Wikipédia

Gotika: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d Verzia používateľa 178.41.238.190 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Lalina
rgjgej
Značka: vyprázdnenie
Riadok 1:
{{Bez zdroja}}
[[Súbor:Amiens-cathédrale.jpg|right|thumb|[[Katedrála Notre-Dame (Amiens)|Katedrála Notre-Dame]] v [[Amiens]]]]
 
'''Gotika''' alebo '''gotické umenie''' alebo (najmä v architektúre) '''gotický sloh''' bol [[umelecký štýl]], ktorý nasledoval po [[románske umenie|románskom slohu]] približne od polovice [[12. storočia]] (vo Francúzsku) do konca [[15. storočia]] (v strednej a severnej Európe).
 
Pôvodne hanlivé označenie „gotika“ pre nové slohové hnutie vzniklo v 15. storočí v [[Taliansko|Taliansku]], ako prejav renesančného rozhorčenia nad cudzím, protiantickým importom barbarských [[Góti|Gótov]], ktorých označovali za pôvodcov nového umenia. Tento názor o pôvode a zmysle gotiky sa v talianskej renesančnej teórií umenia všeobecne ujal. Pomenovanie „gotika“ prešlo do európskeho povedomia z francúzštiny (''l´art ghotique'') a začalo sa používať najskôr pre [[architektúra|architektúru]] a [[ornamentika|ornamentiku]], kde bola nová slohová vyhranenosť najzreteľnejšia. Od začiatku [[13. storočia]] sa gotika uplatňuje vo všetkých výtvarných disciplínach. Kolískou gotiky bolo politicky, ekonomicky i kultúrne najvyspelejšie francúzske kráľovské územie „[[Île-de-France (región)|Île-de-France]]“, ktoré zosyntetizovalo predchádzajúce podnety ranokresťanských oblastí, orientálnych krajín a [[Byzantská ríša|Byzancie]], ako aj niektoré princípy anglonormanských oblastí, [[Burgundsko (región)|Burgundska]] a [[Provensálsko|Provensálska]], prejavujúce sa už v priebehu [[11. storočie|11.]] a [[12. storočia]].
 
== Architektúra ==
{{Hlavný článok|Gotická architektúra}}
Gotická architektúra sa vyvíjala približne od polovice 12. storočia (vo Francúzsku), do začiatku [[16. storočia]] (v severnej Európe).
 
Charakteristickými znakmi gotickej architektúry je štíhlosť tvarov smerujúcich nahor. Vo svojom vrcholnom období je epochou techniky obdivuhodných a esteticky veľmi pôsobivých a zložitých [[klenba|klenieb]], podopieraných štíhlymi prútmi kamenných rebier. Hmotnosť klenieb sa prenáša zo stien na samostatné vysoké nosné [[pilier]]e, čo umožnilo vytvoriť vysoký vnútorný [[chrám]]ový priestor. Tlak klenby sa prenášal opornými oblúkmi na vonkajšie oporné piliere zakončené ozdobným hrotitým ihlanom – [[fiála|fiálou]]. Charakteristickým znakom gotickej architektúry je lomený oblúk používaný na oknách, [[Portál (architektúra)|portáloch]] a klenbách. Okná sú štíhle, úzke, zakončené lomeným oblúkom. V [[priečelie|priečelnej]] časti chrámov sa robili okrúhle okná – ružice. Gotická architektúra využíva veľké množstvo zdobiacich prvkov – členitých výčnelkov, priehlbní, zdobených vežičiek, [[chrlič]]ov, trojlístkov malých okien, konzol a [[baldachýn]]ov. Svetská architektúra sa uplatnila predovšetkým v stavbách [[hrad]]ov. Prejavilo sa to zušľachtením stavby a lepším riešením obytného priestoru s dokonalejšou výzdobou. V gotickom slohu sa stavali okrem cirkevných stavieb aj [[radnica|radnice]], [[palác (reprezentatívna budova)|paláce]], meštianske domy, [[most]]y a iné stavby.
 
