Ralf Dahrendorf: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Luppus (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
d kategórie, preklepy
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
'''Ralf Gustav Dahrendorf''' (1. mája 1929 – 17. júna 2009) bol nemecko-britský
sociológ, politológ, filozof a liberálny politik. Dahrendorf bol popredný
odborník na vysvetľovanie a analyzovanie triedneho boja v modernej spoločnosti
a je považovaný za „jedného z najvplyvnejších mysliteľov svojej
generácie“ <ref><nowiki>http://www.express.co.uk/news/world/108512/Tributes-to-sociologist-Dahrendorf</nowiki></ref> a „pioniera západo-nemeckej povojnovej sociológie“.<ref>Novotný, Lukáš. 2009. „Ralf Dahrendorf (1929–2009).“ Sociologický
časopis/Czech Sociological Review 45 (5): 1093</ref>{{Infobox Osobnosť
| Meno = Ralf Dahrendorf
| Rodné meno =
Řádek 37 ⟶ 32:
| Portál3 =
}}
'''Ralf Gustav Dahrendorf''' (* [[1. máj]] [[1929]], [[Hamburg]], [[Nemecko]]{{--}}† [[17. jún]] [[2009]], [[Kolín nad Rýnom]]) bol nemecko-[[spojené kráľovstvo|britský]] sociológ, politológ, filozof a liberálny politik. Bol popredným odborníkom na vysvetľovanie a analyzovanie triedneho boja v modernej spoločnosti a je považovaný za „jedného z najvplyvnejších mysliteľov svojej generácie“
generácie“ <ref><nowiki>http://www.express.co.uk/news/world/108512/Tributes-to-sociologist-Dahrendorf</nowiki></ref> a „pioniera západo-nemeckej povojnovej sociológie“.<ref>Novotný, Lukáš. 2009. „Ralf Dahrendorf (1929–2009).“ Sociologický časopis/Czech Sociological Review 45 (5): 1093</ref>
 
== Životopis ==
DahrendorfNarodil sa narodil v nemeckom [[Hamburg]]uHamburgu, kde neskôr aj študoval na univerzite. V roku [[1952]] získal doktorát z [[filozofia|filozofie]] a po škole prednášal ako profesor [[sociológia|sociológie]] na niekoľkých univerzitách v Nemecku a Spojenom kráľovstve. Pôsobil ako riaditeľ [[London School of Economics]] (1974{{--}}1984) a rektor ústavu St. Antony College [[Oxfordská univerzita|oxfordskej univerzity]].<ref>Smelser, Neil. December 2011. „Proceedings of the American PhilosophicalPhilosophicalsociety“. vol. 155: 466</ref>
society“. vol. 155: 466
</ref>
 
V politike pôsobil ako poslanec nemeckého parlamentu, parlamentný tajomník ministerstva zahraničných vecí Nemecka, európsky komisár pre výskum, vedu a vzdelávanie a bol tiež členom britskej Snemovne lordov po tom, čo bol doživotne menovaný za lorda. Neskôr kritizoval [[Európska únia|Európsku úniu]], že neumožnili štátom strednej a východnej Európy skoršie členstvo v EU a skepticky sa tiež vyjadroval k zavedeniu spoločnej európskej meny.<ref>http://www.lidovky.cz/zemrel-vyznamny-britsko-nemecky-politolog-ralf-dahrendorf-p4q-/zpravy-svet.aspx?c=A090618_174426_ln_kultura_mev</ref>
 
Dahrendolf počasPočas života získal viaceré ocenenia napríklad v roku [[1982]] „Knight Commander of the Order of the British Empire“, v roku [[1989]] Veľký spolkový kríž za zásluhy a dve ceny v roku [[2007]] – Cenu Waltera-Hallsteina a Cenu princa z Astúrie.
 
Dahrendorf bolBol trikrát ženatý a mal tri dcéry: Nicola, Alexandra a Daphne Dahrendorf. Zomrel v nemeckom [[Kolín nad Rýnom|Kolíne nad Rýnom]], vo veku 80 rokov, [[17. jún]]a [[2009]], po tom, čo trpel rakovinou.<ref>http://www.nytimes.com/2009/06/22/world/europe/22dahrendorf.html?_r=0</ref>
 
== Dahrendorfove myšlienky ==
Řádek 54 ⟶ 49:
V knihe predstavil „tretiu cestu“ pre [[sociológia|sociológiu]].<ref>Novotný, Lukáš. 2009. „Ralf Dahrendorf (1929–2009).“ Sociologický časopis/Czech Sociological Review 45 (5): 1094</ref> Veril, že ani [[marxizmus]], ani štrukturálny [[Funkcionalizmus (sociológia)|funkcionalizmus]] nevypovedajú o celej spoločnosti, pretože marxizmus nebral do úvahy zjavnú sociálnu integráciu a štrukturálne funkcionalistická teória sa dostatočne nezameriavala na sociálny konflikt. Tiež tvrdil, že Marx definoval spoločenské triedy v príliš úzkom a historicky špecifickom kontexte, v ktorom bohatstvo bolo určujúcim faktorom moci.<ref>Dahrendorf, Ralf."Class and Class Conflict in Industrial Society." Stanford CA: Stanford University. 1959</ref> Jeho charakteristiku tried vidí iba ako špeciálny prípad všeobecnejšieho autoritatívneho vzťahu.
 
