Venuša: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
obrázok |
d Verzia používateľa 188.112.121.208 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od CommonsDelinker |
||
Riadok 1:
{{iné významy}}
{{Perfektný článok}}
{{Substovaný infobox}}
{| class="infobox" width="300"
|+ {{big|'''Venuša'''}}
|-
| colspan="2" align="center" | [[Súbor:Venuspioneeruv.jpg|300px]]
<small>Ultrafialový obrázok mrakov Venuše ako ho videla<br />sonda [[Pioneer Venus Orbiter]] ([[26. február]]a [[1979]])<br />Vo viditeľnom svetle má Venuša iba nevýrazné rysy.</small>
|-
! bgcolor="#ffc0c0" colspan="2" | [[Obežná dráha|Orbitálne]] (obehové) vlastnosti<br />(v [[epocha (astronómia)|epoche]] [[J2000.0]])
|-
! align="left" | [[Veľká polos]]
| {{km|108208926|m|w}}<br />0,723 331 99 [[astronomická jednotka|AU]]
|-
! align="left" | Obvod orbity
| 0,680 [[tera|T]][[meter|m]]<br />4,545 AU
|-
! align="left" | [[excentricita (astronómia)|Excentricita]] (Výstrednosť)
| 0,006 773 23
|-
! align="left" | [[Perihélium]]
| {{km|107476002|m}}<br />0,718 432 70 AU
|-
! align="left" | [[Afélium]]
| {{km|108941849|m}}<br />0,728 231 28 AU
|-
! align="left" | [[Perióda]] ([[obežná doba (astronómia)|obežná doba]])
| 224,700 96 [[deň|d]]<br />(0,615 197 7 [[juliánský rok|a]])
|-
! align="left" | [[Synodická perióda]]
| 583,92 d
|-
! align="left" | Priemerná<br />obežná rýchlosť
| {{km|35.020|m}}/[[sekunda|s]]
|-
! align="left" | Max. obežná rýchlosť
| {{km|35.259|m}}/s
|-
! align="left" | Min. obežná rýchlosť
| {{km|34.784|m}}/s
|-
! align="left" |[[Uhol sklonu dráhy]]<br />k [[ekliptika|ekliptike]]<br />k [[Slnko|slnečnému]] rovníku
| <br />3,394 71°<br />3.86°
|-
! align="left" |[[Dĺžka]]<br />[[výstupný uzol|výstupného uzla]]
| 76,680 69°
|-
! align="left" |[[Argument perihélia]]
| 54,852 29°
|-
! align="left" | Počet<br />[[prirodzený satelit|satelitov]]
| 0
|-
! bgcolor="#ffc0c0" colspan="2" | Fyzikálne vlastnosti
|-
! align="left" |[[Rovník]]ový [[Priemer (geometria)|priemer]]
| {{km|12103.7|m}}<br />(0,949 [[Zem]]í)
|-
! align="left" |[[Rozloha|Plocha]] [[povrch]]u
| 4,60×10<sup>8</sup> [[kilometer štvorcový|km<sup>2</sup>]]<br />(0,902 Zemí)
|-
! align="left" |[[Objem]]
| 9,28×10<sup>11</sup> [[kilometer kubický|km<sup>3</sup>]]<br />(0,857 Zemí)
|-
! align="left" |[[Hmotnosť]]
| 4,8685×10<sup>24</sup> [[kilogram|kg]]<br />(0,815 Zemí)
|-
! align="left" |Priemerná [[Hustota (objemová hmotnosť)|hustota]]
| 5,204 [[gram|g]]/cm<sup>3</sup>
|-
! align="left" |[[Gravitácia]] na rovníku
| 8,87 [[zrýchlenie|m/s<sup>2</sup>]]<br />(0,904 [[G]])
|-
! align="left" |[[Úniková rýchlosť]]
| {{km|10.36|m}}/s
|-
! align="left" |Perióda rotácie
| [[spätný pohyb (astronómia)|−]]243,0185 d
|-
! align="left"| Rýchlosť rotácie
| {{km|6.52|m}}/h (na rovníku)
|-
! align="left" |[[Odklon osi rotácie]]
| 2,64°
|-
! align="left" |[[Rektascenzia]]<br />severného pólu
| 272,76°<br />(18 h 11 min 2 s)
|-
! align="left" |[[deklinácia (astronómia)|Deklinácia]]
| 67,16°
|-
! align="left" |[[Albedo]]
| 0,76
|-
! align="left" |Povrchová* [[teplota]]
|
{| cellspacing="0" cellpadding="2" border="0"
|-
! min*!! priemer!! max
|-
| 228 [[kelvin|K]]
| 737 K
| 773 K
|}
|-
| colspan="2" | (*minimálna teplota sa vzťahuje iba na vrcholky mrakov)
|-
! bgcolor="#ffc0c0" colspan="2" | [[atmosféra (kozmického telesa)|Atmosférické]] vlastnosti
|-
! align="left" |[[Atmosférický tlak]]
| 9321,9 [[Pascal (jednotka)|kPa]]
|-
| [[Oxid uhličitý]]
| ~96,5 %
|-
| [[Dusík]]
| ~3,5 %
|-
| [[Oxid siričitý]]
| 0,015 %
|-
| [[Argón]]
| 0,007 %
|-
| [[Voda|Vodná]] para
| 0,002 %
|-
| [[Oxid uhoľnatý]]
| 0,0017 %
|-
| [[Hélium]]
| 0,0012 %
|-
| [[Neón]]
| 0,0007 %
|-
|[[Oxidosulfid uhličitý]]<br />
[[Chlorovodík]]<br />
[[Fluorovodík]]
| stopové množstvo
|}
[[Súbor:Venus-real color.jpg|right|thumb|Venuša v reálnych farbách – záber zo sondy [[Mariner 10]]]]
'''Venuša''' je druhá planéta [[Slnečná sústava|slnečnej sústavy]] (v poradí od [[Slnko|Slnka]]), po Slnku a po [[Mesiac (Zeme)|Mesiaci]] najjasnejší objekt viditeľný zo [[Zem]]e.
Pomenovaná je po starorímskej [[Venuša (bohyňa)|bohyni lásky]]. Jej [[obežná dráha]] sa nachádza vnútri dráhy Zeme, to znamená, že nikdy sa na oblohe nevzdiali ďaleko od Slnka. Maximálna uhlová vzdialenosť Venuše od Slnka môže byť až 48 °. So Slnkom a Mesiacom patrí medzi jediné tri nebeské telesá, ktorých svetlo vrhá na Zem [[tieň|tiene]] viditeľné voľným okom. Je pomenovaná po [[rímska mytológia|rímskej bohyni]] [[Venuša (bohyňa)|Venuši]]. Je to [[terestriálna planéta]], čo do veľkosti a skladby veľmi podobná Zemi; niekedy ju preto nazývame „sesterskou planétou“ Zeme. Aj keď orbity všetkých ostatných planét sú [[elipsa|elipsovité]], orbita Venuše je jediná takmer [[kružnica]], so stredom Slnka iba o 0,7 % mimo skutočný stred Venušinej obežnej dráhy. Planéta je obklopená veľmi hustou [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosférou]], ktorá na jej povrchu udržuje najvyššie [[teplota|teploty]] spomedzi všetkých planét v slnečnej sústave.
Pretože je Venuša k Slnku bližšie ako Zem, nájdeme ju na oblohe takmer vždy blízko pri Slnku, takže ju je možné zo Zeme vidieť iba [[ráno]] pred [[východ Slnka|východom Slnka]] alebo [[večer]] po [[západ Slnka|západe Slnka]]. Preto je niekedy označovaná ako „Zornička“ alebo „[[Večernica]]“, a keď sa objaví, ide o zďaleka najsilnejší [[bod]]ový zdroj svetla na oblohe. Výnimočne možno Venušu voľným okom uvidieť aj vo [[deň|dne]].
Venuša bola známa už starým [[Babylon]]čanom okolo 1600 pred Kr. a pravdepodobne bola známa dlho predtým v prehistorických dobách vďaka svojej jasnej viditeľnosti. Jej symbolom je štylizované znázornenie bohyne [[Venuša (bohyňa)|Venuša]] držiaca zrkadlo: kruh s malým krížom pod ním ([[Súbor:Venus symbol.svg|20px]] v [[Unicode]]: 2640). Tento symbol sa používa v biológii na označenie [[samica|jedincov ženského pohlavia]].
== Iné názvy ==
* Večernica (možno ju pozorovať asi tri hodiny po západe Slnka)
* Zornička (za jasného počasia ju možno vidieť tri hodiny pred východom Slnka).
* Ďalšie mená Venuše boli Hesperos, Phosphorus, Afrodita, Astarta, Ištar.
V minulosti sa pre svoju jasnosť osvedčovala aj ako orientačný bod na oblohe (často ju využívali napr. moreplavci).