[[Gotická katedrála]] sa stáva vrcholom vývoja kresťanskej baziliky ako jediný celok syntetizujúci v sebe všetky štylistické novinky i [[architektúra|architektonické]] výdobytky. V protiklade k ťažkému románskemu murivu je v gotike základom odľahčené murivo, takzvané skeletové. Stena je zbavená výlučne statickej funkcie, prelamuje sa vysokými oknami, vnútorný a vonkajší priestor sa zjednocuje. [[Interiér]]y stavieb sú rytmizované prostredníctvom zväzkových pilierov a krížovej klenby. V rímskonemeckom cisárstve sa popri [[loď (architektúra)|trojloďových]] [[bazilika|bazilikách]] s loďami nerovnakej výšky objavujú chrámy s loďami rovnakej výšky – halové kostoly. Dôležitým prvkom gotickej architektúry sa stáva svetlo. Farebné [[Vitráž (chrám)|vitráže]] umožňujú prežiarenie chrámového priestoru. Exteriér i interiér má bohatú [[Sochárske dielo|sochársku]] výzdobu. Ľudská postava sa esovito prehýba, telo nadobúda čoraz realistickejšiu podobu. Tvár prechádza od schematizmu k individualizmu.
{{Široký obrázok|Marienburg 2004 Panorama.jpg|1300px|[[Hrad Malbork]]}}
 
=== Raná gotika (Skorá gotika) ===
[[Súbor:Kosice (Slovakia) - St. Elizabeth's Catedral 1.jpg|thumb|right|[[Dóm svätej Alžbety]] v Košiciach]]
Prvými stavbami, v ktorých sa nové štýlové prvky prejavili vo svojej komplexnosti sú chór kláštorného kostola v St. Denis ([[1140]] – [[1143]]) a [[katedrála v Sens]] (pred rokom [[1142]]), [[Katedrála Notre Dame (Laon)|katedrála v Laone]] a [[Katedrála Notre-Dame (Paríž)|katedrála Notre Dame]] v [[Paríž]]i (s výstavbou sa začalo okolo roku [[1150]]).
 
Na Slovensku bola skorá gotika od polovice [[13. storočia]] do začiatku [[14. storočia]].
 
=== Vrcholná gotika ===
Vrcholnou alebo klasickou gotikou nazývame obdobie od začiatku stavby [[Katedrála Notre-Dame (Chartres)|katedrály v Chartres]] ([[1194]]), až do konca [[13. storočia]]. (katedrály v [[Remeš]]i, [[Amiens]], [[Beauvais]], [[Kolín nad Rýnom|Kolíne nad Rýnom]] a i.)
 
Na Slovensku bola vrcholná gotika od začiatku [[14. storočia]] do 30. rokov [[15. storočia]].
 
=== Neskorá gotika ===
Týmto termínom označujeme obdobie od začiatku [[14. storočia]] do začiatku [[16. storočia]]. Toto obdobie sa v jednotlivých európskych krajinách vyznačuje národnými osobitosťami, ktoré sa niekedy označujú aj osobitnými termínmi.
 
Na Slovensku bola neskorá gotika od 30. rokov [[14. storočia]] až do začiatku [[16. storočia]].
 
=== Gotika mimo Francúzska ===
V poslednej tretine [[12. storočia]] zakotvila gotika vplyvom severozápadného Francúzska aj v [[Anglicko|Anglicku]], kde sa vyvinuli svojrázne formy. [[Canterburská katedrála]] (začiatok v roku [[1175]]) reprezentuje prvé vývojové obdobie (epochu Early English), [[Salisburská katedrála]] ([[1220]] – [[1266]]) rozvinutejšie obdobie dekoratívneho štýlu (Decorated Style) a kaplnka [[King's College]] v [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]] neskorogotický pojem [[perpendikulárny štýl]].
 
