Nikolaj Gavrilovič Černyševskij: Rozdiel medzi revíziami

Po skončení petrohradských štúdii sa v roku [[1851]] vrátil ako učiteľ do Saratova a o dva roky neskôr stretol svoju budúcu manželku. Roku [[1854]] sa usadil v Petrohrade, kde sa vďaka známostiam stal učiteľom na 2. vojenskej kadetke. Vydržal tam však len rok, ako učiteľ bol totiž nadšený a presvedčivý, ale na budúcich vojakov nemiestne mäkký. Študenti nič nerobili a nič nevedeli, nakoľko nikdy neodolal ich naliehaniu, aby niečo rozprával. Po roku ho vyhodili a Černyševskij sa musel chtiac nechtiac venovať literatúre. Začal najprv neveľkými článkami pre rôzne petrohradské časopisy, recenziami a tiež prekladmi z angličtiny, ale už v roku [[1854]] prešiel do časopisu ''Sovremennik''. Tu sa hneď vypracoval a vedľa básnika Nekrasova a kritika [[Nikolaj Alexandrovič Dobroľubov|Dobroľubova]] bol jednou z hlavných osobností tohto kritického žurnálu. V máji [[1855]] ešte obhájil dizertačnú prácu na tému ''Estetický vzťah umenia ku skutočnosti'', v nej sa celkom jasne postavil v tejto oblasti na stanovisko materializmu. Fakulta však jeho tézy prijala a keby sa proti nemu nepostavil minister kultúry a vyučovania, dostal by Černyševskij i vedeckú hodnosť. Takto si pripojil k necnostiam režimu ďalšia položka a dôvod bojovať proti nemu.

 

 

V [[Sovietsky zväz|sovietskej ére]] bol Černyševskij ako [[Revoluční demokrati|revolučný demokrat]], nepriateľ [[cár]]izmu, [[ateizmus|ateista]] a [[Materializmus|materialista]] vysoko cenený. [[Vladimir Iľjič Lenin|Lenin]] si názov jeho kľúčového románu vypožičal na pomenovanie svojho [[pamflet]]u z prelomu rokov [[1901]]/[[1902|02]]. [[Socialistický realizmus]] nadviazal na estetické názory Černyševského, ktorý trochu upäto odmietol estetickú funkciu umenia a zdôraznil jeho povinnosť realisticky zachytávať skutočnosť tak, aby bol zachovaný jej obraz, keby sa s realitou niečo stalo. Možno až príliš deziluzívne vykreslil obraz "pána, čo páchne po plošticiach" spisovateľ [[Vladimir Vladimirovič Nabokov|Vladimir Nabokov]] v románe ''Dar'' (1937). Černyševskij je tu tragikomickou figúrkou bez talentu a umeleckého cítenia. Možná tak vystihol aspoň jedno – chuťou páchať dobro Černyševskij páchal zlo, zasial vietor, ktorého ničivý orkán žali potom nasledujúce generácia.