== Dráha a rotácia ==
Venuša obieha okolo Slnka po dráhe s [[excentricita|excentricitou]] len 0,006 773 rýchlosťou {{km|35|m}}/s. Jej dráha je najmenej [[eliptická dráha|eliptická]] zo všetkých planét Slnečnej sústavy a približuje sa ku kružnici. Najväčšia možná vzdialenosť Venuše od Zeme je 259 miliónov km, najmenšia 40 miliónov km. Nijaká planéta sa nemôže k Zemi priblížiť na menšiu vzdialenosť, ako práve Venuša. Štyrikrát za 243 rokov prechádza Venuša medzi Zemou a Slnkom tak, že všetky tri telesá sú presne v jednej rovine. Vtedy vidieť Venušu [[prechod Venuše|prechádzať]] cez slnečný kotúč. Prvým človekom, kto prišiel na to, že Venuša sa môže dostať medzi Zem a Slnko, bol [[Johannes Kepler]]. Svoje výpočty si ale nestihol overiť, pretože zomrel rok pred týmto úkazom – v roku [[1630]]. Doteraz posledný prechod Venuše cez Slnko bol 6. júna [[2012]]. Nasledujúci bude v roku [[2117]].
Zvláštnosťou Venuše je jej nezvyčajný (opačný) smer [[rotácia|otáčania]] sa okolo [[rotačná os|vlastnej osi]] vzhľadom na ostatné planéty okrem [[Urán]]u. Príčina spätného smeru otáčania dodnes nie je uspokojivo vysvetlená. Venuša je zároveň najpomalšie rotujúcou planétou v slnečnej sústave. Malá rýchlosť rotácie je pravdepodobne následok [[slapové javy|slapového pôsobenia]] jej veľmi hmotnej [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféry]]. Dĺžka jej [[Siderický deň|hviezdneho (siderického) dňa]] je 243 pozemských dní. Venušiansky deň je teda dlhší ako jej rok. Od východu po východ slnka však uplynie kratšia doba, okolo 117 pozemských dní, čo je spôsobené jej obehom okolo Slnka v protismere rotácie. Slnko vychádza z pozemského hľadiska na [[západ (svetová strana)|západe]] a zapadá na [[východ (svetová strana)|východe]]. Pri pohľade zo Zeme Venuša prechádza postupne všetkými fázami od [[nov]]u až po [[spln]] a späť do novu. Jej fázy bežný človek vidí iba [[ďalekohľad]]om. Objavil ich [[Galileo Galilei]].
Okrem neobvyklého spätného pohybu je navyše rotácia Venuše na jej obežnej dráhe synchronizovaná tak, že v dobe najbližšieho priblíženia k Zemi (medzi dvoma dolnými [[konjunkcia (astronómia)|konjunkciami]] ubehne 5,001 Venušinho dňa) sa k nej natáča vždy rovnakou stranou. Táto vlastnosť môže byť zapríčinená slapovými silami, ktoré ovplyvňujú Venušinu rotáciu, kedykoľvek sa planéty dostanú dosť blízko k sebe, alebo môže ísť iba o zhodu okolností.
== Vznik a vývoj ==
{{hlavný článok|Vznik a vývoj slnečnej sústavy}}
Predpokladá sa, že Venuša vznikla podobným spôsobom ako všetky ostatné [[terestriálna planéta|terestriálne planéty]] z [[protoplanetárny disk|protoplanetárneho disku]], ktorý obiehal okolo [[praslnko|vznikajúceho Slnka]], približne pred 4,5 miliardami rokov. Teplota protoplanetárneho disku v blízkosti praslnka bola vysoká, planéty blízko k Slnku sú tvorené ťažšími [[chemický prvok|prvkami]] ako vzdialenejšie, čo platí aj v prípade Venuše. Planéta vznikla postupným pomalým nabaľovaním mikroskopických častíc z protoplanetárneho disku, ktoré sa zhlukovali do väčších celkov. Tieto zhluky svojou [[gravitácia|gravitáciou]] priťahovali ďalšie častice a zahusťovali sa. Postupne vznikli telesá s priemerom niekoľko kilometrov – [[planetezimála|planetezimály]], ktorých zrážkami za rádovo desaťtisíc rokov vzniklo postupným zliepaním obrovské množstvo telies s rozmermi 500 až {{km|1000|m}} – [[protoplanéta|protoplanéty]]. Zrážkami protoplanét sa utvorili planéty. Poslednou fázou vzniku slnečnej sústavy bolo tzv. intenzívne bombardovanie [[medziplanetárna hmota|medziplanetárnou hmotou]], ktoré dlho znemožňovalo, aby sa na Venuši utvorila pevná kôra.<ref>{{Cite book
| author = Zdeněk Pokorný
| year = 2007
| title = Exoplanety
| publisher = Academia, Praha
| isbn = 978-80-200-1510-5
| pages = s. 62}}</ref>
Na základe [[počítač]]ových modelov venušskej klímy a atmosféry, ktoré vypracoval tím Jamesa F. Kastinga z ''[[NASA Ames Research Center]]'' bola Venuša pred 4 miliardami rokov chladnejšia ako dnes. Dôvodom bol nižší žiarivý výkon Slnka v porovnaní so súčasnosťou a tenšia atmosféra planéty s menšími množstvami [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého]]. Podľa tohto modelu sa v tých časoch mohla na Venuši nachádzať [[voda]] v kvapalnom skupenstve. Dôkazom prítomnosti [[hydrosféra|hydrosféry]] v dávnej minulosti je vysoký obsah [[deutérium|deutéria]]. Chemické [[zvetrávanie]] a dažde však uvoľňovali do atmosféry čoraz väčšie množstvá oxidu uhličitého. Ten spolu so stúpajúcou [[Slnečná aktivita|aktivitou Slnka]] vytvorili superskleníkový efekt, kvôli ktorému sa [[oceán]]y vyparili a postupne unikli do [[medziplanetárny priestor|medziplanetárneho priestoru]].<ref>{{cite journal
| author = Jeffrey Kargel
| title = Rivers of Venus
| journal = Kozmos
| volume = XXX
| issue = 1
| year = 1999
| pages = s. 6 – 9
| issn=}}</ref>
== Magnetosféra ==
Na rozdiel od Zeme [[magnetické pole]] Venuše nie je indukované v [[jadro planéty|jadre planéty]], ale v atmosfére pri interakcii [[ionosféra|ionosféry]] s časticami [[slnečný vietor|slnečného vetra]]. Nie je celkom známe, prečo na Venuši neexistuje dvojpólové pole generované jadrom. Keďže sa predpokladá, že podmienky formovania Zeme a Venuše boli podobné, Venuša by mala mať, podobne ako Zem, [[kov]]ové jadro, v ktorom by malo dochádzať k tzv. [[termochemická konvekcia|termochemickej konvekcii]] a tým aj ku generovaniu magnetického poľa. Existujú dve základné teórie, ktoré neprítomnosť poľa indukovaného jadrom vysvetľujú. Prvá hovorí, že počiatočné teplo pri formovaní spoločne s teplom vznikajúcom pri [[rádioaktívny rozpad|rádioaktívnom rozpade]] nestačili na to, aby sa jadro udržalo v tekutom stave. Tým pádom by bola teplota jadra príliš nízka na termálnu [[konvekcia|konvekciu]], podobne ako v prípade [[Mars]]u. Druhá teória vysvetľuje neprítomnosť vnútorne budenej magnetosféry Venuše malým tepelným tokom z jadra. Neprítomnosť magnetického poľa vytváraného jadrom má za následok fakt, že Venuša nie je tak dobre chránená proti časticiam slnečného vetra ako Zem a môže to byť jedna z príčin, prečo sa tieto dve veľkosťou podobné telesá od seba tak líšia.
Indukovaná magnetosféra vznikajúca pod vplyvom častíc slnečného vetra je sformovaná do dlhého chvosta, ktorý sa tiahne smerom od Slnka do vzdialenosti 8 až 12 polomerov Venuše. Na strane obrátenej k Slnku sa vytvára [[rázová vlna]].
== Atmosféra ==
[[Súbor:Venus clouds Galileo Color PIA00124.jpg|right|thumb|Atmosféra Venuše v nepravých farbách. Snímku urobila [[Galileo (kozmická sonda)|sonda Galileo]], keď okolo Venuše v roku [[1990]] prelietala.]]
Súčasná predstava o štruktúre atmosféry Venuše sa zakladá na meraniach uskutočnených kozmickými sondami typu Venera, Mariner, Pioneer-Venus, pozemnými pozorovaniami a teoretickými výpočtami. Venušu obklopuje hustá atmosféra tvorená prevažne [[Oxid uhličitý|oxidom uhličitým]], (no aj [[dusík]]om, [[kyslík]]om a [[voda|vodou]]) čo vytvára mimoriadne silný [[skleníkový efekt]], ktorý zvyšuje teplotu povrchu na viac ako 400 °C, v oblastiach blízko rovníka dokonca až na 500 °C. Pri takejto teplote by sa nachádzali v tekutom stave napr. [[cín]], [[olovo]] či [[zinok]]. Venušin povrch je teda teplejší než [[Merkúr (planéta)|Merkúrov]], aj keď je vo viac ako dvojnásobnej vzdialenosti od [[Slnko|Slnka]] a prijíma teda iba 25 % slnečného žiarenia (2 613,9 W/m² v hornej vrstve atmosféry, ale iba 1071,1 W/m² na povrchu). Vďaka tepelnej zotrvačnosti a prúdeniu v hustej atmosfére sa teplota na dennej a nočnej strane Venuši výrazne nelíšia, aj keď je jej rotácia extrémne pomalá (menej ako 1 otočka počas Venušinho roku; na rovníku rotuje Venušin povrch rýchlosťou iba {{km|6.5|m}}/h). Vetry v hornej vrstve atmosféry obkrúžia planétu iba za 4 (pozemské) dni a napomáhajú tak rozvodu tepla. Atmosférický tlak na povrchu dosahuje až okolo 9 [[megapascal|MPa]], čo je 90-krát viac ako na Zemi (je ekvivalentný tlaku na [[Zem]]i v hĺbke {{km|1|m}} pod hladinou oceánu). V atmosfére dochádza aj k [[elektrický výboj|elektrickým výbojom]], aj keď asi 1 000-krát zriedkavejšie ako v [[atmosféra Zeme|zemskej atmosfére]].