V Taliansku sa gotika rozvinula iba v obmedzenej miere a hlavne na severe – ([[Miláno]], [[Benátky]], [[Florencia]], [[Siena (mesto)|Siena]] a i.).
 
V Nemecku sa toto umenie rozšírilo pomerne rýchlo a v celej šírke. Za prvú stavbu nemeckej gotiky možno označiť [[dóm v Magdeburgu]] (od roku [[1209]]). Špecialitou nemeckej gotickej architektúry je technika severonemeckých [[Tehla (stavebníctvo)|tehlových]] stavieb.
[[Súbor:Bratislava-Dom-sv-Martina.jpg|right|thumb|[[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Katedrála svätého Martina]] v Bratislave]]
Na severe Európy, kde sa kvôli používaniu pálenej tehly ako stavebného materiálu v čase gotiky zaužívalo pomenovanie Backsteingotik, čiže tzv. [[Tehlová gotika]].
 
V Čechách sa gotika udomácňuje približne v tom istom období, ako na Slovensku. Po udomácnení dostala názov ''česká gotika''. K najznámejším pamiatkam patria [[Katedrála sv. Víta, Václava a Vojtecha]], [[Chrám svätej Barbory]] v [[Kutná Hora|Kutnej Hore]] alebo [[Kostol svätého Bartolomeja (Kolín)|Kostol sv. Bartolomeja]] v [[Kolín (Česko)|Kolíne]]. K významným majstrom gotiky v Čechách patria [[Peter Parler|Petr Parléř]], [[Matyáš z Arrasu]] a [[Jan Hanuš]].
 
V polovici [[14. storočia]] sa v [[Toskánsko|Toskánsku]] začínalo rozvíjať nové umenie – [[renesancia]], ktoré v polovici [[16. storočia]] úplne vytlačilo gotiku.
 
=== Gotika na Slovensku ===
Na Slovensku sa prvky gotického štýlu začínajú prejavovať už v 1. polovici [[13. storočia]] (najstarší gotický kostol postavili v roku [[1244]] v Kaplnej v okrese Senec), ale úplne sa rozvíjajú až v polovici [[15. storočia]], najmä na [[Spiš (región)|Spiši]]. Katedrály sa na území Slovenska nestavali, ale bolo postavených veľa farských [[kostol]]ov ([[Prešov]], [[Trnava]], [[Hlohovec]], [[Kremnica]], [[Kežmarok]], [[Bratislava]], [[Levoča]], [[Spišská Nová Ves]] a i.). Jednoloďové kostolíky stavali na celom území Slovenska [[františkáni]] a [[Rehoľa kazateľov|dominikáni]]. Trojloďové kostolíky bazilikového typu s umeleckou výzdobou boli zriedkavejšie (Konkatedrála svätého Martina v Bratislave). Najväčšími gotickými kostolmi sú pôvodne trojloďová bazilika – [[Dóm svätej Alžbety]] v Košiciach, [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Konkatedrála sv. Martina]] v Bratislave a [[Konkatedrála svätého Mikuláša|Konkatedrála sv. Mikuláša]] v Prešove. Ďalej sa stavali významné hrady ([[Trenčiansky hrad|Trenčín]], [[Strečniansky hrad|Strečno]], [[Spišský hrad]], [[Oravský hrad]], [[Zvolenský hrad (nový)|Zvolen]]) a zachovali sa aj zrubové drevené kostoly ([[Kostol svätého Františka z Assisi (Hervartov)|Kostol svätého Františka z Assisi]] v Hervartovej – [[1480]], [[Kostol svätého Juraja (Trnové)|Kostol svätého Juraja v Trnovom]] – cca [[1500]], atď.).
 
