Wikipédia

Poľsko: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d wikilinky, replaced: Židia (etnikum) → Židia (2) AWB
(zhrnutie úprav odstránené)
Riadok 1:
{{Infobox štát
| Celý názov = Poľská republika
| 2. pád názvu = Poľska
| Vlajka = Flag of Poland.svg
| Znak = Herb Polski.svg
| Poloha = EU-Poland.svg
| Motto = ''oficiálne nie je (neoficiálne: ''Bóg, Honor, Ojczyzna''; v preklade: ''Boh, česť, vlasť.'')'' 
| Hymna = [[Mazurek Dąbrowskiego]] <br /><center>[[Súbor:Mazurek Dabrowskiego.ogg]]</center>
| Dlhý miestny názov = Rzeczpospolita Polska
| Krátky miestny názov = Polska
| Hlavné mesto = [[Varšava]]
| ŠírkaSt = 52
| ŠírkaMin = 13
| ŠírkaSJ =
| DĺžkaSt = 21
| DĺžkaMin = 2
| DĺžkaVZ =
| Najväčšie mesto = [[Varšava]]
| Úradné jazyky = [[poľština]]
| Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[hlava štátu]]<br />[[predseda vlády]]
| Politickí predstavitelia = [[Andrzej Duda]]<br />[[Beata Szydło]]
| Vznik = nevie sa presne
| Susedia = [[Slovensko]], [[Litva]], [[Rusko]], [[Česko]], [[Nemecko]], [[Bielorusko]], [[Ukrajina]]
| Rozloha = 312 679
| Poradie rozloha = 70
| Rozloha vody = 8 220
| Percento vody = 2,6
| Odhad počtu obyvateľov = 38 485 779 <ref>Główny Urząd Statystyczny. Baza Demografia. Ludność. Stan, ruch naturalny i wędrówki ludności w I kwartale 2014 r., stan na 31.03.2014. [http://demografia.stat.gov.pl/bazademografia/Tables.aspx]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://epp.eurostat.ec.europa.eu/guip/themeAction.do|titul=Eurostat: Country Profiles: Poland|dátum prístupu=2009-02-28|vydavateľ=Statistical Office of the European Communities|rok=2009}}</ref>
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2014
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 34
| Sčítanie počtu obyvateľov = 38 116 000 <ref name="CSO_2008">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Concise Statistical Yearbook of Poland, 2008|vydavateľ=[[Central Statistical Office (Poland)]] |dátum vydania=28. júl 2008 |url=http://www.stat.gov.pl/cps/rde/xbcr/gus/PUBL_maly_rocznik_statystyczny_2008.pdf |druh nosiča=PDF|dátum prístupu=2008-08-12}}</ref>
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = december 2007
| Hustota obyvateľstva = 123
| Poradie hustota = 83
| HDP = 693,971 miliárd USD<ref name=imf2>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2009/01/weodata/weorept.aspx?sy=2006&ey=2009&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&c=964&s=NGDPD%2CNGDPDPC%2CPPPGDP%2CPPPPC%2CLP&grp=0&a=&pr.x=43&pr.y=8 |titul=Poland|vydavateľ=International Monetary Fund|dátum prístupu=2009-04-22}}</ref>
| Rok HDP = 2012
| Poradie HDP = 21
| HDP na hlavu = 21 108
| Poradie HDP na hlavu = 50
| HDI = ↑ 0,875
| Rok HDI = 2008
| Poradie (HDI) = 39
| Kategória HDI = <span style="color:#090;">vysoký rozvoj</span>
| Mena = [[Poľský zlotý]] (=100 grošov)
| Kód meny = PNL
| Časové pásmo =
| UTC posun = +1
| Letný čas =
| UTC posun leto = +2
| Medzinárodný kód = POL / PL
| Kód motorových vozidiel = PL
| Internetová doména = .pl
| Smerové telefónne číslo = 48
| Poznámky = Gramotnosť: 99,8 %
}}
 
[[Súbor:Bronisław_Komorowski_official_photo.jpg|thumb|220px|Bronisław Komorowski, bývalý poľský prezident.]]
[[Súbor:Warsaw 07-13 img04 Palace Square.jpg|náhľad|Kráľovský palác vo Varšave]]
[[Súbor:Koniecpolski palace warszawa.jpg|thumb|Prezidentský palác]]
[[Súbor:20070907 sejm rp 100B6092.jpg|náhľad|Zasadnutie poľského parlamentu]]
[[Súbor:Kraków Sukiennice.jpg|náhľad|[[Krakov]]]]
[[Súbor:Wojewodztwa.svg|náhľad|Administratívne rozdelenie Poľska na vojvodstvá.]]
 
