Paleozoikum: Rozdiel medzi revíziami

'''Paleozoikum''' (aleboiné názvy: '''prvohory''', '''primér''', '''starovek Zeme''') je geologická [[Éra (geológia)|éra]], spadajúca pod [[Eón (geológia)|eón]] [[fanerozoikum]] s trvaním približne 291 mil. rokov. Je to najstaršia časť fanerzoika, po nej nasledovalo [[kenozoikum]]. Jeho základňa je definovaná [[Súvrstvie|súvrstvím]] pobrežnej čiary polostrova Burin (južný [[Newfoundland]], [[Kanada]], blízko mesta Fortune), tvoreným [[Pieskovec|pieskovcami]] a [[bridlica]]mi. Ako primárna značka ([[vedúca fosília]]) začiatku paleozoika bol prijatý prvý výskyt [[fosília|fosílie]] ''[[Phycodes pedum]]'', ako sekundárne ''[[Harlaniella podolica]]'' a ''[[Palaeopascichnus delicatus]]''.

Začiatkom paleozoika boli kontinenty sústredené prevažne okolo [[Južný pól|južného pólu]] v rámci [[superkontinent]]u [[Pannotia]]. S nástupom kambria sa tento superkontinent rozpadol na niekoľko menších kontinentov ([[Laurentia (kontinent)|Laurentia]], [[Sibíria]] a [[Baltika]]) a jeden väčší: [[Gondwana|Gondwanu]]. Menšie kontinenty sa pomaly posúvali z juhu na sever, až kým nedosiahli v perióde silúr-devón [[rovník]], kým Gondwana zostala umiestnená pri južnom póle. Počas ordoviku až silúru prebiehalo [[kaledónske vrásnenie]], ktoré vymodelovalo napríklad hory v súčasnej Škandinávii a na Britských ostrovoch. Približne v devóne sa začala rozpadať aj Gondwana a jednotlivé fragmenty sa tiež sa posunuli severnejšie. V karbóne sa vytvorila [[Laurázia]] a v perme sa k nej pridali pevniny súčasnej [[Sibír]]i a [[Kazachstan]]u, čím sa vytvoril superkontinent [[Pangea]]. Počas týchto dvoch období prebehlo [[hercýnske vrásnenie]].