== Sochárstvo ==
Neoddeliteľnú úlohu pri výzdobách chrámov malo [[sochárstvo]]. Uplatňovalo sa hlavne ako doplnok architektonických článkov (výzdoba hlavíc stĺpov, pilastov a konzol). Baldachýnová stĺpová plastika bola základom ďalšieho rozvoja sochy ako samostatnej disciplíny. V 12. a 13. storočí je to predovšetkým tzv. katedrálna plastika. ([[Chartres]], [[Katedrála Notre-Dame|Notre Dame]], [[Remeš]], [[Amiens]], [[Magdeburg]] a i.). Námety tvorili scény zo života Krista (ukrižovanie, zmŕtvychvstanie), posledný súd, postavy Panny Márie s dieťaťom – [[madona|madony]] alebo výjavy zo života svätých.
Cez službu architektúre a cez sochársky reliéf dostáva sa gotické sochárstvo postupne k plnej plasticite, k vyjadreniu objemovosti, k typu voľnej priestorovej sochy. Stredobodom záujmu sa stáva zobrazenie ľudského tela, konfrontovaného čoraz väčšmi so zákonitosťou a proporciami prírody. Moment realizmu poznačuje aj zobrazené tváre, ktoré od prvotnej schématickej typizácie naberajú individuálny výraz.
 
Najvýznamnejším reprezentantom tohoto umenia na Slovensku je [[Majster Pavol z Levoče]] v Čechách je to [[Peter Parler]] a vo Francúzsku [[Claus Sluter]], holandský sochár, pôsobiaci v Burgundsku.
 
== Maliarstvo ==
[[Súbor:Canterbury - Glasfenster im Kapitelsaal der Kathedrale von Canterbury.jpg|right|thumb|Sklené okno v Canterburskej katedrále]]
V maliarskom umení sa okrem tradičných maliarskych techník ako bola nástenná a [[knižná maľba]], dostáva do popredia, vplyvom odhmotnenia stien a tým straty súvislých plôch na maľbu, maľba na sklo, ktorá popri sochárstve tvorila podstatnú zložku vtedajšieho maliarstva. Najmä katedrály sa prekonávali v bohatosti a rozmanitosti výzdoby svojich okien. Na krídlových oltároch sa používala [[tabuľová maľba]], ktorej postavy boli zobrazované na zlatom pozadí. Námety k obrazom tvorili, podobne ako v sochárstve, rôzne výjavy zo života Krista, svätých, mučeníkov a rozličné legendy. Nové prvky senzualizmu a realizmu prichádzali okolo roku 1400 z Burgundska a flámskych oblastí (bratia van Eyckovci). Váha vývoja sa presunula v tomto období do francúzsko-holandských oblastí ([[Avignon]], [[Burgundsko]] a [[Holandsko]]), odkiaľ čerpali ďalšie krajiny, najmä [[Čechy]], [[Nemecko]], a [[stredná Európa]]. V [[Taliansko|Taliansku]], s výnimkou [[Giotto di Bondone|Giotta]] a sčasti aj [[Simon Martini|Simona Martiniho]], šiel vývoj inou cestou.
 
== Umelecké remeslá ==
boli organizované podľa príbuznosti remesiel i samostatne do [[cech]]ov, ktorých úlohou bolo dbať o kvalitu výroby. Takýmto spôsobom sa remeselná výroba veľmi zdokonalila a svojou vyspelosťou a technickou zručnosťou dosiahla vysokú kvalitu výrobkov.
[[Súbor:Milan duomo76.jpg|left|thumb|Strecha Milánskeho dómu]]
 
=== Kamenárstvo ===
Bolo uplatňované hlavne pri výzdobe chrámov, kde bohatá ornamentálna a figurálna výzdoba pokrývala steny veľkých katedrál (portály, okenné rámy, štíty, galérie i veže).
 
=== Nábytkárstvo ===
Základným kusom nábytku bola [[truhlica]], ktorá mala všeobecné použitie (šatník, knižnica, pokladnica a i.). Jej vonkajšiu výzdobu tvorili prvky prevzaté z architektúry. Začala sa používať aj intarzovaná výzdoba z rozličných vzácnych drevín. Truhlice ozdobovalo umelecké kovanie, ktoré zároveň udržiavalo ich pevnosť.
 
