Verzia z 22:21, 16. júl 2015 upraviť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 091 editací d →‎Externé odkazy: kategórie ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 18:58, 27. marec 2016 upraviť vrátiť Zajano (diskusia \| príspevky) S právom rollback 40 868 editací d preklepy Ďalšia úprava →
Riadok 6: \|Miesto narodenia = [[Saint-Affrique]], [[Francúzsko]] \|Dátum úmrtia = {{dúv\|1956\|2\|3\|1871\|1\|7}} \|Miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] }} '''Félix Édouard Justin Émile Borel''' (* [[7. január]] [[1871]], [[Saint-Affrique]], [[Francúzsko]] -– † [[3. február]] [[1956]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]) bol francúzsky [[matematik]], spolu s [[René-Louis Baire\|René-Louisom Baireom]] a [[Henri Lebesgue\|Henrim Lebesgueom]] jeden z priekopníkov [[teória miery\|teórie miery]] a jej aplikácií v [[teória pravdepodobnosti\|teórii pravdepodobnosti]]. V dvadsiatych, tridsiatych a štyridsiatych rokoch [[20. storočie\|20. storočia]] tiež pôsobil ako [[politik]]. Je po ňom pomenovaný [[Borel (kráter)\|kráter]] na [[Mesiac]]i a viacero matematických konceptov. == Život == Riadok 23: Émile Borel sa v [[matematika\|matematike]] zaoberal predovšetkým [[teória miery\|teóriou miery]] a [[teória pravdepodobnosti\|teóriou pravdepodobnosti]], ale aj mnohými inými odvetviami, ako napríklad [[teória čísel\|teóriou čísel]], [[Rad (matematika)\|číselnými radmi]], [[teória množín\|teóriou množín]], [[reálna analýza\|reálnou analýzou]], [[komplexná analýza\|komplexnou analýzou]], [[diferenciálna rovnica\|diferenciálnymi rovnicami]], [[geometria\|geometriou]], či [[matematická fyzika\|matematickou fyzikou]]. Napísal tiež niekoľko vedeckých článkov o [[teória hier\|teórii hier]] a ako prvý definoval [[strategická hra\|strategickú hru]]. Je známy ako autor myšlienkového experimentu, dnes známeho väčšinou ako [[veta o nekonečnej opici]], ktorý publikoval v jednej zo svojich kníh o [[pravdepodobnosť\|pravdepodobnosti]]. Veta hovorí, že [[opica]] náhodne udierajúca do ~~kláves~~klávesov [[písací stroj\|písacieho stroja]], by za [[nekonečno\|nekonečný]] čas takmer určite napísala ľubovoľný predom určený text, napríklad kompletné dielo [[William Shakespeare\|Williama Shakespearea]]. V rokoch [[1913]] a [[1914]] sa mu svojou výkladovou prácou podarilo premostiť odvetvia [[hyperbolická geometria\|hyperbolickej geometrie]] a [[špeciálna teória relativity\|špeciálnej teórie relativity]]. Významná je tiež jeho práca v oblasti divergentných číselných radov. Nebol síce prvým matematikom, ktorý definoval súčet divergentného číselného radu, ale bol prvým, kto vyvinul v tejto oblasti systematickú teóriu ([[1899]]).

Émile Borel: Rozdiel medzi revíziami