Alžbeta Bátoriová: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d Verzia používateľa 87.197.18.121 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ |
||
Riadok 11:
}}
[[Súbor:Báthory Erzsébet címere.jpg|thumb|Erb Alžbety Báthotyovej]]
'''Alžbeta Bátoriová (- Nádašdy)''' (v maďarčine ''Báthory Erzsébet'') (* [[7. august]] [[1560]], [[Nyírbátor]] – † [[21. august]] [[1614]], [[Čachtice]]), prezývaná [[Čachtický hrad|Čachtická]] pani, bola uhorská grófka. Je pokladaná za najznámejšiu masovú vrahyňu v slovenských a maďarských dejinách.
== Život ==
Bátoriovci vlastnili rozsiahle majetky v [[Uhorsko|Uhorsku]], najmä však v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]]. Ich predok Vid v ečedskom močiari zabil podľa legendy [[drak]]a, preto majú v erbe tri dračie zuby. V 14. storočí sa ich rod rozdelil na dve vetvy: ečedskú a šomlyóovsku.
Jej rodičia boli Juraj Bátori z ečedskej línie rodu [[Bátori]] (Báthory) a Anna Bátoriová zo somlyóovskej línie (manželstvo s Jurajom Bátorim bolo jej tretie). Väčšinu Bátoriovcov z oboch vetiev charakterizovali výstredné povahové vlastnosti. Viacerí z nich mali sklony k samoľúbosti, pýche, tyranstvu, zmyselnosti a aj k sexuálnej zvrátenosti {{chýba citácia}}. Somlyóovská línia vymrela roku [[1635]] a ečedská po meči v roku [[1605]], kedy zomrel Štefan Bátori, Alžbetin brat.
Manžel [[František Nádašdy]] bol tak ako Alžbeta, tiež z magnátskeho rodu. Bol hlavným županom v stoliciach [[Vaš]], [[Fogaraš]] a [[Šopron]], bol magistrom kráľovských koniarní, panovníkovým radcom a od roku [[1578]] hlavným kapitánom uhorských vojsk. Vynikal veľkou telesnou silou a mal prudkú povahu. Počínal si odvážne v niekoľkých bitkách proti [[Osmanská ríša|Osmanom]], medzi nimi bol známy ako „čierny bej“. [[3. január]]a, deň pred smrťou napísal priateľovi Jurajovi Thurzovi list, v ktorom mu zveril do ochrany a priazne svoju rodinu.
Nádašdy a Bátoriová uzavreli manželstvo vo [[Vranov nad Topľou|Vranove]] [[8. máj]]a [[1575]]. Manželia boli rôzneho vierovyznania. František si ponechal evanjelické a Alžbeta bola protestantka. Narodilo sa im päť detí: Anna, Katarína, Uršuľa, Andrej a Pavol. Uršuľa a Andrej zomreli ako deti. V roku [[1604]] sa Anna vydala za [[Mikuláš (VI.) Zrínsky|Mikuláša (VI.) Zrínskeho]]. [[13. jún]]a [[1604]] boli zasnúbení v [[Kerestúr]]e, na hostine bol prítomný aj [[palatín]] [[Juraj VII. Turzo|Juraj Thurzo]], ktorý bol s Mikulášom (VI.) Zrínskym v rodinnom pomere, keďže Thurzova matka [[Katarína Zrínska]] bola sestrou [[Juraj (VI.) Zrínsky|Juraja (VI.) Zrínskeho]], ktorý bol Mikulášovým otcom. Strýko Alžbety Bátoriovej [[Štefan Bátori (Poľský kráľ)|Štefan Bátori]] (brat Alžbetinej matky zo somlyóovskej línie) bol poľským kráľom.
K jej životu sa viažu rôzne legendy vrátane jej údajných kúpeľov (či pitia) krvi slúžok, ktoré pomohli vzniknúť početným [[upír]]skym mýtom (či konkrétnejšie sexuálne-sadisticko-upírskym). Týranie a vraždenie dievčat údajne vykonávala nepretržite v rokoch 1585 – 1610. Obyvatelia ju tak znenávideli že ona a jej pomáhači chodili von iba s ozbrojeným sprievodom.{{chýba citácia}}
== Mučenie ==
Dievčatá týrala horiacimi sviečkami, rozpáleným železom, pichala ihlicami, polievala studenou vodou na mraze. Nie vždy ich zabila. Svedkovia vypovedali, že videli dievčatá také popálené, že nemohli nastúpiť do koča. Mučením oslavovala aj Vianoce (vyslanci palatína Thurza ju pristihli pri mučení tesne po Vianociach) a aj svadbu svojej dcéry, počas ktorej zomreli dve nemecké slúžky. Mŕtvoly pochovávali rôzne – na cintoríne, v poli, v obilných jamách. Mnohokrát ich zahrabali tak nedbanlivo, že rozkladajúce sa telá vyhrabali psy a roznosili ich po dvore{{bez citácie}}.
