Verzia z 15:13, 6. december 2014 upraviť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 859 editací d Revízia 5910075 používateľa 185.9.115.50 (diskusia) bola vrátená ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 07:14, 22. december 2015 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací typo gram, replaced: 298-299 → 298 – 299, 40 km → {{km\|40\|m}} (2) Ďalšia úprava →
Riadok 5: Nízkoenergetické častice primárneho kozmického žiarenia prichádzajú najmä zo [[Slnko\|Slnka]] (10<sup>9</sup> až 10<sup>10</sup> eV). Vznikajú pri [[slnečná erupcia\|slnečných erupciách]]. Intenzita slnečného kozmického žiarenia sa mení v zhode s 11-ročným [[slnečný cyklus\|slnečným cyklom]]. Najväčšia časť kozmického žiarenia prichádza z [[galaxia\|galaktických oblastí]], jeho zdrojom sú [[supernova\|supernovy]] a ich pozostatky. Najenergetickejšie častice (energia nad 10<sup>18</sup>) pochádzajú z mimogalaktických oblastí. Ich zdrojom sú [[kvazar]]y a aktívne jadrá galaxií. Vysokú energiu častice získavajú prechodom cez premenné [[magnetické pole\|magnetické polia]]. [[Zemské magnetické pole]] sústreďuje častice okolo magnetických pólov a do [[van Allenove pásy\|pásiem žiarenia]]. Intenzita kozmického žiarenia sa mení so zemepisnou šírkou, preto na rovníku má kozmické žiarenie najmenšiu intenzitu a v okolí pólov najväčšiu. Po vniknutí do zemskej atmosféry ťažké jadrá kozmického žiarenia interagujú s časticami atmosféry vo výške {{km\|40 km\|m}}, jadrá vodíka primárneho kozmického žiarenia interagujú s jadrami [[dusík]]a a [[kyslík]]a vo výške {{km\|20 km\|m}}. Nižšie sa dostávajú už len vysokoenergetické častice, ktoré pri interakciách vyvolávajú celú reťaz rozvetvených reakcií. Reťaz pokračuje dovtedy, kým energia jednotlivých častíc neklesne na 10<sup>8</sup> eV. Podľa prenikavosti častíc má sekundárne kozmické žiarenie tzv. '''mäkkú''' a '''tvrdú zložku'''. Mäkká zložka pozostáva z [[elektrón]]ov a [[pozitrón]]ov. Tvrdá zložka (veľmi prenikavá) pozostáva z energetických [[mezón]]ov, schopných preniknúť hlboko pod zemský povrch. Kozmické žiarenie sa skúma pomocou výškových balónov, rakiet, kozmických družíc a sond. Jeho štúdium má význam pre [[astrofyzika\|astrofyziku]] vysokých energií, štúdium [[silná interakcia\|silných interakcií]] a elementárnych častíc. Kozmické žiarenie môže vyvolať závažné biologické efekty (napr. zmenu [[gén]]ov), poškodzuje polovodiče. == Pôvodný prameň == Hajduk, A., Štohl, J. a kol., ''[[Encyklopédia astronómie]]'', [[Vydavateľstvo Obzor\|Obzor]] Bratislava, 1987, str. 298- – 299 [[Kategória:Astronómia]]

Kozmické žiarenie: Rozdiel medzi revíziami