Vrcholky mrakov majú teplotu približne −45 °C. Oficiálna priemerná teplota povrchu Venuše, ako ju určila [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]], je 464 °C. Minimálnu teplotu majú práve vrcholky mrakov, teplota na povrchu nikdy neklesá pod 400 °C.
=== Oblačnosť ===
Mraky, ktoré sa skladajú predovšetkým z [[oxid siričitý|oxidu siričitého]] a kvapôčok [[kyselina sírová|kyseliny sírovej]], celkom obklopujú planétu a skrývajú [[viditeľné svetlo|ľudskému oku]] všetky detaily povrchu. Slnečné žiarenie je kvôli nim na povrchu Venuše veľmi zoslabené, stále asi také, ako pri celkom zamračenej oblohe na Zemi. Hlavná oblačnosť sa nachádza vo výške približne 50 až {{km|70|m}} nad povrchom. (Na Zemi väčšina oblakov nepresiahne výšku {{km|12|m}}). Hrubá vrstva mrakov odráža väčšinu slnečného svitu späť do vesmíru. To bráni ďalšiemu zohrievaniu Venušinho povrchu a spôsobuje, že [[bolometrická jasnosť|bolometrické]] [[albedo]] dosahuje približne 60 % a albedo vo viditeľnom rozsahu svetla je ešte vyššie. Aj keď je k Slnku bližšie ako Zem, povrch Venuše nie je tak dobre zohrievaný a ešte menej osvetlený. Bez skleníkového efektu by sa teplota povrchu Venuše veľmi podobala Zemi. Bežným nedorozumením ohľadom Venuše je predpoklad, že je to silná vrstva mrakov, ktorá zadržuje teplo. Skutočnosťou je, že povrch planéty by bol omnoho teplejší, keby vrstva mrakov neexistovala. Je to iba ohromné množstvo CO<sub>2</sub> v atmosfére, čo spôsobuje zadržiavanie tepla mechanizmom skleníkového efektu.
Vo viditeľnom spektre je vonkajšia štruktúra mrakov pomerne nevýrazná. Kontrastnejšie sa zobrazí na snímkach zhotovených v [[ultrafialové žiarenie|ultrafialovom]] alebo [[infračervené žiarenie|infračervenom žiarení]].
=== Atmosférické prúdenie ===
V horných vrstvách atmosféry vanú silné vetry s rýchlosťou {{km|350|m}}/h, na povrchu sú však vetry veľmi slabé, ich rýchlosť nepresahuje niekoľko kilometrov za hodinu. Na druhej strane, vzhľadom na vysokú hustotu Venušinej atmosféry na povrchu, aj tieto pomalé vetry veľmi silno pôsobia na prekážky.
Rotačná os planéty zviera s kolmicou na [[ekliptika|ekliptiku]] len nevýrazný uhol 3°. Slnečné žiarenie teda počas celého roka výraznejšie zohrieva atmosféru na [[rovník]]u ako na [[Pól (vesmírne teleso)|póloch]]. Vyžarovanie atmosféry je však napriek tomu rovnaké na všetkých šírkach. Je to preto, lebo medzi pólmi a rovníkom existuje výdatné prúdenie nazývané ''Hadleyho bunky''. Zohriaty vzduch nad rovníkom stúpa, presúva sa k pólom kde ochladne, klesá k povrchu a vracia sa späť k rovníku. Toto prúdenie prebieha v hlavnej oblačnej vrstve. V smere od východu na západ ho križuje oveľa rýchlejšie prúdenie vyvolané neobyčajne rýchlou rotáciou atmosféry Venuše. Podobný typ prúdenia, ale v oveľa menších výškach, existuje aj na Zemi.<ref>{{cite journal
| author = Zdeněk Pokorný
| title = Planetárne atmosféry
| journal = Kozmos
| year = 1991
| volume = XXII
| issue = 4
| pages = s. 112 – 113
| issn=}}</ref>
== Povrch planéty ==
{{hlavný článok|Povrch Venuše}}
[[Súbor:Venus globe.jpg|left|thumb|Radarová mapa povrchu Venuše]]
Vďaka tomu, že [[rádiové vlny]] prenikajú i cez vrstvu hustých oblakov na Venuši, máme jej povrch dobre zmapovaný. Venuša má na svojom povrchu dve „kontinentálne“ vrchoviny, ktoré sa dvíhajú z nedozerných plání. Výšky povrchových útvarov sa merajú (tak ako na Zemi sa meria nadmorská výška vzhľadom na hladinu mora) vzhľadom na stredný polomer planéty. Zo severnej vrchoviny [[Ishtar Terra]] (Ištarina zem) sa vypínajú Venušine najväčšie hory [[Maxwell Montes]] (Maxwellovo pohorie) (zhruba o {{km|2|m}} vyšší ako [[Mount Everest]]) nazvané po [[James Clerk Maxwell|Jamesovi Clerkovi Maxwellovi]], ktoré obklopujú pláň [[Lakshmi Planum]]. [[Ishtar Terra]] je veľkosťou porovnateľná s [[Austrália (svetadiel)|Austráliou]]. Na rovníku je ešte väčšia [[Aphrodite Terra]] (Afroditina zem), veľkosťou rovná [[Južná Amerika|Južnej Amerike]]. Medzi týmito dvoma vrchovinami sa nachádza celý rad širokých priehlbín ako napríklad [[Atalanta Planitia]], [[Guinevere Planitia]] a [[Niobe Planitia]]. Okrem hôr Maxwell Montes a oblastí Alpha a Beta Regio (ktoré boli nájdené už na radarových snímkoch zo Zeme) sú všetky povrchové útvary na Venuši pomenované po skutočných alebo mytologických ženách. Vďaka Venušinej hustej atmosfére, brzdiacej [[meteor]]y počas ich pádu k povrchu, sa tu nevyskytujú žiadne impaktné [[kráter]]y menšie ako {{km|2|m}} v priemere. Krátery na Venuši sú relatívne plytké, napr. kráter s priemerom {{km|160|m}} má hĺbku asi {{m|400|m}}. Svedčí to o intenzívnej erózii alebo endogénnej činnosti. O [[tektonická činnosť|tektonickej činnosti]] svedčia aj terénne zlomy veľkých rozmerov.
Zdá sa, že takmer 90 % Venušinho povrchu tvorí nedávno stuhnutá vrstva [[bazalt]]ovej [[láva|lávy]], iba výnimočne narušená meteoritickým kráterom. To napovedá, že planéta nedávno podstúpila veľké pretvorenie povrchu.<ref>{{Cite web
| title = Venus Express
| url = http://www.dlr.de/en/desktopdefault.aspx/tabid-726/1206_read-2180/
| accessdate = 2008-11-28
| publisher = DLR/ESA
| language = anglicky
}}</ref> Tiene na povrchu sú neostré.
Keďže Venuša zrejme nemá vlastné magnetické pole, [[slnečný vietor]] priamo zasahuje Venušinu hornú atmosféru. Uvažuje sa, že Venuša mala pôvodne rovnaké množstvo vody v atmosfére ako Zem, ale v dôsledku bombardovania slnečnými časticami sa voda rozložila na [[vodík]] a [[kyslík]]. Vodík kvôli svojej nízkej hmotnosti ľahko unikol do priestoru, kyslík sa zlúčil s atómami kôry a zmizol z atmosféry. Pomer vodíka a deutéria (ktoré nemôže unikať tak rýchlo) vo Venušinej atmosfére túto teóriu podporuje. Kvôli suchu sú kamene na Venuši ťažšie a tvrdšie ako na Zemi, čo vedie k prudším horám, útesom a ďalším neobvyklým rysom.
== Vnútorná stavba ==
[[Súbor:Venus structure.jpg|right|thumb|Vnútro Venuše. Železné jadro obklopuje plášť, nad ktorým sa nachádza kôra s priemernou hrúbkou {{km|35|m}}]]
Vnútro Venuše je pravdepodobne podobné Zemi: [[železo|železné]] jadro s priemerom {{km|6000|m}} s roztaveným kamenným plášťom tvoriacim najväčšiu časť planéty. Spodná hranica plášťa leží podľa odhadov v hĺbke asi {{km|2840|m}}. Zloženie ani teplota jadra nie sú známe. Predpokladá sa veľké zastúpenie železa, či už čistého, alebo viazaného so [[síra|sírou]] vo forme FeS. Na rozhraní jadra a plášťa sa teploty odhadujú na 3 500 °C, v jadre by mali dosahovať až 4 000 °C. Venuša podobne ako Zem prekonala [[gravitačná diferenciácia|gravitačnú diferenciáciu]], obdobie krátko po svojom sformovaní, kedy ťažšie prvky klesali do jej stredu a vytvorili jadro, zatiaľ čo ľahšie stúpali smerom k povrchu. Dôkazom diferenciácie je vznik sekundárnej planetárnej atmosféry, ktorá pri nej vznikla.
