134340 Pluto: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 1 547 bajtov ,  pred 4 rokmi
aktualizácia, zdrojovanie
d (Verzia používateľa 89.173.59.197 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Eryn Blaireová)
(aktualizácia, zdrojovanie)
| pages = strany: 320-323}}</ref> Na rozdiel od Neptúnovho mesiaca Triton, ktorý je tiež ružovkastý a ku ktorému sa Pluto občas pripodobňovalo, však vedci predpokladali, že na Plute bude veľa impaktných kráterov a málo prejavov geologickej aktivity.<ref name="Kozmos1995" /> Sonda New Horizons tieto predpoklady nepotvrdila.
 
New Horizons potvrdila, že povrch Pluta sa skladá najmä z metánu, dusíka a oxidu uhoľnatého, všetko v pevnom skupenstve. Kým prvé dve zmienené látky sú však rozmiestnené prakticky po celom povrchu, oxid uhoľnatý je koncentrovaný len v oblasti nazvanej ''Tombaugh regio''.<ref name="kosmonautix" /> Ďalšie údaje odoslané sondou neskôr ukázali, že zmienené látky často tvoria len tenkú vrstvičku na podloží z vodného ľadu. Jedine v oblastiach ''Sputnik Planum'' a ''Lowell Regio'' sa stále žiadne známky vodného ľadu nenachádzajú, čo môže byť spôsobené tým, že usadeniny metánu, dusíka a oxidu uhoľnatého sú tu omnoho hrubšie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Heřt
| meno = Daniel
| titul = Nová věda od New Horizons
| url = http://www.kosmonautix.cz/2016/01/nova-veda-od-new-horizons/
| dátum vydania = 2016-01-30
| dátum prístupu = 2016-02-11
| jazyk = česky
}}</ref>
 
Na Pluto dopadá len 0,07 % množstva slnečného žiarenia, ktoré dopadá na [[Zemský povrch|povrch Zeme]] a preto jeho povrchové teploty kolíšu od −235 [[stupeň Celzia|°C]] do −225 °C.<ref name="v číslach">{{Cite web
| url = http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf
| accessdate = 18. november 2008
}}</ref> Tieto teploty však majú relatívne blízko k bodu topenia látok, z ktorých je Pluto zložené, a preto je predpoklad, že povrchové vrstvy Pluta sú do istej miery plastické. Tento predpoklad potvrdzujú aj snímky sondy New Horizons, napríklad oblasti s malým množstvom [[impaktný kráter|impaktných kráterov]], ktoré by mali byť zahladené aktívnymi geologickými procesmi.<ref name="kosmonautix" /> Sonda vyfotografovala aj pomaly tečúce [[ľadovec|ľadovce]] dusíkatého ľadu. Zmäknutie až roztopenie vrstvy dusíka, po ktorej ľadovce tečú, spôsobila vlastná hmotnosť dusíka ležiaceho na ňom.<ref name="Kozmos2015" /> Podobný proces, len pri oveľa vyšších teplotách, prebieha na zemskom povrchu v ľadovcoch z vodného [[ľad]]u. Na týchto pomaly tečúcich dusíkatých ľadovcoch sa v oblasti Sputnik Planum pozorovali početné izolované kopce. Tie môžu byť tvorené vodným ľadom, ktorý je redší ako dusíkatý, a preto sa nachádzajú navrchu. Pravdepodobne sa odtrhli z členitej vrchoviny a dusíkový ľad ich unáša do centrálnej časti Sputnik Planum.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Škreka
| meno = Marcel
| titul = Záhadné plávajúce kopce na Plute
| url = http://astrin.planetarium.sk/zahadne-plavajuce-kopce-na-plute-c07405
| dátum vydania = 2016-02-08
| dátum prístupu = 2016-02-11
| vydavateľ = i-Astrin
}}</ref>
 
Okrem zmrznutých uloženín metánu, ktoré spôsobujú ružovkastú farbu telesa,<ref name="Rekordy" /> bolo veľké množstvo metánového ľadu bolo objavené aj v polárnych oblastiach. Táto ľadová oblasť je podľa infračerveného mapovania sondou hrubšia ako sa predpokladalo.<ref name="Kozmos2015" />
| jazyk = anglicky}}</ref> Lowell predpokladal, že nová planéta bude väčšia<ref name="Grygar" /> a 6,5-krát ťažšia ako Zem,<ref name="Kozmos1990" /> a jej jasnosť dosiahne 12.- 13. [[magnitúda|magnitúdu]].<ref name="Grygar">http://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/podivna-posledni-planeta-pluto-jeji-pad-a-nova-slava.html</ref>
[[File:Clyde W. Tombaugh.jpeg|left|thumb|[[Clyde Tombaugh]], objaviteľ Pluta, pri svojom podomácky vyrobenom teleskope]]
Po Lowellovej smrti v roku [[1916]] v začatej práci pokračoval [[Vesto Melvin Slipher]]. Za pomocníka si vybral Clyda Williama Tombaugha, ktorému sa po roku práce na observatóriu, na začiatku roku 1930, podarilo na fotografiách nájsť nové teleso<ref name="Grygar" /> v blízkosti hviezdy [[Wasat]] v [[Blíženci (súhvezdie)|Blížencoch]]. Objav potvrdili opakované kvalitné expozície tej istej časti oblohy. Správu o objave vydalo Lowellovo observatórium 13. marca 1930, v deň 149. výročia nájdenia Uránu a v deň narodenín [[Percival Lowell|Percivala Lowella]].<ref name="Guth-Link-Mohr" /> Keďže objekt sa vtedy nachádzal len osem mesačných priemerov od miesta, na ktorom sa mala podľa Lowellových výpočtov nachádzať deviata planéta, jeho objav sa považoval za ďalší triumf [[nebeská mechanika|nebeskej mechaniky]].<ref>{{CiteCitácia elektronického bookdokumentu
| priezvisko = Kaller
| meno = Jim
| titul = WASAT
| url = http://stars.astro.illinois.edu/sow/wasat.html
| dátum prístupu = 2016-02-11
| jazyk = anglicky
}}</ref> Objav potvrdili opakované kvalitné expozície tej istej časti oblohy. Správu o objave vydalo Lowellovo observatórium 13. marca 1930, v deň 149. výročia nájdenia Uránu a v deň narodenín [[Percival Lowell|Percivala Lowella]].<ref name="Guth-Link-Mohr" /> Keďže objekt sa vtedy nachádzal len osem mesačných priemerov od miesta, na ktorom sa mala podľa Lowellových výpočtov nachádzať deviata planéta, jeho objav sa považoval za ďalší triumf [[nebeská mechanika|nebeskej mechaniky]].<ref>{{Cite book
| author=[[Pavel Koubský]]
| title=Planety naší sluneční soustavy
12 293

úprav