Grécke povstanie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Iné projekty: kategórie |
d wikilinky |
||
Riadok 25:
==Predohra==
Po skončení [[Napoleonské vojny|napoleonských vojen]] vzniklo medzi [[Gréci|Grékmi]] žijúcimi v emigrácii hnutie proti vláde [[Osmanská ríša|osmanského]] [[sultán]]a [[Mahmúd II.|Mahmúda II.]]. Od roku [[1814]] pôsobila tajná revolučná [[Spoločnosť priateľov]] (''Filiki Eteria''), založená v [[Odesa|Odese]] gréckymi vlastencami. Neskôr svoje sídlo presunula do [[Carihrad]]u. Cieľom organizácie bolo oslobodenie Grékov a ďalších pravoslávnych poddaných z tureckej nadvlády. Tajným predsedom organizácie mal údajne byť [[Rusko|ruský]] [[cár]] [[Alexander I. (Rusko)|Alexander I.]] To je však vylúčené, napriek svojmu náboženskému zanieteniu by ruský vládca nikdy nepodporil žiadnu konšpiračnú organizáciu.
==Prvá fáza povstania==
Riadok 73:
Masaker Grékov na ostrove [[Chios]] a v [[Malá Ázia|Malej Ázií]] a tiež poprava konštantínopolského patriarchu mal obrovský vplyv na európsku verejnú mienku. Na grécku stranu sa postavil anglický básnik [[George Gordon Byron|lord Byron]], ktorý v apríli [[1824]] zomrel v [[Missolonghi]], ruský spisovateľ [[Alexander Sergejevič Puškin|Puškin]], francúzski spisovatelia [[François-René de Chateaubriand|Chateaubriand]] a [[Victor Hugo|Hugo]], aj francúzsky maliar [[Eugène Delacroix|Delacroix]] so svojim slávnym obrazom Vraždenie na Chiu.
V marci [[1823]] [[Spojené kráľovstvo]] vyhlásilo, že odteraz bude považovať Grékov a Turkov za bojujúce strany a môže teda gréckym povstalcom poskytnúť pôžičku vo výške 800 000 libier šterlingov. V dôsledku zmeny britského postoja sa pozícia gréckych povstalcov výrazne zlepšila, čo rovnako viedlo k aktivizácii ruskej diplomacie. [[Rusko]] sa rozhodlo grécky problém internacionalizovať. V januári [[1824]] prišiel [[cár]] [[Alexander I. (Rusko)|Alexander I.]] s iniciatívou, ktorej súčasťou bol projekt nastolenia mieru v Grécku, rátajúci s vytvorením nezávislého gréckeho štátu.
==Druhá fáza povstania==
| |||