Nikolaj Gavrilovič Černyševskij: Rozdiel medzi revíziami

d
preklepy
d (→‎Životopis: wikilinky)
d (preklepy)
Po skončení petrohradských štúdii sa v roku [[1851]] vrátil ako učiteľ do Saratova a o dva roky neskôr stretol svoju budúcu manželku. Roku [[1854]] sa usadil v Petrohrade, kde sa vďaka známostiam stal učiteľom na 2. vojenskej kadetke. Vydržal tam však len rok, ako učiteľ bol totiž nadšený a presvedčivý, ale na budúcich vojakov nemiestne mäkký. Študenti nič nerobili a nič nevedeli, nakoľko nikdy neodolal ich naliehaniu, aby niečo rozprával. Po roku ho vyhodili a Černyševskij sa musel chtiac nechtiac venovať literatúre. Začal najprv neveľkými článkami pre rôzne petrohradské časopisy, recenziami a tiež prekladmi z angličtiny, ale už v roku [[1854]] prešiel do časopisu ''Sovremennik''. Tu sa hneď vypracoval a vedľa básnika Nekrasova a kritika [[Nikolaj Alexandrovič Dobroľubov|Dobroľubova]] bol jednou z hlavných osobností tohto kritického žurnálu. V máji [[1855]] ešte obhájil dizertačnú prácu na tému ''Estetický vzťah umenia ku skutočnosti'', v nej sa celkom jasne postavil v tejto oblasti na stanovisko materializmu. Fakulta však jeho tézy prijala a keby sa proti nemu nepostavil minister kultúry a vyučovania, dostal by Černyševskij i vedeckú hodnosť. Takto si pripojil k necnostiam režimu ďalšia položka a dôvod bojovať proti nemu.
 
Pre svoju revolučnú činnosť bol v roku [[1862]] uväznený v Petropavlovskej pevnosti, kde však ďalej vytrvalo písal. Vytvoril tu aj svoje najslávnejšie dielo, román ''Čo robiť'', podľa základnej osnovy vlastne iba príbeh milostného trojuholníku. Autor bol vyšetrovaný pre svoju protištátnu činnosť, ale cenzúra pustila jeho dielo do tlače. Neskôr však mali cenzori dôvod ľutovať, nakoľko román aj napriek spochybňovaniu literárnej kvality získal v Rusku nesmierny vplyv prirovnávaný až k vplyvu [[Karl Marx|Marxovych]] diel. V roku [[1864]] bol poslaný do vyhnanstva na východnývýchodnú [[Sibír]], kde pokračoval v literárnej činnosti. V roku [[1883]] ho premiestnili do [[Astrachán]]u a o šesť rokov neskôr sa mohol vrátiť do Saratova, kde skoro na to zomiera.
 
V [[Sovietsky zväz|sovietskej ére]] bol Černyševskij ako [[Revoluční demokrati|revolučný demokrat]], nepriateľ [[cár]]izmu, [[ateizmus|ateista]] a [[Materializmus|materialista]] vysoko cenený. [[Vladimir Iľjič Lenin|Lenin]] si názov jeho kľúčového románu vypožičal na pomenovanie svojho [[pamflet]]u z prelomu rokov [[1901]]/[[1902|02]]. [[Socialistický realizmus]] nadviazal na estetické názory Černyševského, ktorý trochu upäto odmietol estetickú funkciu umenia a zdôraznil jeho povinnosť realisticky zachytávať skutočnosť tak, aby bol zachovaný jej obraz, keby sa s realitou niečo stalo. Možno až príliš deziluzívne vykreslil obraz "pána, čo páchne po plošticiach" spisovateľ [[Vladimir Vladimirovič Nabokov|Vladimir Nabokov]] v románe ''Dar'' (1937). Černyševskij je tu tragikomickou figúrkou bez talentu a umeleckého cítenia. Možná tak vystihol aspoň jedno – chuťou páchať dobro Černyševskij páchal zlo, zasial vietor, ktorého ničivý orkán žali potom nasledujúce generácia.