Ministerium für Staatssicherheit: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Fixwd typo
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Starekolena (diskusia | príspevky)
Podľa korpus.sk je Stasi zenského rodu (tajná poícia Stasi). Oprava a doplnenia a upresnenia.
Riadok 5:
Vznikla [[8. február]]a [[1950]] s mottom ''„Schild und Schwert der Partei“'' (slovensky:''Štít a meč strany'') a mala teda podporovať politiku vládnucej [[Jednotná socialistická strana Nemecka|Jednotnej socialistickej strany Nemecka (SED)]] počas [[Studená vojna|studenej vojny]].
 
Jej základ tvorili skúsení agenti, medzi ktorými boli aj bývalí [[gestapo|gestapáci]] a dôstojníci jednotiek [[SS]]. Východonemecká Stasi medzi tajnými službami komunistického bloku vynikala. K sovietskej [[KGB]] bola extrémne lojálna a zasahovala nesmierne účinne to aj preto, že mala vzhľadom na počet obyvateľov trikrát viac agentov. Jeden dôstojník Stasi pripadal na 180 Východných Nemcov, v porovnaní s KGB, kde pripadal jeden dôstojník na 595 [[Obyvateľstvo Sobvietskeho zväzu|Sovietov]].
 
Stasi pravdepodobne vybudovala najkomplexnejšiu sieť informátorov nazývaných "neformálny spolupracovník" na špehovanie vlastných obyvateľov ("vnútorná bezpečnosť"). Výskumy odhadujú, že zo 16 miliónovej populácie 400 000 ľudí aktívne spolupracovalo (každý 40). Stasi viedla záznamy o vyše 6 miliónoch obyvateľov Východného Nemecka, - tretine celej populácie.
 
Zákon nijako neobmedzoval pôsobnosť ministerstvaStasi, aktorá taksledovala vvšetkých skutočných aj potencionálnych nepriateľov. V [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] bojovala Stazi proti emigráciám na západ a za rýchlejšiu [[kolektivizácia|kolektivizáciu]] poľnohospodárstva. Po výstavbe [[Berlínsky múr|Berlínskeho múru]] kontrolovalokontrolovala cesty do zahraničia. V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] už malomala Stasi svojich agentov a informátorov v každej skupine spoločnosti. Stasi úzkostlivo sledovalo všetkých potencionálnych nepriateľov.
 
Agenti Stasi dokonca zbierali vzorky pachových stôp potenciálne nebezpečných ľudí utieraním vecí, ktorých sa dotkli, kúskami látky. Tieto vzorky boli uložené vo vzduchotesných sklených kontajneroch a špeciálne vycvičení psi vedeli vystopovať osobu podľa jej pachu. Agentúra bola oprávnená organizovať tajné ohováračské kampane proti komukoľvek, koho považovala za hrozbu; mohlo to zahŕňať zasielanie anonymných listov, anonymné telefonáty na vydieranie zameranej osoby. [[Mučenie]] bolo akceptovanou metódou získavania informácií.
 
Obmedziť ponímanie Stasi len na pôsobenie vo Východnom Nemecku by bolo naivné. Pracovalo pre ňu 20 až 30 000 západných Nemcov., získaných vydieraním alebo Týchz vydierateľnýchpresvedčenia. Ich úlohou bolo najmä ovplyvniť politiku Západného Nemecka. Patrili k nim mediálne osobnosti, vysokoškolskí profesori aj politici. A mnohé sa im podarilo. Napríklad to, že Západní Nemci prestávali vnímať NDR ako [[diktatúra|diktatúru]], čo prispelo k medzinárodnému uznaniu NDR a zblíženiu obidvoch štátov v 70, rokoch.
 
StaziStasi však mnohokrát zlyhala, v júni [[1953]] sa jej nepodarilo potlačiť prvé významné protikomunistické povstanie v NDR. Pomohli až sovietske tanky. Padla za to hlava prvého ministra pre štátnu bezpečnosť [[Wilhelm Zaisser|Wilhelma Zaissera]]. V 80. rokoch už Stasi nedokázala zabrániť formovaniu opozičných skupín. OdpykalOrganizácia sibola toväčšinou obyvateľstva nenávidená. NIekoľko dní po páde režimu 17. novembra 1989 bola Stasi premenovaná a [[Erich Mielke|Mielkeho]], nahradil Wolfgang Schwanitz. Od decembra 1989 začali občania obsadzovať sídla Stasi. 4 decembra obsadili ako prvú z 50 sídiel Stasi budovu v Erfurte. V januári 1990 za účasti 100 000 demonštrantov obsadili aj hlavné sídlo na Normannenstrasse v [[Berlín]]e. V tom čase druhýbolo najmocnejšíešte mužaktívnych vtisíce štáteagentov a hrozilo, že sa Stasi pretransformuje na Úrad na ochranu ústavy. To však Východní Nemci, pre ktorých bola Stasi symbolom komunizmu, utláčania a teroru, nedovolili, predovšetkým tým, že získali väčšinu spisov. 13. januára 1990 rozhodla vláda (Ministerrat) o faktickom zrušení Stasi.
 
Organizácia bola normálnymi obyvateľmi Nemecka nenávidená. Po páde režimu, od decembra 1989 začali občania obsadzovať sídla Stasi (50 budov). V januári 1990 za podpory 100 000 demonštrantov obsadili aj hlavné sídlo na Normannenstrasse v [[Berlín]]e. V tom čase bolo ešte aktívnych tisíce agentov a hrozilo, že sa Stasi pretransformuje na Úrad na ochranu ústavy. To však Východní Nemci, pre ktorých bola symbolom komunizmu, utláčania a teroru, nedovolili, predovšetkým tým, že získali väčšinu spisov Stasi.
 
Po znovuzjednotení bolo veľa bývalých agentov Stasi súdne stíhaných. V súčasnosti majú bývalí spolupracovníci a agenti Stazi zablokovaný prístup k práci u Berlínskej polície ale pracujú napríklad v manažérskych pozíciách v Rusku .