Posledné výsledky z gravitačného merania sondy Magellan nasvedčujú, že Venušina kôra je hrubá asi {{km|35|m}}. Kôra je pravdepodobne jednoliata, nie je rozdelená na [[tektonická doska|tektonické dosky]] ako kôra na Zemi. Keďže planéta nemá tektonické dosky, nemôže uvoľňovať vnútornú energiu ich pohybmi ako Zem. Existuje teória, podľa ktorej namiesto toho v pravidelných intervaloch prekonáva masívnu [[vulkanická činnosť|vulkanickú činnosť]], ktorá zalieva jej povrch čerstvou lávou; najstaršie geomorfologické útvary sú staré iba 800 miliónov rokov, zatiaľ čo zvyšok povrchu je mladší (aj keď väčšinou nie menej ako niekoľko stoviek miliónov rokov). Teraz sa predpokladá, že Venuša je stále vulkanický činná v izolovaných geologicky aktívnych bodoch.
== Mesiace ==
V minulosti sa predpokladalo, že okolo Venuše krúži [[prirodzený satelit|mesiac]] zvaný [[Neith (mesiac)|Neith]] podľa mýtickej bohyne zo [[Sais]] (ktorej závoj žiadny smrteľník nezdvihne), prvýkrát pozorovaný [[Giovanni Domenico Cassini|Giovannim Domenicom Cassinim]] v roku [[1672]]. Sporadické astronomické pozorovania pokračovali až do roku [[1892]], keď boli spochybnené (išlo iba o slabé hviezdy, ktoré sa na danom mieste náhodne vyskytli) a od tej doby je Venuša známa ako planéta bez mesiacov – akýkoľvek satelit by na jej obežnej dráhe bol [[slapová sila|slapovými silami]] spomaľovaný tak dlho, až by sa zrútil na povrch planéty.
== Pozorovanie ==
Venuša je najjasnejšia vo chvíli, keď je osvetlených 25 % jej kotúča; to sa typicky stáva 37 dní pred jej [[dolná konjunkcia|dolnou konjunkciou]] (na večernej oblohe) a 37 dní po nej (na rannej oblohe). Jej maximálna [[magnitúda]] je -4,4. Aj v minime svojej jasnosti (-3,1 mag.) je však najjasnejšou planétou na oblohe a tretím najjasnejším nebeským telesom hneď po Slnku a Mesiaci. Je 15-krát jasnejšia ako najjasnejšia hviezda nočnej oblohy [[Sírius]].<ref name="Rekordy">{{Cite book
| author = Róbert Čeman, Eduard Pittich
| year = 2002
| title = Vesmír 1: Slnečná sústava
| publisher = Slovenská Grafia, Bratislava
| isbn = 80-8067-071-4
| pages = strany: 116}}</ref>
Od Slnka sa najviac vychýli približne 70 dní pred a po dolnej konjunkcii, v tej dobe je v polovičnej fáze. V týchto dvoch intervaloch je Venuša viditeľná aj za plného denného svetla, pokiaľ pozorovateľ presne vie, kam sa má pozerať. Ako všetky planéty, aj Venuša na svojej dráhe pri pozorovaní zo zeme zdanlivo „zastane“ a istý čas sa pohybuje spätne. Perióda spätného pohybu planéty je 20 dní pred a po dolnej konjunkcii.
<center>'''Najväčšie elongácie Venuše v rokoch 2001 – 2020'''*</center>
<center>
{| class="wikitable" border="5"
|-
! style="background:#FFEFDB" | Dátum najväčšej <br />[[elongácia|elongácie]]
! style="background:#FFEFDB" | Uhlová vzdialenosť <br />od Slnka
! style="background:#FFEFDB" | Druh elongácie
! style="background:#FFEFDB" | [[Zdanlivá hviezdna veľkosť]]
! style="background:#FFEFDB" | Fáza
|-
| style="background: #FFF8DC" | [[17. január]] [[2001]]
| style="background: #FFF8DC" | 47° 05′ 36″
| style="background: #FFF8DC" | Východná
| style="background: #FFF8DC" | -4,4
| style="background: #FFF8DC" | 0,512
|-
| style="background: #FFF8DC" | [[8. jún]] [[2001]]
| style="background: #FFF8DC" | 45° 50′ 18″
| style="background: #FFF8DC" | Západná
| style="background: #FFF8DC" | -4,3
| style="background: #FFF8DC" | 0,496
|-
| style="background: #FFF8DC" | [[22. august]] [[2002]]
| style="background: #FFF8DC" | 46° 00′ 16″
| style="background: #FFF8DC" | Východná
| style="background: #FFF8DC" | -4,3
| style="background: #FFF8DC" | 0,487
|-
| style="background: #FFF8DC" | [[11. január]] [[2003]]
| style="background: #FFF8DC" | 46° 57′ 41″
| style="background: #FFF8DC" | Západná
| style="background: #FFF8DC" | -4,4
| style="background: #FFF8DC" | 0,502
|-
| style="background: #FFF8DC" | [[29. marec]] [[2004]]
| style="background: #FFF8DC" | 46° 00′ 16″
| style="background: #FFF8DC" | Východná
| style="background: #FFF8DC" | -4,3
| style="background: #FFF8DC" | 0,511
|-
| style="background: #FFF8DC" | [[17. august]] [[2004]]
| style="background: #FFF8DC" | 45° 48′ 58″
| style="background: #FFF8DC" | Západná
| style="background: #FFF8DC" | -4,3
| style="background: #FFF8DC" | 0,502
|-
| style="background: #FFF8DC" | [[3. november]] [[2005]]
| style="background: #FFF8DC" | 47° 06′ 10″
| style="background: #FFF8DC" | Východná
| style="background: #FFF8DC" | -4,4
| style="background: #FFF8DC" | 0,494
|-
| style="background: #FFF8DC" | [[25. marec]] [[2006]]
| style="background: #FFF8DC" | 46° 31′ 49″
| style="background: #FFF8DC" | Západná
| style="background: #FFF8DC" | -4,4
| style="background: #FFF8DC" | 0,495
|-
| style="background: #FFF8DC" | [[9. jún]] [[2007]]
| style="background: #FFF8DC" | 45° 23′ 27″
| style="background: #FFF8DC" | Východná
| style="background: #FFF8DC" | -4,3
| style="background: #FFF8DC" | 0,497
|-
| style="background: #FFF8DC" | [[28. október]] [[2007]]
| style="background: #FFF8DC" | 46° 27′ 59″
| style="background: #FFF8DC" | Západná
| style="background: #FFF8DC" | -4,4
| style="background: #FFF8DC" | 0,505
|-
| style="background: #FFF8DC" | [[14. január]] [[2009]]
| style="background: #FFF8DC" | 47° 07′ 21″
| style="background: #FFF8DC" | Východná
| style="background: #FFF8DC" | -4,4
| style="background: #FFF8DC" | 0,511
|-
| style="background: #FFF8DC" | [[5. jún]] [[2009]]
| style="background: #FFF8DC" | 45° 51′ 07″
| style="background: #FFF8DC" | Západná
| style="background: #FFF8DC" | -4,3
| style="background: #FFF8DC" | 0,496
|-
| style="background: #FFF8DC" | [[20. augusta]] [[2010]]
| style="background: #FFF8DC" | 45° 57′ 59″
| style="background: #FFF8DC" | Východná
| style="background: #FFF8DC" | -4,4
| style="background: #FFF8DC" | 0,487
|-
| style="background: #FFF8DC" | [[8. január]] [[2011]]
| style="background: #FFF8DC" | 46° 57′ 24″
| style="background: #FFF8DC" | Západná
| style="background: #FFF8DC" | -4,4
| style="background: #FFF8DC" | 0,502
|-
| style="background: #FFF8DC" | [[27. marec]] [[2012]]
| style="background: #FFF8DC" | 46° 02′ 27″
| style="background: #FFF8DC" | Východná
| style="background: #FFF8DC" | -4,3
| style="background: #FFF8DC" | 0,511
|-
| style="background: #FFF8DC" | [[15. august]] [[2012]]
| style="background: #FFF8DC" | 45° 48′ 10″
| style="background: #FFF8DC" | Západná
| style="background: #FFF8DC" | -4,3
| style="background: #FFF8DC" | 0,501
|-
| style="background: #FFF8DC" | [[1. novembra]] [[2013]]
| style="background: #FFF8DC" | 47° 04′ 26″
| style="background: #FFF8DC" | Východná
| style="background: #FFF8DC" | -4,4
| style="background: #FFF8DC" | 0,494
|-
| style="background: #FFF8DC" | [[22. marec]] [[2014]]