Sťažnosti na Alžbetu Bátoriovú sa množili a hovorilo sa o nich po celej krajine. Prichádzali dokonca aj z Viedne, kde mala kaštieľ. V roku 1609 ju čachtický farár verejne obvinil zo zabíjania dievčat. 29. decembra 1610 ju palatín Juraj Thurzo údajne pristihol priamo pri čine, keď neohlásene prišiel do Čachtíc. Bátoriová a jej štyria pomocníci boli obvinení z mučenia a zabitia veľkého množstva mladých žien (20 až 2000 obetí, zdroje sa rozchádzajú). V roku [[1610]] bola daná do samoväzby, kde ostala až do svojej smrti o štyri roky neskôr. Pochádzala z jedného z najvplyvnejších a najbohatších šľachtických rodov tej doby. Jej pôvod zabránil poprave, tej však neunikli jej (údajní) pomocníci.
== Súd ==
Prvé informatívne vyšetrovanie začalo v marci 1610. Onedlho potom, ako ju palatín Juraj Turzo [[29. december|29. decembra]] [[1610]] prichytil pri čine v Čachticiach, sa začal [[2. január]]a [[1611]] súd v [[Bytčiansky hrad|bytčianskom kaštieli]] nad pomocníkmi Alžbety Bátoriovej. Sudcovský zbor tohto zaujímavého trestného prípadu odsúdil pomocníkov na trest smrti. Alžbeta Bátoriová sama pred súdom nikdy nestála a vinu jej nedokázali. Svedkov popravili ihneď po výsluchu bez možnosti ďalšieho vypočúvania. V rozsudku sa o Alžbete Bátoriovej spomína len toľko, že ju nechali vo väznici na [[Čachtický hrad|Čachtickom hrade]], kde zostala až do svojej smrti [[1614]]. Pochovaná je údajne v [[Čachtice|čachtickom]] kostole.
Jej pomocníkmi boli [[Ján Ujvári|Ján Ujvári (Ficko)]], [[Helena Jóová]], [[Dorota Semtéšová]] a [[Katarína Benická]]. [[7. január]]a [[1611]] v [[Bytča|Bytči]] bol vynesený rozsudok. V ten istý deň boli ''Helena Jóová'' a ''Dorota Semtéšová'' zaživa upálené, ''Ján Ujvári'' bol pre mladý vek sťatý a telo bolo spálené. ''Katarínu Benickú'' súd pre nedostatok dôkazov oslobodil. Liečiteľka Majerníčka z [[Myjava (mesto)|Myjavy]], ktorá pomáhala Bátoriovej pri rôznych chorobách, bola obvinená z čarodejníctva a zaživa upálená [[24. január]]a [[1611]]. Dôkazy a priznania boli získané s použitím mučenia.
Bátoriovej údajné skutky sa len postupne dostávali k vtedajším vrchnostiam.
* Protestantský kazateľ [[Štefan Maďari]] zo [[Šárvár]]u ako prvý napísal list priamo kráľovi.
* Evanjelický kazateľ [[Ján Abrahamides Ponický]], ktorý Bátoriovú priamo na súde obvinil z kanibalizmu (žiadny dôkaz však nepredložil) taktiež napísal o Bátoriovej a jej skutkoch do Bytče svojmu nadriadenému Eliášovi Lánimu, turčianskemu seniorovi, osobnému radcovi palatína Turzu, ktorý ho o tom ihneď informoval.
* [[Eliáš Láni]] bol od r. [[1595]] ako evanjelik v písomnom spore s kalvínom [[Tomáš Fabricius|Tomášom Fabriciom]].
* Pri súde svedčilo veľké množstvo osôb.
* Nesvedčili však priamo mučené osoby, ktoré boli objavené zviazané v kaštieli v [[Čachtice|Čachticiach]].
* Taktiež neboli prizvané svedčiť osoby, ktoré mučenie prežili alebo mučeniu unikli.
Uväznenie Alžbety Bátoriovej nebolo v tom čase veľkou kauzou, vďaka jej vplyvným príbuzným sa kauza utajovala. Legendy o nej sa začali šíriť až po jej smrti a preto nie sú hodnoverné.