Ako sociológ Dahrendorf vyvinul modernú teóriu konfliktu. Vychádza síce z Marxovej myšlienky proti sebe stojacich sociálnych tried, no odmieta ich vyústenie do beztriednej spoločnosti.<ref>Mann, Douglas (2008). A Survey of Modern Social Theory. Ontario, Canada: Oxford University Press:43</ref>
 
Dahrendorf rozlišujeRozlišuje dva prístupy k spoločnosti, ktoré nazýva utopický a racionalistický. Prvý kladie dôraz na vyváženosť hodnôt a stabilitu, zatiaľ čo druhý sa točí okolo [[konflikt]]ov a zároveň je príčinou štrukturálnych zmien.<ref>Rummer, R.J. "Understanding Conflict and War: Vol. 3: Conflict In Perspective". Marxism and Class Conflict. 1977. Retrieved 9 October 2014</ref> Dahrendorf považuje sociálne konflikty za niečo, čo je v konečnom dôsledku pre spoločnosť pozitívne a nepredstavujú len nutné zlo, ale sú neodmysliteľnou súčasťou plnohodnotného, demokratického a racionálneho života. Podľa jeho teórie sa spoločnosti stávajú ľudskými spoločenstvami iba za predpokladu, že sa neustále pokúšajú zjednotiť nezjednotiteľné a akceptujú rozdiely.<ref>Novotný, Lukáš. 2009. „Ralf Dahrendorf (1929–2009).“ Sociologický časopis/Czech Sociological Review 45 (5): 1095</ref>
 
Téma slobody a autoritárskeho režimu sprevádzala Dahrendorfa skoro všade. Najväčšia hrozba slobody bola podľa neho dogma, či už [[fašizmus|fašistická]] alebo [[komunizmus|komunistická]]. Pretože utopia a sklon k názorovému diktátu nikdy neskončí, úlohou spoločnosti a každého občana je zostať otvorený zmenám. Dahrendorf predstavoval jedného z najväčších zástancov slobody slova a politického liberalizmu v moderných dejinách.<ref>http://archiv.ihned.cz/c1-37539410-jakub-jirsa-zastance-konfliktu</ref>
 
== Dielo ==
V češtine vyšlo niekoľko jeho kníh, napríklad „Úvahy o revolúcii v Európe v dopise, ktorý mal byť zaslaný istému pánovi vo Varšave“ (Praha 1991).  V roku [[2007]] bola do češtiny preložená jeho kniha „Hľadanie nového rádu –Prednášky o politike slobody v 21. storočí.“(Praha, 2007) Dahrendorf sa v nej zamýšľa nad hrozbami a nebezpečenstvom, ktorým sú vystavené moderné liberálne demokracie a ktoré vyplývajú z vtedajších procesov globalizácie, ekonomiky a politiky a z modernizácie spoločnosti. Pýta sa, či sa dá zachovať slobodu aj v tomto zmenenom svete. V roku 2008 bola vydaný aj český preklad „Pokušenie neslobody- Intelektuáli v čase skúšok“. Autor v knihe skúma ako sa správali intelektuáli v dobe totalitných režimov 20. storočia  vystavení nacizmu a komunizmu.(Praha, 2008). V roku [[2009]] mohla česká verejnosť čítať knihu „Prekonávať hranice- životné spomienky“, v ktorej sa Dahrendorf vracia ku svojmu detstvu a k začiatkom novinárskej, vedeckej a politickej kariéry. Ďalej, v češtine vyšli aj Dahrendorfove články publikované v Listoch a v Ekonómovi začiatkom 90. rokov 20.storočia.
 
V slovenčine bola publikovaná jeho práca „Moderný sociálny konflikt: Esej o politike slobody“ (Bratislava 1991). Vo veľkej časti jeho diela je dominantná téma slobody, presnejšie politika slobody. Vo svojich knihách vyjadruje svoj prístup popisujúci podobu liberálnej obavy s určitou podobu liberálnej nádeje.<ref>Martin Polášek. R. Dahrendorf/ Hledání nového řádu : přednášky o politice svobody v 21. století (RECENZE) ČLOVĚK – Časopis pro humanitní a společenské vědy č. 9 (15.12.2007)</ref>
Řádek 77 ⟶ 72:
[[Kategória:Britskí filozofi]]
[[Kategória:Nemeckí filozofi]]
[[Kategória:Nemeckí politici]]
[[Kategória:Európski komisári]]
[[Kategória:Držitelia Radu britského impéria]]