| style="background: #FFF8DC" | 46° 33′ 26″
| style="background: #FFF8DC" | Západná
| style="background: #FFF8DC" | -4,4
| style="background: #FFF8DC" | 0,495
|-
| style="background: #FFF8DC" | [[6. jún]] [[2015]]
| style="background: #FFF8DC" | 45° 23′ 40″
| style="background: #FFF8DC" | Východná
| style="background: #FFF8DC" | -4,3
| style="background: #FFF8DC" | 0,498
|-
| style="background: #FFF8DC" | [[26. októbra]] [[2015]]
| style="background: #FFF8DC" | 46° 26′ 29″
| style="background: #FFF8DC" | Západná
| style="background: #FFF8DC" | -4,4
| style="background: #FFF8DC" | 0,506
|-
| style="background: #FFDEAD" | [[12. január]] [[2017]]
| style="background: #FFDEAD" | 47° 08′ 46″
| style="background: #FFDEAD" | Východná
| style="background: #FFDEAD" | -4,4
| style="background: #FFDEAD" | 0,510
|-
| style="background: #FFF8DC" | [[3. jún]] [[2017]]
| style="background: #FFF8DC" | 45° 51′ 59″
| style="background: #FFF8DC" | Západná
| style="background: #FFF8DC" | -4,3
| style="background: #FFF8DC" | 0,496
|-
| style="background: #FFF8DC" | [[17. august]] [[2018]]
| style="background: #FFF8DC" | 45° 55′ 40″
| style="background: #FFF8DC" | Východná
| style="background: #FFF8DC" | -4,3
| style="background: #FFF8DC" | 0,487
|-
| style="background: #FFF8DC" | [[6. január]] [[2019]]
| style="background: #FFF8DC" | 46° 57′ 22″
| style="background: #FFF8DC" | Západná
| style="background: #FFF8DC" | -4,4
| style="background: #FFF8DC" | 0,502
|-
| style="background: #FFF8DC" | [[24. marec]] [[2020]]
| style="background: #FFF8DC" | 46° 04′ 39″
| style="background: #FFF8DC" | Východná
| style="background: #FFF8DC" | -4,4
| style="background: #FFF8DC" | 0,512
|-
| style="background: #FFF8DC" | [[13. august]] [[2020]]
| style="background: #FFF8DC" | 45° 47′ 28″
| style="background: #FFF8DC" | Západná
| style="background: #FFF8DC" | -4,3
| style="background: #FFF8DC" | 0,501
|}
</center>
<small>* založené na údajoch z programu Skymap pro 11</small>
=== Historické pozorovania ===
[[Súbor:Venustransit 2004-06-08 07-44.jpg|left|thumb|[[Prechod Venuše]] pred slnečným diskom v roku [[2004]]]]
Venuša je najnápadnejším astronomickým objektom na rannej a večernej oblohe na Zemi (okrem Slnka a Mesiaca) a bola preto známa odpradávna. Jeden z najstarších dochovaných [[Ammi-sadukove tabuľky o Venuši|historických dokumentov]], doštičky z [[Ašurbanipal]]ovej [[babylón]]skej knižnice – 21 rokov dlhý záznam pozorovaní Venuše (v rannej Babylónii nazývané ''Nindaranna''), umožnil v kombinácii s dnešnými presnými výpočtami správne datovanie niektorých historických udalostí. Starí [[Sumer]]i a [[Babylon]]čania nazývali Venušu ''[[Dil-bat]]'' alebo ''[[Dil-i-pat]]''; v [[Akkad]]e to bola zvláštna hviezda bohyne-matky ''[[Ištar]]''; a v [[Čína|Číne]] boh ''[[Jin xing]]''.
Pre civilizáciu [[Mayovia|Mayov]] bola Venuša vôbec najdôležitejšou „hviezdou“, nazývali ju ''Chak ek'', „Veľká hviezda“, snáď ešte dôležitejšou ako [[Slnko]]. Mayovia sledovali pohyby Venuše veľmi pozorne a pozorovali ju dokonca aj v dennom svetle. Pozícia Venuše a ostatných planét mali ovplyvňovať všetok život na Zemi, takže sa Mayovia a ostatné [[stredoamerické kultúry]] snažili vojny a iné dôležité udalosti načasovať s ohľadom na pozorovania. [[Drážďanský kódex]] obsahuje kalendár ukazujúci úplný Venušin cyklus viditeľnosti – päť jej synodických obehov po 584 dňoch (dohromady približne 8 rokov), po uplynutí ktorých sa cyklus opakuje.
Starí Gréci mysleli, že večerné a ranné výskyty Venuše na oblohe predstavujú dva odlišné objekty, ktoré nazývali na západnej večernej oblohe ''Hesperus'' a na východnej rannej oblohe ''Phosphorus''. Nakoniec vďaka [[Pythagoras|Pythagorovi]] dospeli k záveru, že obidva objekty sú tou istou planétou. V [[4. storočie pred Kr.|4. storočí pred Kr.]] [[Heraclides Ponticus]] vyslovil teóriu, že Venuša a Merkúr obiehajú okolo Slnka a nie okolo Zeme. Meno Venuša pochádza od rímskej bohyne lásky a krásy.
Keďže jej [[obežná dráha]] leží medzi Zemou a Slnkom, Venuša pri pohľade zo Zeme vykazuje viditeľné [[fáza|fázy]] rovnako ako pozemský [[Mesiac (Zeme)|Mesiac]]. [[Galileo Galilei]] bol prvým, kto v decembri [[1610]] pozoroval fázy Venuše. Toto pozorovanie podnietilo [[Mikuláš Kopernik|Kopernika]] zverejniť kontroverzný [[heliocentrizmus|heliocentrický]] opis slnečnej sústavy. Galileo si tiež všimol zmeny Venušinho viditeľného priemeru, keď sa nachádza v odlišných fázach, čo vysvetľoval väčšou vzdialenosťou od Zeme vo fáze splnu a stále menšou vzdialenosťou počas priebehu ubúdania. Toto pozorovanie silno podporilo heliocentrický model. Venuša (ani Merkúr) nie je v plnej fáze viditeľná zo Zeme, pretože v tej chvíli je v [[horná konjunkcia|hornej konjunkcii]], keď zapadá a vychádza zároveň so Slnkom a stráca sa v jeho žiari.
[[Súbor:Fazy Venuse.jpg|thumb|Fázy Venuše]]
[[Prechod Venuše|Prechody Venuše]], keď planéta prechádza presne medzi Zemou a viditeľným slnečným kotúčom, sú veľmi zriedkavé astronomické udalosti. Poprvýkrát pozorovali taký [[astronomický prechod|prechod]] [[4. december|4. decembra]] [[1639]] astronómovia [[Jeremiah Horrocks]] a [[William Crabtree]]. Prechod v roku [[1761]] pozorovaný [[Michail Vasiljevič Lomonosov|Michailom Vasiljevičom Lomonosovom]] či [[Maximilián Hell|Maximiliánom Hellom]] bol prvým dôkazom Venušinej [[atmosféra|atmosféry]] a pozorovanie [[paralaxa|paralaxy]] v [[19. storočie|19. storočí]] umožnilo prvé presnejšie vypočítanie [[Astronomická jednotka|vzdialenosti]] medzi [[Zem]]ou a Slnkom. Ďalšie prechody Venuše sa vyskytli 9. decembra [[1874]], [[6. december|6. decembra]] [[1882]], [[8. jún]]a [[2004]] a posledný 6. júna [[2012]]. Nasledujúci prechod nastane [[11. december|11. decembra]] [[2117]].
V 19. storočí väčšina pozorovateľov očakávala, že Venuša bude mať periódu [[rotácia|rotácie]] približne 24 hodín. Taliansky astronóm [[Giovanni Schiaparelli]] prvý predpovedal výrazne pomalšiu rotáciu, zviazanú [[slapová sila|slapovými silami]] Slnka (čo očakával aj pre Merkúr). Aj keď sa podobné úvahy pre niektoré nebeské telesá nepotvrdili, bola to podivuhodne presná predpoveď. Takmer dokonalý súlad medzi jej rotáciou a najväčším priblížením k Zemi tento dojem ešte upevňuje. Rýchlosť rotácie Venuše bola poprvýkrát zmeraná počas konjunkcie v roku [[1961]] radarom s 26 metrovou anténou v Goldstone v [[Kalifornia|Kalifornii]], v Rádiovom observatóriu v Jodrell Bank v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a v [[ZSSR|sovietskom]] vesmírnom zariadení Jevpatorija na južnej [[Ukrajina|Ukrajine]]. Presnosť sa zlepšuje pri každej nasledujúcej konjunkcii najmä vďaka meraniam v Goldstone a Jevpatoriji. Fakt, že ide o spätnú rotáciu, nebol známy až do roku [[1964]].
