Psychoakustika: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 3:
'''Toto je preklad ĉlánku: [[:en:Psychoacoustics|https://en.wikipedia.org/wiki/Psychoacoustics]], na ktorom sa ešte pracuje'''.
 
Psychofyziologická akustika je vedný odbor, ktorý sa zaoberá výskumom vnímania zvuku. Presnejšie, štúdiom a výskumom fyziologických a psychologických reakcií na zvukové podnety, ako sú reč a hudba. Ďalej sa začleňuje do Psychofyziologickejpsychofyziologickej fyziky.
 
Obsah
Riadok 43:
Hranice vnímania
 
Ľudské ucho rozlišuje zvuky od 20 Hz (0.02 kHz) do 20,000 Hz (20 kHz). Horná hranica sa znižuje s vekom; väčšina dospelých nepočuje zvuky nad 16 kHz. Najnižšia frekvencia, ktorá bola označená ako hudobný tontón bola12 Hz, v laboratórnych podmienkach.[5] TonyTóny medzi 4 a 16 Hz sa dajú vnímať cez dotyk.
 
Frekvenčný odozva ucha je 3.6 Hz v rámci 1000 – 2000 Hz oktávy. To znamená, že, zmeny vo výške tonutónu väčšej ako 3.6 Hz sa dajú vnímať v riadených podmienkach .[5] Avšak, aj menšie zmeny vo výške tonutónu sa dajú vnímať inými spôsobmi. Na príklad, interferencia dvoch výšok sa často počuje ako opakované kolísanie vo veľkosti tonutónu. Toto pozmenenie amplitúdy sa vyskytuje pri frekvencií, ktorá sa rovná rozdielu frekvencií daných dvoch tónov, a je známa ako zaznievanie.
 
Poltónová stupnica, ktorá sa používa v europskom hudobnom značení, nie je lineárna ale je logaritmická. Ďalšie stupnice boli odvodené z experimentoch vnímania ľudského počutia, ako sú na príklad, melová stupnica a Barkova stupnica. Tieto stupnice sa za zvyčajne nepoužívajú pri komponovaní ale pri štúdiu vnímavosti. Ich vlastnosťou je, že sú približne logaritmické pri vysokých frekvenciách a takmer lineárne pri nízkych.
 
Rozsah intenzity počuteľných zvukov je obrovský. Ušný bubienok dokáže zacítiť aj malé kolísanie v tlaku zvuku a dokáže rozpoznať zmenu na úrovni mikropaskalu alebo väčšiu než 1bar. Z tohto dôvodu sa úroveň tlaku vzduchu meria logaritmicky, vzhľadom na hodnotu 20 µPa (or 1.97385×10−10 atm). Najnižšia úroveň počutia je definovaná ako 0dB,  najvyššia nie je jasne stanovená, aj z dôvodu, že ucho utrpí fyzické poškodenie, formou zvukom spôsobenej hluchoty, predtým než sa vyčerpá jeho rozsah.
 
Podrobnejší výskum dolného prahu počutia zistí, že dolná hranica počutia závisí od frekvencie. Takto, meraním najnižšie intenzity testovacích tónov rôznych frekvencií sa získava  krivka absolútneho prahu počutia – ATH. Zvyčajne, ucho je najcitlivejšie, to jesť má najnižší prah počutia, v rozsahu frekvencií 1 - 5 kHz, hoci sa tento rozsah mení s vekom, tak že klesá citlivosť nad??? 2 kHz. [6]
 
ATH je najmenšia z kriviek rovnakej hlasitosti. Krivky rovnakej hlasitosti určuje úroveň tlaku vzduchu, na podklade rozsahu počuteľných frekvencií, ktoré ucho vníma ako rovnakej hlasitosti. Krivky rovnakej hlasitosti prvý krát merali Fletcher a Munson v Bellových Laboratoriach v roku 1933, požívajúc tonytóny získane cez slúchadlá. Údaje, ktorí získali sa volajú Fletcher–Munsonove krivky. Keďže, subjektívnu hlasitosť bolo obťažné stanoviť, Fletcher–Munsonove krivky boli spriemerované podľa počtu skúmaných osôb.
 
Krivka rovnakej hlasitosti
Riadok 75:
V niektorých prípadoch, inak jasne počuteľný zvuk môže byť prekrytý (zamaskovaný) iným zvukom. Na príklad, konverzáciu na autobusovej zastávke nebudete počuť ak v blízkosti prechádza hlučné nákladné auto. Tento jav sa volá prekrývanie. Tichší zvuk je prekrytý a nepočuť ho v prítomnosti hlasnejšieho zvuku..
 
Fantomová základná výška
Missing fundamental
 
Hlavný ĉlánok: fantomová základná výška
Main article: Missing fundamental
 
V prípade frekvenčného  harmonického radu 2f, 3f, 4f, 5f, a.t.d (kde  f  je špecifická frekvencia), ľudia počujú každú výšku ako  f.