Invázia Spojencov na Sicíliu: Rozdiel medzi revíziami

|výsledok= Víťazstvo spojencov

|protivník1={{minivlajka|Veľká Británia}}[[Spojené kráľovstvo]]<br />[[Súbor:US flag 48 stars.svg|25px]] [[Spojené štáty|USA]]<br />[[Súbor:Flag of Canada 1921.svg|22px|border]] [[Kanada]]

|velitel1=[[Súbor:US flag 48 stars.svg|25px]][[Dwight D. Eisenhower]]<br />[[Súbor:US flag 48 stars.svg|25px]][[George S. Patton]]<br />{{minivlajka|Veľká Británia}}[[Bernard Montgomery]]<br />{{minivlajka|Veľká Británia}}[[Harold Alexander]]

|velitel2=[[Súbor:Flag of Germany 1933.svg|25px]] [[Albert Kesselring]]<br />[[Súbor:Flag of Germany 1933.svg|25px]][[Fridolin von Senger und Etterlin]]<br />[[Súbor:Flag of Italy (1861-1946).svg|25px]] [[Alfred Guzzoni]]

|straty2=29 000 mŕtvych, ranených a nezvestných<br />140 000 zajatých

|straty3=

}}

 

== Predohra ==

=== Plány Spojencov na ďalší postup ===

 

 

Marshall totiž oprávnene tvrdil, že operácie v Severnej Afrike bola druhoradá ,a málo významná. Skôr musia spojenci napnúť všetky svoje sily, najmä ak chcú otvoriť druhý front v západnej Európe. Churchill, ale i ostatní si uvedomovali, že k invázii cez La-Manche ešte nie sú spojenecké vojska dostatočne pripravené. Nakoniec sa všetci zhodli na tom, že po skončení [[Boje v severnej Afrike počas druhej svetovej vojny|Afrického ťaženia]] nemôžu spojenecké vojska zostať v nečinnosti a musí dôjsť k ich nasadeniu do boja. Otázkou zostávalo kde. V hre boli dve varianty v [[Stredomorie|Stredomorí]]. Prvý bol útok na [[Sicília|Sicíliu]]. V prospechu toho to návrhu figurovalo, že po dobytí ostrova by bolo možné okamžite zaútočiť na Taliansko, silám Osi by bolo zároveň znemožnené útočiť na spojeneckú lodnú prepravu medzi Sicíliou a Tuniskom.

 

=== Plán invázie ===

Plán pre inváziu na Sicíliu začala byť zostavovaný už v februári 1943. Vtedy však ešte nebolo isté, kedy a ako sa skončia boje v Severnej Afrike. Sicíliu bránila silná posádka, do začiatočnej fázy operácie bolo nutné nasadiť minimálne 6 [[Divízia (vojenstvo)|divízií]]. Začiatkom jari 1943 bol konečne stanovený dátum operácie a vyčlenené sily, s ktorými mohli velitelia stredomorskej oblasti počítať. K invázii malo dôjsť začiatkom júla. Zúčastniť sa jej mali britská [[8. armáda (Spojené kráľovstvo)|8.]] a americká [[7. armáda (USA)|7. armáda]], združená do 15. skupiny armád pod velením britského generála [[Harold Rupert Alexander|Harolda Alexandra]]. Celkom táto skupina armád mala 13 divízií, 3 samostatných brigády, 3 jednotky [[commandos]] a 3 prápory [[United States Army Rangers|Rangers]]. Dohromady 478 tisíc mužov, z toho 250 tisíc Britov a 228 tisíc Američanov, väčšina z nich už mala bojové skúsenosti. Zo začiatku sa počítalo s vylodeným armád v dvoch priestoroch značne vzdialených od seba – na západe a na juhovýchode ostrova. V apríli bol plán uznaný za príliš riskantný, a tak sa začal spracovávať nový variant, podľa neho mali všetky sily zasadiť úder na juhu Sicílie.

 

=== Obrana Sicílie ===

12. mája 1943 sa vzdali zvyšky vojsk Osi v Severnej Afrike, celkovo asi 250 000 vojakov, z ktorých asi 2/3 boli Taliani. 6 mesiacov predtým, týždeň pred Vianocami roku 1942 sa sovietskym vojskám podarilo uštedriť ťažkú porážku talianskej 8. armáde, držiacej postavenia severne od [[Stalingrad]]u. Bolo pri tom zajatých alebo zabitých asi 130 000 Talianov. Nálada v Taliansku tak v dôsledku porážok dosiahla ešte viac protivojnový ráz. Toto fakt Spojencom významne pomohol.

 

Po niekoľkodňovom bombardovaní, keď bolo na ostrov zhodených viac ako 6000 ton mínometov rôznych druhov, boli Taliani vyzvaní 8. júna ku kapitulácii. Veliteľ posádky, admirál Pavesi však odmietol. Rozhodujúci útok prebehol 11. júna bez akýchkoľvek strát. Dobytie Pantalleri prebehlo pre Spojencov bezo strát. Údajne bol zranený iba jeden vojak, ktorého na ostrove, pohrýzla mulica. Po tejto úspešnej operácii boli rýchlo obsadené i ďalšie malé ostrovy okolo Sicílie – [[Lampedus]], [[Linos]] a [[Lampione]].