Pred pozorovaniami v rádiovej oblasti v šesťdesiatych rokoch [[20. storočie|20. storočia]] sa všeobecne verilo, že Venuša má prírodné prostredie podobné pozemskému. Veľkosť planéty, vzdialenosť od Slnka a hrubá vrstva oblačnosti chrániaca povrch dávala nádej, že sa tieto očakávania môžu naplniť. Špekulovalo sa o Venuši ako o svete džungle, o jej oceánoch z petroleja alebo karbonizovanej vody. Pozorovanie v mikrovlnej oblasti, ktoré uskutočnil C. Mayer a iní, však už v roku [[1956]] indikovalo rozsiahle oblasti s vysokou teplotou (600 K). Napodiv pozorovania A. D. Kuzmina na milimetrových dĺžkach ukazovali omnoho menšie teploty. Tento rozpor vysvetľovali dve teórie, jedna predpokladala, že vysoké teploty pochádzajú z ionosféry, druhá naznačovala skôr vysokú teplotu povrchu.
== Prieskum sondami ==
K Venuši letel už celý rad kozmických lodí bez posádky. Niektorým sa podarilo aj mäkké pristátie na povrchu. Kvôli drsným klimatickým podmienkam trvala komunikácia každého pristávacieho modulu na povrchu najdlhšie 110 minút, potom vždy došlo k definitívnemu koncu.
=== Cesta k Venuši ===
Venuša obieha bližšie k Slnku ako Zem, vo vzdialenosti iba 72 % vzdialenosti Zeme. Kozmická loď teda musí cestovať 41 miliónov kilometrov do slnečnej „gravitačnej studne“, čím výrazne zníži svoju [[potenciálna energia|potenciálnu energiu]]. Uvoľnená potenciálna energia sa mení na [[kinetická energia|kinetickú energiu]], čím sa zvyšuje rýchlosť sondy, takže pre tesné priblíženie k Venuši je nutné korigovať dráhu a výrazne znižovať rýchlosť. Je to podobné jazde po ceste dole z vysokého, prudkého kopca, na ktorého úpätí sa cesta napája na inú, kde je nutné sa prispôsobiť pomalšej rýchlosti dopravy.
=== Prvé prelety ===
[[12. február]]a [[1961]] sa [[Venera-1]] z [[Program Venera|programu Venera]] stala prvou sondou, ktorá odštartovala k inej planéte. Misia síce kvôli prehriatiu orientačného senzoru nebola úspešná, Venera-1 však už mala všetky vlastnosti potrebné pre medziplanetárne lety: solárne panely, parabolickú anténu, trojosovú stabilizáciu, motor pre korekciu kurzu a uskutočnila prvý štart z orbitálnej dráhy okolo Zeme.
Prvý úspech na ceste k Venuši zaznamenala [[Spojené štáty americké|americká]] kozmická loď [[Mariner 2|Mariner 2]], ktorá doletela k Venuši v roku [[1962]]. Zistila, že Venuša nemá [[magnetické pole]] a zmerala planetárne emisie žiarenia v mikrovlnej oblasti spektra.
Sovietsky zväz [[2. apríl]]a [[1964]] odštartoval sondu [[Zond 1|Zond 1]], ktorá síce dosiahla Venušu, ale v máji toho istého roku s ňou bolo prerušené spojenie.
=== Prvé pristátie ===
[[1. marec|1. marca]] [[1966]] sovietska vesmírna sonda [[Venera-3]] dopadla na Venušu, čím sa stala prvou kozmickou loďou, ktorá dosiahla jej povrch. Jej sesterská loď [[Venera-2]] zlyhala kvôli prehriatiu skôr ako dokončila prelet.
[[18. október|18. októbra]] [[1967]] vstúpil do atmosféry Venuše zostupný modul [[Venera-4|Venery-4]]. Ako prvý uskutočnil priame merania z inej planéty – meral teplotu, tlak, hustotu a uskutočnil 11 automatických chemických experimentov na určenie zloženia atmosféry. Zistil 95 % oxidu uhličitého, čo v kombinácii s výsledkami meraní sondy [[Mariner 5|Mariner 5]] ukázalo, že tlak na povrchu bude omnoho väčší, než bolo očakávané (75 – 100 atmosfér).
Tieto výsledky boli [[16. máj|16.]] a [[17. máj]]a [[1969]] overené a spresnené misiami lodí [[Venera-5]] a [[Venera-6]] aj keď žiadna z nich nedosiahla povrch. Batérie Venery-4 sa počas jej pomalého unášania atmosférou postupne vybili a Venery-5 a 6 boli rozdrvené atmosférickým tlakom {{km|18|m}} nad povrchom.
Prvé úspešné pristátie na Venuši dosiahla [[15. december|15. decembra]] [[1970]] [[Venera-7]]. Odvysielala namerané povrchové teploty: 457 – 474 °C. [[Venera-8]], ktorá pristála [[22. júl]]a [[1972]], okrem tlaku a teplotného profilu vďaka svojmu [[fotometer|fotometru]] navyše ukázala, že oblačnosť Venuše sa formuje do vrstvy, ktorá končí {{km|35|m}} nad povrchom. Jej [[röntgenový spektrometer]] zanalyzoval chemické zloženie kôry.
=== Prvá obežnica ===
[[22. október|22. októbra]] [[1975]] vstúpila na obežnú dráhu sovietska sonda [[Venera-9]], čím sa stala prvým umelým satelitom Venuše. Kamery a spektrometer získali mnoho cenných informácií o atmosférickej oblačnosti, ionosfére a magnetosfére, radar pri preletoch zmapoval povrch.
Od Venery-9 sa oddelil 660-kilogramový zostupný modul, ktorý po pristátí urobil prvé snímky povrchu a analyzoval kôru röntgenovým spektrometrom a hustomerom. Počas pristávania vykonával merania tlaku, teploty, rozptylu svetla, hustoty mrakov a fotometrické merania. Zistil, že oblačnosť Venuše je rozdelená do troch odlišných vrstiev.
25. októbra vykonala [[Venera-10]] podobné merania.
=== Program Pioneer Venus ===
[[Súbor:Pioneer Venus orbiter.jpg|left|thumb|Umelecká predstava sondy [[Pioneer Venus Orbiter]] nad povrchom Venuše]]
V roku [[1978]] poslala [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] k Venuši dve kozmické lode [[projekt Pioneer Venus|Pioneer]]. Celá misia sa skladala z dvoch častí, dopravovaných každá zvlášť: Orbiter (obežnica) a Multiprobe (multisonda). Loď [[Pioneer Venus Multiprobe]] niesla jednu veľkú a 3 malé atmosférické sondy. [[16. november|16. novembra]] [[1978]] bola vypustená veľká sonda a [[20. november|20. novembra]] tri menšie sondy. [[9. december|9. decembra]] vstúpili všetky štyri sondy do Venušinej atmosféry nasledované prenosovým zariadením. Aj keď sa neočakávalo prežitie po zostupe atmosférou, jedna zo sond pokračovala v činnosti ešte 45 minút po dosiahnutí povrchu. [[4. december|4. decembra]] [[1978]] prešiel [[Pioneer Venus Orbiter]] na eliptickú obežnú dráhu okolo Venuše. Tu zaisťoval 17 experimentov, dokiaľ mu nedošlo palivo stabilizujúce jeho orbitu a nebol v auguste [[1992]] zničený vstupom do atmosféry.
=== Sovietske úspechy ===
V roku [[1978]] sa priblížili k Venuši aj kozmické lode [[Venera-11]] a [[Venera-12]], ktoré [[21. december|21. decembra]] a [[25. december|25. decembra]] vypustili zostupné moduly. Pristávacie zariadenia niesli farebné kamery, vrták do zeme a analyzátor; tieto prostriedky bohužiaľ zlyhali. Obidva moduly vykonali merania [[nefelometer|nefelometrom]], [[hmotnostný spektrometer|hmotnostným spektrometrom]], [[plynový chromatograf|plynovým chromatografom]] a chemickým analyzátorom kvapiek v mrakoch používajúcim [[röntgenová fluorescencia|röntgenovej fluorescencie]], ktorý neočakávane objavil okrem [[síra|síry]] aj vysoký obsah [[chlór]]u. Bola tiež zaznamenaná silná blesková aktivita.
[[1. marec|1.]] a [[5. marec|5. marca]] [[1982]] prileteli k Venuši sondy [[Venera-13]] a [[Venera-14]], ktoré vykonali rovnakú misiu ako predchádzajúce dve sondy. V ich prípade farebná kamera a vrták do zeme s analyzátorom fungovali. [[Röntgenová fluorescencia]] vzoriek zeminy ukázala hodnoty podobné [[Bazalt|čadičovej]] hornine bohatej na [[draslík]].
[[10. október|10.]] a [[11. október|11. októbra]] [[1983]] vstúpili [[Venera-15]] a [[Venera-16]] na polárnu orbitu okolo Venuše. Venera-15 analyzovala a zmapovala hornú vrstvu atmosféry infračerveným [[Fourierov spektrometer|Fourierovým spektrometrom]]. Od [[11. november|11. novembra]] do [[10. júl]]a obidva satelity mapovali severnú tretinu planéty pomocou [[radar so syntetizovanou apertúrou|radaru so syntetizovanou apertúrou]] (SAR). Výsledky priniesli prvé pochopenie geologických detailov povrchu Venuše vrátane objavu neobvykle masívnych štítov vulkánov pomenovaných ''Koróna'' alebo ''Pavúci''. Venuša neprejavuje žiadne známky doskovej tektoniky, prinajmenšom celú severnú tretinu planéty tvorí iba jedna doska.
