Závrt: Rozdiel medzi revíziami

Krasová jama predstavuje v krasovom reliéfe ''lievikovitú'', ''misovitú'', ''kotlovitú'' alebo misovitú''prstencovitú'' depresiu (podrobnejšie členenie v podmienkach klasického [[kras]]u pozri napr. in J. Jakál, 1975<ref>Klasifikácia krasových jám. In: Jozef Jakál (1975): Kras Silickej planiny. Vydavateľstvo Osveta, n. p. Martin pre Múzeum slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši. 152 s. + 8 samostatných mapových príloh.</ref>) s hĺbkou niekoľko metrov až niekoľko desiatok metrov. Podobné rozmery (rádovo desiatky metrov) zvyčajne má aj šírka krasovej jamy., no v niektorých prípadoch môže ísť rádovo až o stovky metrov (klasický kras v [[Slovinsko|Slovinsku]] i na [[Slovensko|Slovensku]]).

PodľaV odbornej literatúre sa možno stretnúť s rôznymi typológiami krasových jám vyplývajúcimi z rôznych kritérií. Napr. podľa ''spôsobu vzniku'' rozlišujeme závrty:

'''Závrty ''' často vznikajú na križovaní tektonických štruktúr, systémov puklín a trhlín. ''Aktívne'' sa formujúce závrty mávajú najčastejšie lievikovitý tvar. Na dne lievika sa niekedy nachádza (v podmienkach Slovenska zriedkavo) otvor, ktorým je krasová jama spojená s podzemnými priestormi. Napríklad na planine [[Dolný vrch]], ktorej plošina je posiata stovkami krasových jám, sú na slovenskej strane planiny známe z celkového počtu 159 len 3 jaskyne s ústiami, ktoré sa otvárajú v dnách krasových jám. ''Stabilizované'' krasové jamy majú zväčša misovitý tvar s plochým dnom, ktoré predstavuje upchatie pôvodného otvoru, resp. siete krasových kanálov splachom a [[soliflukcia|soliflukciou]] zanesenými zvetralinami. Na dne misovitých krasových jám sa často vytvárajú [[krasové jazero|krasové jazierka]] (napr. historické, dnes už zaniknuté krasové jazero ''Bikki'' na [[Silická planina|Silickej planine]] v [[Slovenský kras|Slovenskom krase]] alebo ''Jazero snov'' na [[Horný vrch|Hornom vrchu]]). Vznik týchto makroforiem v krasovom reliéfe nie je dostatočne preskúmaný. Mechanizmus vzniku závisí od regionálnych či lokálnych podmienok (typ materskej horniny, jej litológia, miera porušenia, vertikálna vzdialenosť k úrovni eróznej bázy a pod.), v ktorých závrt vzniká. Možno povedať, že podobnosť foriem na povrchu nemusí vždy znamenať analogický mechanizmus vzniku a prejavy v podzemí. Rovnako komplikovaná je otázka obdobia vzniku závrtov či celých línií závrtov. Veľké skúsenosti s typológiou a genézou závrtov v Európe majú slovinskí [[karsológia|karsológovia]], ktorí v hlavne období intenzívneho budovania diaľničnej siete v [[Slovinsko|Slovinsku]], ktorá vo veľkej miere pretína významné krasové územia, intenzívne skúmali krasové jamy obnažené (niekedy v celom profile) trhacími prácami počas výstavby. Množstvo vedeckých štúdií a článkov o problematike krasových jám možno nájsť v zborníku ''Acta carsologica'' vychádzajúceho už 60 rokov. Od roku 1995 sú jednotlivé čísla zborníka voľne dostupné na internete vo formáte PDF<ref>http://ojs.zrc-sazu.si/carsologica/issue/archive</ref>.

Najväčšie rozmery dosahujú závrty v tropických a subtropických oblastiach. V miernej klíme vznikali najskôr v [[Terciér|treťohorách]] v podmienkach zakrytého krasu, na čo poukazuje ich výplň, ktorú tvoria staré reziduálne sedimenty. Tvoria ich [[laterit]]ové a [[kaolinit]]ové červené hliny nazývané ''terra rossa''. Ak sú mladšieho ([[pleistocén]]neho) veku, sú v nich zachované okrové hliny nazývané ''terra fusca''. V [[holocén]]nych závrtoch sa nachádzajú väčšie akumulácie kalcimorfných pôd, ''[[rendzina|rendzín]]''. Obrovské krasové jamy rozličnej genézy možno nájsť v klasickom krase Európy, napr. v Slovinsku. Vzhľadom na svoje rozmery majú špecifickú mikroklímu vo vzťahu k okoliu. Niekoľko vskutku mohutných krasových jám sa v podmienkach klasického krasu vyvinulo i na Slovensku.

Na území Slovenska rozčleňujú misovité aj lievikovité krasové jamy v hojnom počte predovšetkým planiny [[Slovenský kras|Slovenského krasu]]. V súčasnosti sa najväčšia a zároveň najhlbšia známa krasová jama zvaná ''Hmlistý závrt'' nachádza na [[PlašiveckáPlešivecká planina|Plešiveckej planine]] v Slovenskom krase. Má elipsovitý pôdorys s rozmermi 350 x 300 m, a hĺbku až 44 m. Priamo v jej najnižšom bode sa nachádza ústie vertikálnej [[jaskyňa|jaskyne]] s rovnakým názvom. Jaskyňa nebola známa až do roku 2006, kedy ju spriechodnili a začali v nej sondovať členovia [[Slovenská speleologická spoločnosť|Slovenskej speleologickej spoločnosti]]. [[Hmla]], ktorá je dôsledkom situovania a [[termodynamika|termodynamiky]] jaskyne, a ktorá túto krasovú jamu sezónne vypĺňa, jej dala meno a vlastne predstavovala [[ndícia|indíciu]], vďaka ktorej bola v závrte objavená jaskyňa. Ozrutná krasová jama, ktorá sa nachádza na neďalekej planine Koniar ([[Koniarska planina]]), takisto v Slovenskom krase, ešte nie je podrobne speleologicky ani geomorfologicky preskúmaná, ale svojimi parametrami podľa všetkého mierne presahuje dokonca aj ''Hmlistý závrt'' na Plešiveckej planine. V ''Panskom lese'' na [[Jaskyne Silickej planiny|Silickej planine]], takisto v [[Slovenský kras|Slovenskom krase]], neďaleko ''Panskej priepasti'', sa nachádza len o 5 m plytšia, a v oboch pôdorysných parametroch len cca o 10 m menšia krasová jama. Obe sú výrazne [[tektonika|tektonicky]] predisponované. Aj na planine [[Dolný vrch]] sa spomedzi 350 závrtov vyníma jeden z nich - tzv. ''Brezový závrt'', mohutná ponorová krasová jama v [[katastrálne územie|katastrálnom území]] [[Hrhov|Hrhova]], v bezprostrednej blízkosti slovensko-maďarskej štátnej hranice. Má rozmery 300 x 300 m a hĺbku 35 m. Ponor na jeho dne je [[speleológia|speleologicky]] veľmi perspektívny.