Maďarská republika rád: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Starekolena (diskusia | príspevky)
doplnenie a zosuladenie s anglickou, českou a maďarskou wiki
Starekolena (diskusia | príspevky)
formulácie, opravy
Riadok 57:
V apríli [[1919]] z podnetu západných dohodových mocností ([[Dohoda (prvá svetová vojna)|Entente]]) napadli [[Česko-Slovensko|československé]] a [[Rumunsko|rumunské]] vojská MRR.{{Bez citácie}}
 
Koncom mája 1919, potom, čo vojenský zástupca Entente požadoval ďalšie územné ústupky Maďarska, sa Kun rozhodol naopak splniť svoj sľub obnoviť hranice Maďarska. V júni, [[maďarská Červená armáda]] napadla východnú časť novo tvoriaceho sa Československého štátu (dnešné východné Slovensko) a v Prešove bola 16. júna 1919. vyhlásená [[Slovenská republika rád]]. [[Maďarská Červená armáda]] dosiahla určitéznačné vojenské úspechy pod vedením plukovníka [[Aurél Stromfeld|Auréla Stromfelda]]., keď sa Postúpilidostali až na sever Slovenska a plánovali pochodovať proti rumunskej armáde na východevýchod. Po počiatočnom vojenskom úspechu, však Kun stiahol o tri týždne neskôr stiahol vojská, aj preto, že Francúzi sľúbili maďarskej vláde, že rumunské sily odpochodujú z územia za [[Tisa|Tisou]] (sk: [[Zátisie|Zátisia]] hu: Tiszántúl). Ústup maďarskej Červenej armády znamenal stratu podpory maďarskej verejnosti aj preto, že rumunské sily neodtiahli spoza Tisy.
 
Situácia maďarských komunistov sa začala zhoršovať, keď po neúspešnom puči sociálnych demokratov (24. júna 1919) nastúpila nová komunistická vláda [[Antal Dovcsák|Antala Dovcsáka]], ktorá sa uchýlila k rozsiahlychrozsiahlym represáliírepresáliám. Revolučný tribunál nariadil popravy ľudí, ktorí boli podozriví z toho, že sa podieľali na pokuse o prevrat. Toto sa stalo známe ako "[[Červený teror (v Maďarsku)|červený teror]]" a výrazne znížiťznížil domácu podporu vláde.
 
Maďari zistili, že je stále ťažšie bojovať proti Československu a neskôr Rumunsku s malými jednotkami dobrovoľníkov vo dvoch vojnách v zahraničí a komunistická strana doma slabne čiastočne aj preto, že najoddanejší komunisti sa dobrovoľne hlásili do boja. Kun potom neúspešne obrátil armádu proti Rumunom, ktorí prerazili slabé maďarské línie 30. júla 1919. Béla Kun, spolu s ďalšími vysokopostavenými komunistami utiekol do Rakúska [[1. august]]a [[1919]] a MRR podľahla spojenému náporu interventov a domácej pravice<!-- Túto povodnú vetu som tam nechal napriek tomu že 1.8 podľa cs wiki "odovzdala vládu do rúk sociálnych demokratov" -->. Iba málo komunistov (napr. [[György Lukács]], bývalý komisár pre kultúru a marxistický filozof) zostali organizovať tajne komunistickú stranu. Budapeštiansky Soviet zvolil novú vládu na čele s [[Gyula Peidl|Gyula Peidlom]], ktorá trvala len niekoľko dní pokiaľ obsadenie Budapešti 6. augusta 1919 Rumunmi celkom ukončiloneobsadili MRRRumunmi.
 
Vytvorené mocenské vákuum pádom MRR a prítomnosťou rumunskej armády využili polo-oficiálne oddiely (technicky pod velením Horthyho, ale v praxi konajúce nezávisle), keď začali kampaň násilia proti komunistom, ľavičiarom a židom, známu ako "[[Biely teror (Maďarsko)|biely teror]]". Mnoho priaznivcov MRR bolo uväznených ale aj popravených dokonca bez súdu.
 
Začiatkom novembra sa rumunské vojská stiahli späť na svoje územie a 16. novembra 1919 vstúpil na čele ''národnej armády'' do Budapešti bývalý admirál námorníctva rakúsko-uhorskej armády [[Miklós Horthy]]. Situácia bola stabilizovaná a 1. marca [[1920]] parlament vyhlásil [[Maďarské kráľovstvo]], ktorého ''regentom'' sa stal Horthy. Väčšina z odsúdených počas bieleho teroru<!-- Péter Ágoston, Ferenc Baják, Dezső Bokányi, Antal Dovcsák, József Haubrich, Kalmar Henrik, Kelen József, György Nyisztor, Sándor Szabados a Károly Vántus, -->bola neskôr prepustená do Sovietskeho zväzu v rámci dohody o výmene väzňov medzi Maďarskom a ZSSR v roku 1921 (spolu 415 väzňov).
 
== Pozri aj ==