Móhandás Karamčand Gándhí: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Gándhího výroky: falosny vyrok vid anglicku wikiquote a ine zdroje |
d preklepy |
||
Riadok 61:
=== Gándhí filozofom, lekárom a reformátorom ===
Gándhí so spoločníkmi odišiel vyjednávať do [[Southhampton]]u, ale v tej dobe vypukla [[prvá svetová vojna]]. Rovnako ako v minulosti chcel Gándhí zlepšiť postavenie Indov priamo v Anglicku tým, že sa študenti a indickí prisťahovalci budú podieľať na vojnovej podpore Británie. Tentoraz bol však nesúhlas s Gándhím väčší. Naopak, časť Indov chcela využiť situáciu a prinútiť vládu k okamžitému zlepšeniu ich situácie za prísľub pomoci. Gándhí si však trval na svojom a svoj postoj sa mu podarilo presadiť. Indovia opäť Impériu pomáhali a Gándhí bol v očiach Anglicka počas tejto doby hrdinom.
<br>Venoval sa filozofii a študoval. Jeho filozofia bola filozofiou činu. Nevynašiel nič nového, ale uviedol do života najmä myšlienky o etike. Hlavnú náboženskú i filozofickú silu čerpal po celý život z Bhagavad-Gíty. Za jedinú a najmocnejšiu považoval vždy pravdu. Hovorí, že (pravda) je dokonca jediným Bohom, a že všetko čo je nepravda zároveň neexistuje. Boh je podľa neho v každom atóme okolo nás i v nás (blízkosť [[zen]]ovej filozofie). Vždy uprednostňoval význam praxe pred teóriou. Hlavnou jeho myšlienkou bola nenásilnosť a neochvejná láska ku všetkému a všetkým. Snažil sa, aby všetko na svete bolo rovnocenné a dokonca v istom ohľade súhlasil s myšlienkou [[komunizmus|komunizmu]]. Na druhej strane odsudzoval civilizáciu, ktorá odsúva duchovný svet a vyzýval sám k prostote. Gándhí považoval vek civilizácie za vek temnoty. Nie je náboženská, je plná drog a zverstiev. Triedy sa stále viac diferencujú a
<br>Vďaka svojej filozofii absolútnej lásky mu bolo krajne blízke lekárstvo. V tejto oblasti získal veľké skúsenosti práve počas prvej svetovej vojny. Často sa vystavoval nákaze a táto obetavosť prospela jeho reputácii.
Riadok 76:
[[Súbor:Mahadev Desai and Gandhi 2 1939.jpg|right|thumb|210px|[[Mahadev Desai]] (vľavo) a Gándhí v Birla House, Mumbai, [[7. apríl]] [[1939]].]]V okrese [[Khaira]] vypukol hlad a poľnohospodári žiadali o zníženie daní na toto obdobie. Gándhí odporučil Satjagrahu. Spísali správu, v ktorej jasne odmietli platiť dane aj za cenu uväznenia, alebo snáď života. Opäť po útrapách zvíťazili. Po týchto bojoch sa Gándhí opäť vydáva na vojnovú konferenciu do Anglicka, kde hájil myšlienky Indov a usiloval o prepustenie niektorých z nich (najmä bratov Aliov). Za to opäť sľúbil vojenskú podporu.
Vybral sa osobne regrutovať na územie Indie, ale stretol sa s nevôľou a nezáujmom. V tých dňoch Gándhí vážne ochorel na [[úplavica|úplavicu]], ktorá vyústila do [[
Gándhí, stále upútaný na lôžko, musel riešiť ďalší problém. [[Rowlattský výbor]] drasticky zasahoval proti revolučnému hnutiu v Bengálsku. Bola vytvorená zvláštna, elitná skupina Satjagraha Sabha. Gándhí sa potreboval nutne uzdraviť a tak v mene revolúcie porušil ďalšiu zo svojich zásad a pil mlieko. Uzdravil sa rýchlo, ale porušenie tohoto sľubu údajne navždy nalomilo jeho ducha…
Riadok 106:
* „Človek často robí plány, len aby mu ich Boh zvrátil. Ale kde je konečným cieľom hľadanie Pravdy, nech akokoľvek sú skrížené ľudské plány, výsledok nie je nikdy škodlivý a je často lepší ako sme čakali.“
* „Človek je preto človekom, že je schopný sebaovládania.“
* „Človek má kľúč k uzamknutiu
* „Učiteľovi zbabelcovi sa nikdy nepodarí urobiť z chlapcov hrdinov a kto sa nevie ovládať, nemôže ich naučiť cenné sebaovládanie.“
* „K dosiahnutiu dokonalej čistoty je človek nútený povzniesť sa nad protiľahlé prúdy lásky a nenávisti, príchylnosti a odporu, a byť úplne prostý vášne v myšlienke, reči i skutku.“
| |||