Psychoakustika: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 3:
'''Toto je preklad ĉlánku: [[:en:Psychoacoustics|https://en.wikipedia.org/wiki/Psychoacoustics]], na ktorom sa ešte pracuje'''.
Psychofyziologická akustika je vedný odbor, ktorý sa zaoberá výskumom vnímania zvuku. Presnejšie, štúdiom a výskumom fyziologických a psychologických reakcií na zvukové podnety, ako sú reč a hudba. Ďalej sa začleňuje do
Obsah
Riadok 43:
Hranice vnímania
Ľudské ucho rozlišuje zvuky od 20 Hz (0.02 kHz) do 20,000 Hz (20 kHz). Horná hranica sa znižuje s vekom; väčšina dospelých nepočuje zvuky nad 16 kHz. Najnižšia frekvencia, ktorá bola označená ako hudobný
Frekvenčný odozva ucha je 3.6 Hz v rámci 1000 – 2000 Hz oktávy. To znamená, že, zmeny vo výške
Poltónová stupnica, ktorá sa používa v europskom hudobnom značení, nie je lineárna ale je logaritmická. Ďalšie stupnice boli odvodené z experimentoch vnímania ľudského počutia, ako sú na príklad, melová stupnica a Barkova stupnica. Tieto stupnice sa za zvyčajne nepoužívajú pri komponovaní ale pri štúdiu vnímavosti. Ich vlastnosťou je, že sú približne logaritmické pri vysokých frekvenciách a takmer lineárne pri nízkych.
Rozsah intenzity počuteľných zvukov je obrovský. Ušný bubienok dokáže zacítiť aj malé kolísanie v tlaku zvuku a dokáže rozpoznať zmenu na úrovni mikropaskalu alebo väčšiu než 1bar. Z tohto dôvodu sa úroveň tlaku vzduchu meria logaritmicky, vzhľadom na hodnotu 20 µPa (
Podrobnejší výskum dolného prahu počutia zistí, že dolná hranica počutia závisí od frekvencie. Takto, meraním najnižšie intenzity testovacích tónov rôznych frekvencií sa získava krivka absolútneho prahu počutia – ATH. Zvyčajne, ucho je najcitlivejšie, to jesť má najnižší prah počutia, v rozsahu frekvencií 1 - 5 kHz, hoci sa tento rozsah mení s vekom, tak že klesá citlivosť nad??? 2 kHz. [6]
ATH je najmenšia z kriviek rovnakej hlasitosti. Krivky rovnakej hlasitosti určuje úroveň tlaku vzduchu, na podklade rozsahu počuteľných frekvencií, ktoré ucho vníma ako rovnakej hlasitosti. Krivky rovnakej hlasitosti prvý krát merali Fletcher a Munson v Bellových Laboratoriach v roku 1933, požívajúc
Krivka rovnakej hlasitosti
Riadok 75:
V niektorých prípadoch, inak jasne počuteľný zvuk môže byť prekrytý (zamaskovaný) iným zvukom. Na príklad, konverzáciu na autobusovej zastávke nebudete počuť ak v blízkosti prechádza hlučné nákladné auto. Tento jav sa volá prekrývanie. Tichší zvuk je prekrytý a nepočuť ho v prítomnosti hlasnejšieho zvuku..
Fantomová základná výška
Hlavný ĉlánok: fantomová základná výška
V prípade frekvenčného harmonického radu 2f, 3f, 4f, 5f, a.t.d (kde f je špecifická frekvencia), ľudia počujú každú výšku ako f.
|