== Filmy o Alžbete Bátoriovej ==
Príbeh Alžbety Bátoriovej sa pokúšalo sfilmovať niekoľko významných československých režisérov. V 70. rokoch minulého storočia vzniklo hneď niekoľko filmov. S výnimkou erotického poviedkového filmu ''Contes Immoraux'', animovanej ''Krvavej pani'' a komédie [[Radošinské naivné divadlo|Radošinského naivného divadla]] išlo vždy o [[horor]]y o [[Upír (bytosť)|upír]]och a [[vlkolak]]och.
K téme sa filmári znova vrátili v posledných rokoch, keď sa o sfilmovanie pokúšali nezávisle od seba hneď viacerí producenti. Kanadský horor ''Eternal'' z roku 2004, ktorého dej začína v obci [[Višňové (okres Nové Mesto nad Váhom)|Višňové]], ako jediný spomedzi všetkých zahraničných filmov použil slovenské reálie. Francúzska [[Julie Delpy]] plánovala natočiť historický film podľa vlastného scenára. Český režisér [[Zdeněk Troška]] vlastní práva na [[Jožo Nižnánsky|Nižnánskeho]] román ''Čachtická pani''. V roku 2006 dokončil maďarský režisér Jenö Hodi svoj upírsky horror ''Metamorphosis'' v hlavnej úlohe s [[Christopher Lambert|Christopherom Lambertom]]. Bátoriovej hrad v ňom umiestnil do transylvánskych [[Karpaty|Karpát]]. [[Juraj Jakubisko]] koncom roka 2006 začal točiť historickú drámu podľa vlastného scenára, ktorá mala slovenskú premiéru v roku 2008. Jej životom bol inšpirovaný aj album od britskej extreme metalovej skupiny [[Cradle of Filth]] menom [[Cruelty and the Beast]]. Jej meno používa aj švédska black metalová kapela [[Bathory (hudobná skupina)|Bathory]].
* 1970 – ''Necropolis'' (Franco Brocani) – horor.
* 1970 – ''Countess Dracula'' (Grófka Dracula) (Peter Sasdy) (s Ingrid Pittovou) – horor
* 1971 – ''Les levres rouges'' (Červené pery) (Harry Kummel) – horor
* 1973 – ''Ceremonia sangrienta'' (Krvavá ceremónia) (Jorge Grau) – horor
* 1974 – ''Contes immoraux'' (Nemorálne príbehy) (Walerian Borowczyk) (s Palomou Picasso) – erotický
* 1975 – ''Alžbeta Hrozná alebo Krw story'' ([[Stanislav Štepka]]) – TV – [[divadelná hra]]
* 1980 – ''[[Krvavá pani]]'' ([[Viktor Kubal]]) – [[animovaný film]]<!--([http://www.imdb.com/title/tt0184653/ IMDB]) -->
* 1980 – ''El retorno del hombre-lobo'' (Návrat vlkodlaka) (Jacinto Molina) – horor
* 1988 – ''The Mysterious Death of Nina Chereau'' (Dennis Berry) – horor
* 1990 – ''Jungfrau am Abgrund'' (Carl Andersen) – horor
* 1999 – ''Bloodbath'' (Dan Speaker, Kim Turney) – horor
* 2000 – ''Bathory'' (Brian Topping)
* 2004 – ''Tomb of the Werewolf'' (Hrob vlkodlaka) (Fred Olen Ray) – horor
* 2004 – ''Eternal'' (Wilhelm Liebenberg, Federico Sanchez) – horor
* 2005 – ''Night Fangs (Ricardo Islas) – horor
* 2006 – ''Demon's Claw'' (Lloyd A. Simandl) – horor
* 2006 – ''Stay Alive'' (William Brent Bell) – horor
* 2006 – ''Metamorphosis'' (Jenö Hodi) (s [[Christopher Lambert|Christopherom Lambertom]]) – horror
* 2007 – ''Blood Scarab'' (Donald F. Glut) – horor
* 2008 – ''[[Bathory (film)|Bathory]]'' ([[Juraj Jakubisko]]) – historická [[dráma]]
* 2009 – ''The Countess'' (Julie Delpy)
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Báthory Erzsébet}}
== Externé odkazy ==
* [http://genealogy.euweb.cz/hung/bathori2.html Rodokmeň v modernej maďarčine – šomlyóovska vetva]
* [http://genealogy.euweb.cz/hung/bathori3.html Rodokmeň v modernej maďarčine – ecsedská vetva]
* [http://slachta.kosztolanyi.com/modules.php?name=K88_News&file=article&sid=93 Potomkovia Alžbety Báthory (v modernej maďarčine)]
{{DEFAULTSORT:Bátoriová, Alžbeta}}
| |||