Sovietske sondy [[Vega 1|Vega 1]] a [[Vega 2|Vega 2]] sa stretli s Venušou [[11. jún|11.]] a [[15. jún]]a [[1985]]. Pristávacie moduly boli zamerané na experimenty zaoberajúce sa zložením a štruktúrou [[aerosól]]ov v mrakoch. Každý niesol ultrafialové absorpčné spektrometre, časticové analyzátory aerosolov a zariadenia na zber materiálov mrakov a jeho analýzu hmotnostným spektrometrom, plynovým chromatografom a röntgenovým fluorescenčným spektrometrom. Horné dve vrstvy mrakov sú tvorené kvapôčkami kyseliny sírovej, zatiaľ čo dolná vrstva je pravdepodobne zložená zo zriedenej kyseliny fosforečnej. Kôra Venuše bola narušená vrtákom a analyzovaná pomocou spektrometra [[gama žiarenie|gama žiarenia]].
V rámci misie Vega boli vypustené tiež balónové aerostatické sondy plávajúce asi 46 hodín vo výške {{km|53|m}}, ktoré prešli asi 1/3 cesty okolo planéty. Merali rýchlosť vetra, teplotu, tlak a hustotu oblakov. Stretli sa s väčšími turbulenciami a konvektívnou aktivitou ako sa očakávalo, vrátane občasných prudkých poklesov o 1 – {{km|3|m}}. Sondy Vega sa po deviatich mesiacoch odpútali od Venuše, aby mohli sledovať návrat [[Kométa Halley|Halleyovej kométy]], ku ktorému boli vybavené ešte 14-timi ďalšími dovtedy nepoužitými prístrojmi a kamerami.
[[Súbor:VenusianArachnoid.png|thumb|Záber zo [[Magellan|sondy Magellan]], ktorý ukazuje časť [[povrch Venuše|venušského povrchu]] so záhadným útvarom pripomínajúcim [[pavučina|pavučinu]]. Predpokladá sa, že tieto útvary súvisia so [[sopka]]mi.]]
=== Magellan ===
[[10. august]]a [[1990]] sa americká sonda [[Magellan]] dostala na obežnú dráhu okolo planéty a začala detailné [[radar]]ové mapovanie. 98 % povrchu bolo zmapovaných s presnosťou približne {{m|100|m}}. Po štyroch rokoch práce bola sonda [[11. október|11. októbra]] [[1994]] plánovane navedená do atmosféry, kde sa čiastočne vyparila; predpokladá sa, že niektoré časti museli dopadnúť až na povrch.
=== Nedávne prelety ===
Niekoľko kozmických sond prelietalo okolo Venuše po ceste k iným cieľom, používajúc pre zvýšenie svojej rýchlosti metódu [[gravitačný prak|gravitačného praku]]. Patrili medzi nich sonda [[Galileo (kozmická sonda)|Galileo]] smerujúca k Jupiteru a [[Cassini-Huygens|misia Cassini-Huygens]] na ceste k Saturnu (ktorá prelietavala dvakrát).
=== Aktuálny výskum ===
[[9. november|9. novembra]] [[2005]] [[Európska vesmírna agentúra]] vypustila sondu [[Venus Express]], ktorá študuje Venušu z obežnej dráhy. Po [[heliocentrická dráha|heliocentrickej dráhe]] doletela [[11. apríl]]a [[2006]] k Venuši, kde bol zapojený približne na dobu 55 minút hlavný motor sondy, ktorý znížil rýchlosť zhruba o {{km|1.3|m}}/s a dostala sa na jej polárnu obežnú dráhu. Prvé snímky Venuše a ďalšie merania boli urobené už v priebehu prvých dňov misie. Venus Express sa zaoberá štúdiom atmosférických javov planéty. V súčasnosti je plánovaná dĺžka jej životnosti do konca roku [[2014]].
V júni [[2007]] v blízkosti Venuše preletela sonda [[MESSENGER]] mieriaca k Merkúru. Pre Messenger to bol už druhý prelet okolo planéty. Pred prvým preletom začiatkom októbra 2006 boli aktivované palubné kamery Messengera MDIS (MESSENGER Dual Imaging System), ktoré vytvorili niekoľko záberov približujúcej sa planéty. Na snímkach je jasne viditeľná hustá oblačnosť zahaľujúca povrch Venuše. Oba prelety boli spojené s [[gravitačný manéver|gravitačným manévrom]].
=== Život na Venuši ===
Veľkosť podobná Zemi, existencia atmosféry a vzdialenosť od Slnka naznačujúca vysoké, ale životu stále priaznivé teploty viedla k častým špekuláciám o existencii vyspelého [[život]]a na planéte Venuša. [[Anthony Procter]] roku [[1870]] napísal:
''Je jasné, že, kvôli kratšej vzdialenosti Venuše od Slnka, stačí málo, aby boli veľké časti jej povrchu neobývateľné bytosťami podobnými pozemským. Kvôli tejto blízkosti budú v tropických oblastiach teploty neznesiteľné, ale v miernych a chladných pásoch môžu pravdepodobne existovať oblasti s podnebím, ktoré by nám dobre vyhovovalo… Nenachádzam žiadny dôvod… zamietnuť, že Venuša môže byť plná stvorení tak vyspelých, ako žijú na Zemi.''
Výskum kozmických sond naopak ukázal, že vzhľadom na skleníkový efekt a povrchové teploty okolo 460 °C nemožno o existencii života pozemského typu na Venuši uvažovať.
Roku [[2002]] však [[Dirk Schulze-Makuch]] a [[Louis Irwin]] z texaskej univerzity v [[El Paso]] vyslovili teóriu o možnom živote nie na Venušinom povrchu, ale v jej oblakoch. Na základe údajov zo sond Venera, Pioneer Venus a Magellan poukázali na zvláštnosti v zložení vodných kvapiek v mrakoch Venuše, ktoré, podľa ich názoru, možno vysvetliť prítomnosťou [[mikroorganizmus|mikroorganizmov]]. Išlo najmä o súčasnú prítomnosť [[sírovodík]]a a [[oxid siričitý|oxidu siričitého]], dvoch plynov, ktoré navzájom reagujú a nevyskytujú sa preto spoločne, pokiaľ ich nejaký jav nedopĺňa. Poukázali tiež na príliš nízke množstvo [[oxid uhoľnatý|oxidu uhoľnatého]] napriek slnečnému žiareniu a bleskom. Možným vysvetlením je prítomnosť mikroorganizmov vznášajúcich sa v oblakoch, ktoré by využívali [[metabolizmus]] podobný niektorým raným pozemským organizmom.
== Venuša v kultúrnych dejinách ==
[[Súbor:Birth of Venus detail.jpg|left|thumb|''[[Zrodenie Venuše]]'', detail známeho obrazu od [[Sandro Botticelli|Botticelliho]]]]
=== Mytológia ===
Venuša je asociovaná so [[sumer]]skou bohyňou [[Ianna|Iaannou]], [[Akkadská ríša|akkadskou]] [[Ištar]], [[Asýria|asýrskou]] [[Mylita|Mylitou]], [[Sýria|sýrskou]] [[Astarté]], [[Feničania|fenickou]] [[Astarot]], [[egypt]]skou [[Aštoret]], [[India|indickou]] [[Šukra|Šukrou]], [[Germáni|germánskou]] [[Freya|Freyou]], [[grécko]]u [[Afrodita|Afroditou]] a [[rímska ríša|rímskou]] [[Venuša (bohyňa)|Vénus]].<ref name="ae21">{{Cite book
| author = Clare Gibsonová
| year = 2002
| title = Astrologická encyklopedie
| publisher = Metafora
| place = Praha
| isbn = 80-86518-38-8
}}</ref><ref name="eza146 – 148">{{Cite book
| author = Milan Špůrek
| title = Encyklopedie západní astrologie
| publisher = Vodnář
| year = 1997
| place = Praha
| isbn = 80-85255-89-8
| pages = strany: 146, 148
}}</ref>
Venuša bola pôvodne bohyňou [[jar]]i a oživenej prírody, na bohyňu lásky a krásy sa premenila pravdepodobne až pod vplyvom gréckeho kultu Afrodity.<ref>{{Cite book
| author = Vojtech Zamarovský
| year =
| title = Bohovia a hrdinovia antických bájí
| publisher = Perfekt, Bratislava
| isbn = 80-8046-203-8
| pages = strany: 452}}</ref>
Jej otcom bol boh neba [[Caelus]] (v [[staroveké Grécko|starovekom Grécku]] [[Uranos]]), matka zostáva nejasná. Podľa jedného mýtu sa Venuša zrodila z morskej peny oplodnenej Uranom. Rimania si ju veľmi ctili a vážili. Jej najväčšie rímske chrámy stáli na [[Caesarove fórum|Caesarovom fóre]] (chrám Venuše rodičky) a pri Svätej ceste k Rímskemu fóru (chrám Venuše a Romy). Kult Venuše sa udržal až do víťazstva [[kresťanstvo|kresťanstva]].<ref>{{Cite book
| author = Vojtech Zamarovský
| year =
| title = Bohovia a hrdinovia antických bájí
| publisher = Perfekt, Bratislava
| isbn = 80-8046-203-8
| pages = strany: 12 – 13}}</ref> Zrodenie Venuše bolo námetom mnohých umeleckých diel ([[Apellés]] zo [[4. storočie pred Kr.|4. storočia pred Kr.]], [[Sandro Botticelli|Botticelli]], [[Tiziano Vecelli|Tizian]], [[Peter Paul Rubens|Rubens]], [[Rembrandt]] a i.).