 

[[Súbor:Landing beach on the opening day of the invasion of Sicily.jpg|thumb|Vylodenie britských jednotiek na Sicílii.]]

Začiatok operácie Husky bol stanovený na júla. [[7. armáda (USA)|7. americká armáda]] pod vedením generála [[George S. Patton|Pattona]] mala zaútočiť na južné pobrežie, jej úsek bol asi {{km|50|m}} široký. Vyloďovať sa mala v zálive [[Gela (záliv)|Gela]]. [[3. pechotná divízia (USA)|3. pechotná]] a [[2. tanková divízia (USA)|2. obrnená divízia]] sa mali vylodiť západne od mesta [[Licata]], [[1. pechotná divízia (USA)|1. divízia]] v strede úseku pri [[Gela|Gele]] a [[45. pechotná divízia (USA)|45. divízia]] pri [[Scoglitti]]. 82. výsadková divízia mala byť vhodená v tyle nepriateľskej obrany medzi Gelou a Scogolitti.

 

=== Priebeh ťaženia ===

Hlavným cieľom Spojencov bolo dobytie prístavu [[Messina]], ktorý bol v severovýchodnom cípe ostrova priamo oproti talianskej pevnine. Prístav bol hlavnou tepnou zásobovania vojsk osi na ostrove a v prípade jeho obsadenia, by Spojenci znemožnili ich ústup z ostrova. Mesto bolo rovnako i dôležitým odrazovým mostíkom pre útok na Apeninský polostrov, keďže od pevniny ho oddeľuje iba úzky prieliv. To si však veľmi dobre uvedomoval i Nemci a tak svoje najlepšie jednotky vrhli proti [[Bernard Montgomery|Montgomeryho]] postupu na východe, pretože bol k Mesine najbližšie. Montgomeryho 8. armáde bránilo v rýchlom postupe hlavne ťažší terén. Celý severovýchodný výbežok Sicílie je totiž krytý masívom sopky [[Etna|Etny]] a postup okolo nej je možný len cez jej bočné hrebene a svahy obrátené k moru. Potom, čo 8. britská armáda bez problémov obsadila prístav v Syrakúzy, ktorý bol nesmierne dôležitý pre spojenecké zásobovanie, zahájila postup cez pobrežie smerom na [[Catania|Cataniu]]. Odpor nepriateľa sa zosilňoval s každým ďalším dosiahnutým kilometrom postupu, a tak bola 8. armáda nakoniec zastavená na katanskej planine naproti Etne. Jej vyhliadky na prienik nepriateľskou obranou v blízkej dobe neboli veľké. Montgomerymu nezostávalo nič iné, ako pokúsiť sa obísť Etnu zo západu. Medzitým americká 7. armáda z juhu rýchlo postupovala do stredu ostrova. Ľavé krídlo 7. armády po 12 dňoch sicílskeho ťaženia obsadilo mesto [[Palermo]]. Úspech Spojencov bol obrovský, po dvoch týždňoch ťaženia bolo vyčistená od nepriateľských vojsk takmer celá Sicília, Nemcom a Talianom však stále zostával prístav Messina. Bojová morálka talianskych a nemeckých vojsk však bola udalosťami z posledných týždňov silne podlomená, čo umožnilo Pattonovi rýchly postup na západ a pomoc britskej 8. armáde. Obidvoma vojnovými zoskupeniam sa Spojencov však stála v ceste sopka. Tam umiestnili Nemci svoje najlepšie pozemné i [[tank]]ové jednotky. Tu sa rýchly postup spojeneckých vojsk veľmi spomalil. Spojenci museli likvidovať každé postavenie nepriateľa. Vo chvíli, keď Nemci poznali, že držanie týchto pozícií už nemá zmysel, urýchlene zahájili evakuáciu svojich vojsk. 17. augusta prenikla do Messiny americká 3. divízia a hneď potom dorazili i niektoré jednotky britskej 8. armády. Ešte toho dňa boli zničené posledné zvyšky nepriateľských vojsk.

== Dohra ==

Jedinou vecou, ktorá bola celej operácie Husky vyčítaná, bol príliš pomalý postup spojeneckých vojsk v posledných fázach ťaženia, ktorý umožnil evakuáciu mnohých nemeckých a talianskych jednotiek a hlavne vojnového materiálu z Messiny do Talianska. Na druhú stranu, hlavný ciel operácie bol bez problémov splnený. Spojenci získali celú Sicíliu a získali tak odrazový most pre inváziu do vnútrozemia Talianska.

 

== Iné projekty ==

{{projekt|commons=Category:Operation Husky}}

 

[[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]]