojsko bolo zmasakrované a vojvodove telo zostalo ležať na bojisku bez hlavy. Lovci lebiek boli bohatší o ďalšiu významnú trofej.
Václav sa pokúsil Tatárov dohnať, ale tí zmizli, ako by sa pod nimi zem zľahla. Rozdelili sa na drobné potôčiky a tie tiekli cez Moravu. Nezdržovali sa obliehaním hradov a opevnených miest, išlo im iba o to, aby dokonale vyplienili krajinu, pobrali korisť a ozdobili sa „skalpmi“. Ako by ich už nič nemohlo zastaviť.
Ku koncu vlády zlomil povstanie syna [[Přemysl Otakar II.|Přemysla II. Otakara]], ktorého časť [[šľachta|šľachty]] zvolila za mladšieho kráľa. Princ síce na čas skončil vo väzení, ale jeho dejinná chvíľa sa už nezadržateľne blížila.
56 971

úprav