=== Astrológia ===
V [[astrológia|astrológii]] sa Venuša považuje za ženskú planétu. Vlastnosti, ktoré sa jej pripisujú, vychádzajú zo starovekých predstáv o bohyni Venuši. Sú to predovšetkým láska, krása, erotika a umelecké nadanie.<ref>http://www.antear.sk/art_venus_intro.html</ref> Podľa Ptolemaia prináša svojim zverencom slávu, česť, duševnú pohodu, blahobyt, telesné zdravie, hojnosť domácich zvierat a dostatok obilia. Osoby pod jej vplyvom sú údajne veselé, príjemné, so vzťahom k umeniu.<ref name="Kleczek">{{Cite book
| author = Josip Klezcek
| year = 2002
| title = Velká encyklopedie vesmíru
| publisher = Academia
| isbn = 80-200-0906-X
| pages = strany: 533}}</ref>
V systéme babylonskej astrológie bola zaradená medzi tradičných 7 planetárnych vládcov, [[chronokrator]]ov (vládnuci pár svetiel [[Slnko]], [[Mesiac]] a planéty [[Merkúr]], Venuša, [[Mars]], [[Jupiter]] a [[Saturn]]).<ref name="DA">{{Cite book
| author = Peter Berling
| year = 2004
| title = Dějiny astrologie: Živly, symboly a základ astrologie od počátků do současnosti
| publisher = Slovart
| place = [Praha]
| isbn = 80-7209-584-6
| pages = strany: 23
}}</ref>
V rámci sedemdňového [[týždeň|týždňa]] vládne Venuša [[piatok|piatku]], z čoho v niektorých jazykoch vzniklo aj pomenovanie tohto dňa ([[latinčina|latinsky]] ''dies Veneris'', v [[sanskrt]]e ''šukravána'').<ref name="ia">{{Cite book
| author = Milan Špůrek
| title = Indická astrologie
| publisher = Vodnář
| year = 1995
| place = Praha
| isbn = 80-85255-58-8
}}</ref>
Z [[Pytagoras|Pytagorových]] [[kozmológia|kozmologických]] predstav Zeme obalenej 7 otáčajúcimi sa planetárnymi sférami, vydávajúcimi tzv. hudbu sfér, boli odvozené staršie sedemtónové [[Stupnica (hudba)|hudobné stupnice]]<ref name="ae21" />,
v ktorých Venuši patril [[tón]] H.<ref name="akezki27">{{Cite book
| author = Pierre de Lasenic
| year = 2000
| title = Astrologie (Kosmologie)
| publisher = Vodnář
| place = Praha
| isbn = 80-86226-14-X
}}</ref>
Z ľudských [[zmysel|zmyslov]] pripadla Venuši [[chuť]],<ref name="ia" /><ref name="aaa71">{{Cite book
| author = Zoltán Szabó
| title = Astrologie a alchymie
| publisher = Fontána esotera
| year = 2005
| place = [Olomouc]
| isbn = 80-7336-235-X
| pages = strana 71
}}</ref>
z [[kov]]ov [[meď]].<ref name="akezki27" /><ref name="ea289">{{Cite book
| author = Catherine Aubierová
| title = Encyklopedie astrologie
| publisher = East Publishing
| year = 1998
| place = Praha
| isbn = 80-7219-013-X
| pages = 289
}}</ref>
V [[západná astrológia|západnej astrologickej tradícii]] založenej na [[Klaudios Ptolemaios|ptolemaiovskom]] systéme vládne Venuše VII. a II. domu, takže jej denný dom zodpovedá vzdušnému znameniu [[Váhy (znamenie)|Vah]] a nočnému zemskému znameniu [[Býk (znamenie)|Býka]]. Ničí ju protiľahlé (exilové) znamenia [[Baran (znamenie)|Barana]] a [[Škorpión (znamenie)|Škorpióna]], domy jej konkurenta Marta. Povýšenie zažíva v spirituálne súnáležitých<ref name="haas46">{{Cite book
| author = Elman Bacher
| title = Hlubinná astrologie: Astrologické studie
| publisher = Sursum
| year = 2007
| place = Tišnov
| isbn = 9788073231507
| pages = strany: 45 – 46
}}</ref> [[Ryby (znamenie)|Rybách]], pád naopak v rozumovej a kritickej<ref name="haas46" /> [[Panna (znamenie)|Panne]].<ref name="DA" /> Niektoré prvky tohto systému mohli byť inšpirované skutočnými astronomickými zvláštnosťami Venuše. V priebehu 5 synodických obehov okolo Slnka vykonáva Venuša z geocentrického pohľadu 5 [[Retrográdna dráha|retrográdnych]] pohybov v rôznych častiach [[zverokruh]]u, ktorých postupnosť tvorí vrcholy päťramennej hviezdy kreslenej jedným ťahom – [[pentagram]]u.
== Venuša v súčasnej kultúre ==
* Až do doby, keď Venušu začali skúmať kozmické sondy, vždy zahalená planéta dávala spisovateľom [[sci-fi]] voľnú ruku pri predstavách o jej povrchu a oni ho často znázorňovali ako veľmi podobný Zemi. Venuša bola domovskou planétou [[Mekon]]a, nepriateľa [[Dan Dare|Dana Darea]], hrdinu komiksu z 50-tych rokov 20. storočia a bola miestom druhej rajskej záhrady v románe [[C. S. Lewis]]a ''Perelandra''. V románe [[Olaf Stapledon|Olafa Stapledona]] ''Last and First Men'' bola Venuša zobrazená ako oceánska idylka, miesto, kde ľudia rozvinuli schopnosť lietať. Vo vojenskej sci-fi klasike ''Clash by Night'' od Henryho Kuttnera (písal ako [[Lawrence O'Donnell]]), podmorský mestský štát si najal žoldniersku spoločnosť s jej bojovými loďami, aby mohli bojovať na povrchu.
* [[Edgar Rice Burroughs]] napísal sériu románov, ktoré sa odohrávali na Venuši
* Mnoho vedecko-fantastických filmov a seriálov z 50-tych a 60-tych rokov 20. storočia, ako napríklad ''Abbott and Costello Go to Mars'' a ''Space Patrol'' použili Venušinu božskú menovkyňu a jej sféru na vytvorenie planetárnej populácie zvodných žien vítajúcich (alebo útočiacich) na mužské posádky vesmírnych lodí.
* Poviedka ''In the walls of Eryx'' od [[Lovecraft]]a sa odohráva na Venuši.
* Viac vedecké zobrazenie planéty ponúka [[Ben Bova]] v románe ''Venus'' ([[2000]], ISBN 0-312-87216-X), aj keď jeho literárna hodnota je diskutabilná.
* Teraformovaná Venuša je miestom deja jednej časti animovaného seriálu ''[[Cowboy Bebop]]''. Planéta je vyprahnutá, ale obývateľná, väčšina populácie žije vo vznášajúcich sa mestách na oblohe. V animovanom filme ''Exosquad'' je teraformovaná Venuša jedna z troch obývateľných planét slnečného systému (druhé dve sú Zem a Mars).
* Venuša je aj miestom viacerých tréningových centier [[Starfleet Academy]] a teraformovacích staníc vo fiktívnom svete [[Star Trek]], a je krátko spomenutá v [[Arthur C. Clarke|Clarkovej]] ''3001: The Final Odyssey''.
* V románe [[Jacqueline Susann]]ovej ''Yargo'' je Venuša obývaná včelami veľkými ako kone.
* Existujú náboženské sekty, ktoré veria, že [[Peklo]] môže byť umiestnené na Venuši. Jej extrémne vysoká teplota na povrchu a nepreniknuteľná vrstva mrakov je príčinou ich viery, že pekelné ohne horia na jej povrchu.
* V mytológii [[Stredozem]]e, podľa [[J.R.R. Tolkien]]a, Venuša je hviezdou [[Eärendil]]. Hviezda vznikla keď Eärendil, námorník bol vo svojej lodi pozdvihnutý na oblohu, so [[Silmaril]]om na čele. Tolkien vybral meno priamo z [[anglosaština|anglosaského]] slova pre planétu Venuša.
== Referencie ==
<references />
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Venus}}
== Externé odkazy ==
{{Portál|Slnečná sústava|}}
* [http://nssdc.gsfc.nasa.gov/planetary/factsheet/venusfact.html Zoznam údajov o Venuši od NASA] {{eng icon}}
* [http://planety.astro.cz/venuse.html Venuša] {{ces icon}}
{{Slnečná sústava}}
[[Kategória:Venuša| ]]
[[Kategória:Slnečná sústava]]
| |||