|
Bola inšpirátorkou mnohých skladateľov a stala sa učiteľkou viacerých mladých umelcov. Získala aj medzinárodné renomé navzdory ťažkým zdravotným problémom na konci kariéry. Bola dobrou komediálnou herečkou v divadle aj filme. Skonala vo veku 47 rokov.
==Život==
Jej matkou bola Annetta Giovanna Maillardová, ktorá sa narodila 4. augusta 1895 v [[Livorno|Livorne]] v Taliansku marockej matke berberského pôvodu. Vystupovala ako pouličná speváčka pod menom Line Marsa, mala angažmán v [[Kabaret|kabaretoch]] a šantánoch. Édith sa podľa jednej legendy narodila v ulici Belleville č. 72, podľa inej v pôrodnici „Hôpital Tenon“. Line Marsa dala dcéru do výchovy starej matke, ktorá sa o ňu tiež nestarala dobre. Édith bývala 18 mesiacov v jej biednom byte, kým sa nevrátil jej otec z frontu [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Prebývala aj u tety Zephory, kam ju umiestnil otec po príchode domov. Zephora bola majiteľkou verejného domu. Edith bola vychovávaná prostitútkami tohto domu, od ktorých dostala prvýkrát v živote poriadne najesť, pekné šaty a čerstvé mlieko. Dom sa nachádzal v [[Normandia|Normandii]]. Vo veku 3-7 rokov stratila načas zrak, čo zapríčinil zápal rohovky ([[keratitis]]). Zephora sa išla za jej zdravie spolu so svojimi dievčatami pomodliť na hrob Thérèse Martinovej v [[Lisieux]] ([[Tereza z Lisieux|sv. Tereza z Lisieux]]). Po ôsmich dňoch od začiatku modlitieb Édith vyzdravela. Sama to nazývala zázračným uzdravením. Po celý svoj život si uchovala prívesok, ktorý tam dostala na pamiatku.
Edithina matka zomrela v biede na predávkovanie [[Morfium|morfiom]] 6. februára [[1945]]. Jej otec, Louis Gassion, sa narodil vo [[Falaise]] 10. mája [[1881]] a bol pouličným artistom, hadím mužom, [[akrobat]]om. Keďže matka opustila dcéru príliš skoro, staral sa o ňu sám, chodila s ním na cesty. Na rozdiel od vzťahu k matke mala k otcovi veľmi blízko až do jeho smrti 3. marca [[1944]].
Pri svojom otcovi od 14 rokov veku začala Edith spievať. Vystupovala s ním na pouličných predstaveniach. Obaja skoro zistili, že ak spieva ona, dokážu zarobiť viac peňazí.
V [[1930]] opustila otca a spievala spolu so Simone Berteautovou (Mômone), ktorá sa stala jej [[Alter ego|alter egom]]. V [[1932]] stretla prvú lásku Louisa Duponta. Ubytovali sa na [[Montmartre]].
11. februára [[1933]] vo veku 17 rokov porodila dcéru Marcelle. O dva roky Marcelle zomrela na zápal mozgových blán, 7. júla 1935.
Po tejto udalosti sa Edith presťahovala z ulice Belleville do ulice Pigalle. Naďalej spievala na ulici a každý deň musela odvádzať za ochranu peniaze výpalníkovi. Vďaka svojim známostiam, ktoré si dokázala vyspievať na ulici, získala prvý angažmán v baroch v Pigalle. Vystupovala pod rôznymi pseudonymami – Tania, Denise Jay alebo Huguette Helia. Aj keď sa jej podarilo zmeniť bohémsky spôsob života, vždy sa vracala na ulicu. Na nej stretla aj elegantného muža, ktorý načúval jej spevu v luxusnej štvrti na rohu ulíc Mac-Mahon a Troyon, neďaleko [[Arc de Triomphe de l’Étoile|Víťazného oblúka]]. Jeho meno bolo [[Louis Lepleé]]. Tento muž jej ponúkol angažmán a navrhol jej aj umelecké meno Piaf.
Prvý galakoncert, na ktorom Edith vystúpila, zorganizoval Lepleé v roku [[1936]] v cirkuse „Medrano“. Odštartoval jej vzostup medzi hviezdy.
Edith zobrala Paríž útokom, v roku [[1936]] vydala svoju prvú platňu „Les Mômes de la cloche“ vo vydavateľstve „Polydor“ a jej úspech bol fenomenálny. K úspechu sa však pridala katastrofa, jej objaviteľa Lepléeho krátko potom zavraždili a speváčku istý čas podozrievali, že bola spolupáchateľkou. Po jeho smrti sa spojila s autorom piesní Raymondom Assom. Stal sa jej autorom a milencom a naučil ju, ako sa stať hviezdou. Dostal ju do profesionálnych koncertných hál, ako boli „Alhambra“, „Bobino“ a dokonca vtedy najprestížnejšia „ABC“, čo jej pomohlo preniknúť do rádia. V tomto období stretla Danielle Bonel, ktorá sa stala jej tajomníčkou a dôverníčkou až do konca života.
Koncom tridsiatych rokov sa z nej stala skutočná hviezda. Keď pre ňu v roku [[1940]] napísal [[Jean Cocteau]] divadelnú hru, bol to okamžitý úspech. Piaf triumfovala v sále Bobino aj v divadle v hre „Le Bel Indifférent“ od Jeana Cocteaua, v ktorej s úspechom predstavila aj svojho kolegu herca [[Paul Meurisse|Paula Meurisseho]]. Hrali tiež spolu vo filme „Montmartre-sur-Seine“ od Georgesa Lacombea (1941). Pri jeho natáčaní sa zoznámila s Henri Contetom, ktorý sa stal jej obľúbeným textárom.
Počas nemeckej okupácie, keď sa definitívne zmenila z Drobčeka-Vrabčeka na Édith Piaf, pokračovala v koncertovaní. Vystúpila aj v [[Berlín]]e v auguste [[1943]] s viacerými umelcami, napríklad Loulou Gasté, Raymond Souplex, Viviane Romance, Albert Préjean. Koncert sa udial pred [[Brandenburská brána|Brandenburskou bránou]]. Interpretovala [[šansón]]y, ktoré mali dvojzmyselné texty, evokujúce odpor a chránila židovských umelcov ohrozených políciou a Nemcami. Je aj iný variant, a to ten, že to nemohla dokázať, no svoj dobrý mediálny obraz si zachovala naďalej.
==Životná láska==
|
