Surrealizmus: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d wikilinky |
||
Riadok 4:
Prvé impulzy dostal surrealizmus od [[André Breton]]a, jeho prudký rozvoj umožnil [[Salvador Dalí]]. Surrealizmus je stále aktívny smer, hoci sa od pôvodných myšlienok značne vzdialil.
Podľa vzoru [[Sigmund Freud|Sigmunda Freuda]], ktorý sa prostredníctvom psychoanalýzy pokúsil vyzdvihnúť podvedomie na úroveň vedomia, a tak uzdraviť dušu od potláčaných pudov, aj umenie sa otvára podvedomiu a snom, aby sa vymanilo spod „diktátu rozumu“ a „oslobodilo život“ poznaním seba samého. Také je heslo a ambície surrealistov, ktorí sa cítia byť revolucionármi túžiacimi zmeniť svet, aby sa zmenil život. Názov surrealizmus pochádza z podtitulu istej divadelnej hry, ktorý jej roku 1917 dal [[Guillaume Apollinaire]]. Tento názov sa stal programom i pomenovaním skupiny parížskych spisovateľov, zhromaždených okolo André Bretona, [[Paul Éluard|Paula Eluarda]] a [[Louis Aragon|Louisa
== Dejiny ==
Termín surrealizmus prvýkrát použil otec francúzskej básnickej avantgardy [[Guillaume Apollinaire]], ktorý nazval svoju poetickú drámu ''Ňadrá Tirésiove'' surrealistickou drámou.
Začiatky surrealizmu nadväzovali na [[dadaizmus]], z ktorého prišlo mnoho umelcov, surrealizmus má však výrazne širší rozsah. Rovnako ako [[Dada]] bol negatívnou odpoveďou na [[Prvá svetová vojna|prvú svetovú vojnu]], ale surrealizmus mal pozitívnejší názor - čiže svet môže byť zmenený a transformovaný do miesta lásky, slobody, a poézie. Surrealizmus (na rozdiel od Dadaizmu) vypracoval systém, ktorý bol schopný reagovať na spoločenské, filozofické, umelecké atď. otázky a problémy svojej doby.
Roku [[1924]] vydal André Breton Surrealistický Manifest, v tom istom roku začal vychádzať časopis ''La Révolution Surréaliste'' (''Surrealistická revolúcia''), v ktorom dostávali priestor predovšetkým surrealisti. V [[Surrealistický manifest|Surrealistickom manifeste]] Breton definoval surrealizmus ako „čistú duševnú automatizáciu“, kde je cieľom posilniť písmom, kresbou a výrazovými prostriedkami všetkého druhu skutočnú funkciu myšlienky. Tým myslel, že ide o rozumom nekontrolovateľný prúd asociácií - pri tvorbe mal byť umelec ponorený sám do seba a bez akejkoľvek rozumovej kontroly, či zámeru zaznamenávať stavy svojej duše. Toto svoje vnútro a svoje sny samozrejme tiež skúmali, a to i pod vplyvom drog a umelo u seba navodzovali (či sa o to pokúšali) stavy porušenia psychickej rovnováhy (extatické, hypnotické, ale aj psychopatologické). Táto definícia bola následným vývojom surrealizmu chápaná veľmi voľne a ukázala sa ako veľmi životaschopná s možnosťou ďalšieho rozvoja.
Riadok 28:
Ohlas surrealizmu bol veľmi silný, s nástupom [[fašizmus|fašizmu]] je veľmi oslabený, pretože hnutie opúšťa veľa umelcov ([[Pablo Picasso]], [[Tristan Tzara]], [[Paul Éluard]], [[Vítězslav Nezval]], ...), druhá významná časť sa presunula do USA.
V populárnej kultúre, predovšetkým v [[Spojené štáty|USA]], sa surrealizmus často spája s obrazmi [[Salvador Dalí|Salvadora Dalího]]. Dalí bol aktívnym surrealistom v rokoch [[1929]] - [[1936]], a dal hnutiu to, čo sám nazval [[Paranoicko-kritická metoda|paranoicko-kritickou metódou]]. Od konca tridsiatych rokov sa väčšina členov hnutia začala surrealizmu vzďaľovať.
Okolo roku [[1960]] začali vznikať surrealistické skupiny aj na miestach, kde surrealisti nikdy nepôsobili (napr. [[Pakistan]]).
Riadok 46:
* [[Paul Delvaux]]
* [[André Masson]]
* [[Toyen]]
Českí predstavitelia:
| |||