Chazari: Rozdiel medzi revíziami

d
preklepy
d (wikilinky)
d (preklepy)
Stupňujúce sa nebezpečenstvo predstavoval v druhej polovici 9. storočia pre obe ríše mocenský nástup [[Varjagovia|Varjagov]] vo východnej Európe. Po prvom nájazde [[Rusi|Rusov]] na [[Konštantínopol]] v roku [[860]] sa Byzancia pokúsila obnoviť spojenectvo s Chazarmi a vyslala k nim misiu, vedenú [[Konštantín Filozof|Konštantínom Filozofom]] a [[Svätý Metod|Metodom]], ktorí boli povetení úlohami v rovine politickej aj náboženskej.
 
Zjednocovanie východných [[Slovania|Slovanov]] varjagskými náčelníkmi viedlo k ich konfrontácii s Chazarmi, ktorí zrejme už v čase sťahovania národov spoplatnili kmene [[Poľania|Poľanov]], [[Severania (slovanský kmeň)|Severanov]], [[Radimiči|Radimičov]] a [[Vjatiči|Vjatičov]] a častými nájazdmi sa snažili si ich podriadiť ešte užšie. Okrem toho územím Chazarského chanátu ako aj Bulharskej ríše viedla dôležitá obchodná cesta využívaná Severanmi, nachádzajúca sa však pod kontrolou Chazarov a Bulharov. S príchodom [[Askold]]a a [[Dir]]a do [[Kyjev]]a padla tributárna závislosť Poľanov, za vlády [[Oleg]]a sa z chazarského vplyvu vymanili Severania a Radimiči, na čo Chazari reagovali v rokoch [[875]]–[[900]] blokádou obchodu so [[Striebro|striebrom]]. Okrem toho začala byť Chazarská ríša oslabovaná nájazdmi nomádskeho zväzu [[Pečenehovia|Pečenehov]], ktorí vpadli do Lebédie a vytlačili odtiaľ ďalej na západ Maďarov, a lúpežnými nájazdmi Varjagov, takže nebola v stave už viac poskytovatťposkytovať závislému obyvateľstvu ochranu proti nomádskym vpádom zo stepí. Tú im teraz ponúkali Varjagovia a za odmenu požadovali platenie tribútu. Dávky, ktoré dosiaľ tiekli do Itilu, sa začali privážať do Kyjeva. Spočiatku len tributárne závislé oblasti boli postupne začleňované do utvárajúceho sa [[Kyjevská Rus|ruského štátu]]. Kyjevskí vládcovia používali titul kagan – chán, čo je tradičné turkické pomenovanie vodcu kmeňa, neskôr panovníka. Tým dávali najavo, že panovnícka moc bola prenesená z Chazarov na Rusov a legitimizovali tak svoju vládu.
 
K priamemu stretnutiu Chazarov s Rusmi došlo za vlády kyjevského kniežaťa [[Sviatoslav I.|Sviatoslava Igoreviča]] ([[942]]–[[972]]/[[973]]), ktorý sa úplne orientoval na expanziu. Skoro po nástupe na trón dobyl donskú pevnosť Sarkel a zničil Itil. V ďalších výpravách prenikol až na Krym a k úpätiu Kaukazu. Pod svoju kontrolu tak uviedol dôležité obchodné stredisko [[Tmutarakaň]] na východnom pobreží [[Azovské more|Azovského mora]]. Kyjevu spoplatnil slovanských Vjatičov a dočasne aj [[Volžské Bulharsko|Volžských Bulharov]], ktorí dovtedy zostávali tributárne závislými od Chazarov. Už dlhší čas slabnúci chazarský chanát tak utrpel ďalšiu citeľnú ujmu, čo umožnilo ešte razantnejší nástup Pečenehov v pričiernomorských stepiach. Po ďalšom útoku Rusov pod Sviatoslavovým vedením sa Chazarská ríša rozpadla.