Prostějov: Rozdiel medzi revíziami

}}</ref> je okresné mesto v [[Olomoucký kraj|Olomouckom kraji]], 17 &nbsp;km juhozápadne od [[Olomouc|Olomouca]]a, na západnom okraji [[Haná|Hanej]], v severnej časti [[Hornomoravský úval|Hornomoravského úvalu]], východne od [[Drahanská vrchovina|Drahanskej vrchoviny]]. Mesto sa rozkladá vo výške 225 metrov nad morom, na jeho okrajmi pretekajú riečky [[Hloučela]] a [[Romže]]. Žije tu cez 44 tisíc obyvateľov. Historické jadro mesta je od roku [[1990]] [[mestská pamiatková zóna|mestskou pamiatkovou zónou]].

Prvá historická zmienka o dedine Prostějovice je z roku [[1141]]. Do polovice 13. storočia sa vyvinula vo významnú trhovú dedinu. Vtedy sem boli pozvaní nemeckí osadníci, ktorí v mieste dnešného nám. T.G.Masaryka založili novú osadu, na ktorú prešli práva osady pôvodnej. Roku [[1390]] bolo Prostějovu udelené vďaka [[Páni z Kravař|pánom z Kravař]] právo výročného trhu, čím sa fakticky stal mestom. V [[Husitstvo|husitskom]] období sa sľubný vývoj spomalil, keď mesto utrpelo prieťahmi oboch nepriateľských strán; nedostatočne opevnený Prostějov sa stáva ľahkou korisťou vojsk markgrófa Albrechta a roku [[1431]] bol vypálený. Prosperitu mestu priniesol vznik židovského mesta a predovšetkým po roku [[1490]] viac než storočná vláda rodov [[Pernštejnovci|Pernštejnovcov]], ktorých majetkom sa mesto stalo. Roku [[1495]] spustilo mesto výstavbu kamenných hradieb so štyrmi [[Brána (hlavný vstup)|bránami]] s [[bašta|baštami]]mi. V rokoch [[1521]] až [[1538]] si mešťania vybudovali [[Renesancia|renesančnú]] radnicu. Na konci [[16. storočie|16. storočia]] sa mesto stáva majetkom [[Lichtenštejnovci|Lichtenštejnovcov]], čo má za následok stagnáciu rozvoja mesta. V Prostějove je v roku [[1527]] [[Tlačiareň (podnik)|tlačiarňou]] [[Kašpar Aorg|Kašpara Aorga]] vytlačená prvá [[kniha]] na [[Morava (región)|Morave]]. Počas [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]] došlo ku spustošeniu mesta a v roku [[1697]] vypukol požiar, ktorému padli za obeť [[radnica]], [[škola]] aj [[kostol]]. Potom začína mesto dostávať [[Barok|barokovýbarok]]ový ráz. Okolo polovice 17. storočia dochádza, predovšetkým zásluhou miestnych židov, k prudkému rozvoju potravinárskeho, textilného a odevného priemyslu, v roku [[1858]] je Prostějove založená prvá česká [[Konfekcia (výroba štandardizovaných odevov)|konfekčná]] továreň bratov Mandlov, čo prilákalo nových obyvateľov. V 60. rokoch 19. storočia bol Prostějov spojený [[Železnica|železnicou]] s [[Brno|Brnom]]m a [[Olomouc|Olomoucom]]om. 19. a 20. storočie zmenilo tvár mesta v štýle [[Historizmus (architektúra)|historizmu]] a [[Secesia|secesie]]. Od 20. a predovšetkým 30. rokov sa dominujúcou výstavbou stáva v Prostějove [[Funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalizmus]].

K dochovaným pamiatkam patrí [[bašta]] z [[15. storočie|15. storočia]] a [[Renesancia|renesančná]] radnica zo storočia šestnásteho, dnes slúžiace ako [[múzeum]]. Dominantou mesta je nová radnica z roku [[1914]] s vežou vysokou 66 metrov a [[Orloj|orlojomorloj]]om. V Prostějove sa narodil významný český vedec [[Otto Wichterle]], gotický staviteľ [[Matěj Rejsek]], filozof [[Edmund Husserl]], maliar [[Alois Fišárek (malíř)|Alois Fišárek]] a básnik [[Jiří Wolker]]. V Prostějove pôsobil farár, spisovateľ a básnik katolíckej moderny [[Karel Dostál-Lutinov]]. Starostom mesta a stredoškolským učiteľom tu bol [[Jan Sedláček (politik)|Jan Sedláček]], poslanec československého parlamentu za [[Národné zjednotenie]].<ref name="Sedláček">{{Citácia elektronického dokumentu

V Prostějove sa nachádzala významná [[Židia (etnikum)|židovská]] komunita, ktorá bola v [[18. storočie|18.]] a [[19. storočie|19. storočí]] druhou najpočetnejšou židovskou komunitou na Morave.<ref>{{Citácia knihy| priezvisko=Miller|meno=Michael Laurence|odkaz na autora=Michael Laurence Miller|titul=Rabbis and Revolution : A Study in Nineteenth-Century Moravian Jewry|vydání=|místo=New York|vydavateľ=Columbia University|rok=2004|isbn=|poznámka=|strany=57|jazyk=}}</ref> Roku 1900 žilo v Prostějove 1680 Židov, celkový počet obyvateľov bol 24 000. V Prostějove pôsobili títo rabíni: [[Geršon Aškenazi]] (asi 1650 ), [[Meir Eisenstadt]] (asi 1700); [[Nehemias Trebitsch]] (1825-1830), [[Löw Schwab]] (1830-1836), [[Hirsch Fassel]] (1836-1853), [[Adolf Schmiedl]] (1853-1869) a [[Emil Hoff (rabín)|Emil Hoff]] (1870-1897).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|korporácia=Jewish Encyclopedia|odkaz na korporáciu=Jewish Encyclopedia|titul=