=== Rezbárstvo ===
Umelecké rezbárstvo sa uplatnilo vo výrobe a výzdobe chrámového nábytku – skrine, kazateľnice, svietniky, lavice, stoličky a najmä krídlové oltáre. Pozri aj [[Majster Pavol z Levoče]].
 
=== Kovotepectvo ===
V gotickej plastike vynikajú práce z kovu. Najlepšie to vidno v prácach zlatníkov, ktorí štýlovo vytvárali rozličné liturgické predmety (kríže, kalichy, nádoby, misy), ktoré ozdobovali všetkými tvarmi, ktoré sa v gotike používali.
 
=== Lejárstvo a kovovýroba ===
Vyrábalo kostolné zvony, náhrobné platne. Z cínu sa robili kostolné krstiteľnice. Ďalej sa zhotovovali brnenia rôzne rytierske zbrane, znaky – erby, pečatidlá a mince so znakom na oboch stranách.
 
=== Väzba kníh ===
Nakoľko knihy boli ručne písané a tiež zdobené, boli veľmi vzácne a drahé. Preto sa robila na nich pevná ochranná väzba z dosiek potiahnutých zdobenou kožou. Na rohy sa dávalo ozdobné kovanie. Veľmi sa tiež dbalo o výtvarné riešenie vrchnej dosky.
[[Súbor:Kutna Hora CZ St Barbara Cathedral front view 01.JPG|left|thumb|Katedrála sv. Barbory v Kutnej Hore]]
 
=== Textil ===
==== Výroba gobelínov ====
Tvorba [[gobelín]]ov – závesných kobercov, ktoré tvorili ozdobnú zložku stien miestností a chránili čiastočne pred chladom, bola pomerne rozšírená. Nachádzali sa na nich rozličné kompozície figúr s náboženskými, antickými ale aj svetskými scénami.
[[Súbor:Voorgevelnotredame2.jpg|right|thumb|Notre Dame – Paríž, Detail výzdoby hlavného vchodu]]
 
==== Výšivkárstvo ====
Bolo v tej dobe na veľmi vysokej úrovni. Uplatňovalo sa pri ozdobe bohoslužobného rúcha i ako ozdoba niektorých odevov.
 
==== Odev ====
Vývoj odevu ovplyvnili nielen [[križiacke výpravy]], ale aj vznik nových kultúrnych stredísk na dvoroch panovníkov a šľachty. Ideálom krásy už nebol silák, ale zoženštený mládenec. Estetický ideál ženy predstavuje štíhle telo pretiahnuté do S. Základný mužský odev bola košeľovitá neprepásaná suckenie. Ďalší odev zvaný ''cotte'', bol vždy prepásaný tepaným opaskom zdobeným gombičkami a niekedy aj vyšívaním. Hlavným vrchným ošatením bol polkruhovitý plášť, zakrývajúci obe ramená. Jeho podšívka bola kontrastnej farby. Ženský odev sa podstatne nelíšil od mužského. Košeľovité šaty, mali dlhé rukávy a boli podkasané opaskom. Na šaty si obliekali plášť polkruhovitého strihu.
Ku koncu obdobia pančuchy a nohavice splynuli do jedného celku a vznikli pančuškové nohavice – ''miniparti''.
 
== Ornament ==
Geometrický ornament sa zakladá na konštruovaní čiar do kruhu a jeho častí, z čoho vzniká typický ornamentálny prvok [[kružba]], ktorý sa najviac používal pri výzdobe okien. Ďalším prvkom je rastlinný motív, ktorý čerpá z domáceho rastlinstva (dub, vínna réva ai.). Rastlinné motívy sa preberajú z prírody v najvernejšej podobe.
 
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Gothic art|commons_štítok=gotické umenie}}
 
{{Západné umelecké smery}}
 
[[Kategória:Gotika| ]]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Gotika“