'''Poľsko''', dlhý tvar '''Poľská republika''' ({{V jazyku|pol|Polska}}, dlhý tvar ''Rzeczpospolita Polska'') je štát ležiaci v [[Stredná Európa|strednej Európe]] pri [[Baltské more|Baltskom mori]]. Na západe hraničí s [[Nemecko]]m ({{km|467|m}}), na juhozápade s [[Česko]]m ({{km|790|m}}), na juhu so [[Slovensko]]m ({{km|539|m}}), na východe s [[Ukrajina|Ukrajinou]] ({{km|529|m}}) a [[Bielorusko]]m ({{km|416|m}}), na severovýchode s [[Litva|Litvou]] ({{km|103|m}}) a na severe s [[Rusko]]m ([[Kaliningradská oblasť]], {{km|210|m}}). Okrem toho poľská hranica [[výlučná ekonomická zóna|výhradnej ekonomickej zóny]] na Balte ({{km|528|m}}) hraničí so zónami [[Dánsko|Dánska]] a [[Švédsko|Švédska]]. Celková dĺžka poľských hraníc je {{km|3582|m}}.
 
Vzhľadom na rozlohu zaberá 69. miesto na svete a deviate v Európe.<ref name="CSO_2008"/> V počte obyvateľov je 34. najľudnatejšou krajinou sveta<ref name="CSO_2008"/><ref>NationMaster.com 2003–2007, [http://www.nationmaster.com/country/pl-poland Poland, Facts and figures]</ref>. Štát je rozdelený na 16 [[Administratívne členenie Poľska|vojvodstiev]] (do 31. decembra 1998 na 49), ktoré sa delia na 373 [[powiat]]ov (okresov) a 2 483 [[Gmina|gmín]] (obcí).
 
Za dohodnutý rok založenia poľského štátu je často prijímaný rok [[966]] <ref name>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = kolektív autorov | odkaz na autora = | titul = Encyklopedia PWN w trzech tomach, tom 2 J-P | vydavateľ = Wydawnictwo Naukowe PWN SA | miesto = Varšava | rok = 1999 | isbn = 83 – 01-12844-5 | kapitola = | strany = 899 | jazyk = {{pol icon}}}}</ref>, v ktorom vládca [[Mešek I.]] prijal [[kresťanstvo]]. Poľsko sa stalo [[Poľské kráľovstvo (1025 – 1385)|kráľovstvom]] v roku [[1025]] za panovania [[Boleslav I. (Poľsko)|Boleslava I. Chrabrého]]. V roku [[1569]] sa po uzavretí [[lublinská únia|lublinskej únie]] stalo súčasťou [[Republika oboch národov|únie s Litvou]]. Väčšiu časť svojej histórie bola Poľská republika nezávislým a mnohonárodnostným štátom s mnohými vierovyznaniami.
 
Štát pretrval do roku [[1795]], kedy bolo územie rozdelené medzi tri subjekty: [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruské kráľovstvo]], [[Ruská ríša|Ruské impérium]] a [[Habsburská monarchia|Rakúsko]] (takzvané tri delenia Poľska). Poľsko získalo nezávislosť v roku [[1918]] po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]]. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bola krajina okupovaná hitlerovským [[Nacistické Nemecko|Nemeckom]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]. Počet obetí vojny sa odhaduje na vyše 6 miliónov obyvateľov predvojnového Poľska. Po vojne sa Poľsko stalo socialistickou republikou pod silným vplyvom ZSSR. V roku [[1989]] nastala zmena politického režimu na parlamentnú demokraciu a hospodárskeho na [[voľný trh]].
 
Poľsko je členom [[Európska únia|Európskej únie]], [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]], [[Svetová obchodná organizácia|WTO]] či [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]].
 
== Pôvod názvu krajiny ==
Názov Poľsko sa odvodzuje od názvu [[kmeň (etnografia)|kmeňa]] ''[[Poľania]]'', ktorý žil vo [[Veľkopoľsko|Veľkopoľsku]] (časť Poľska). Slovo ''Polanie'' sa dá preložiť ako ''obývajúci otvorené polia''. Je možné pripustiť, že hlavnou náplňou toho kmeňa bolo roľníctvo, na rozdiel od iných vtedajších kmeňov, napr. [[Vislania|Vislanov]] či [[Mazovčania|Mazovčanov]], obývajúcich [[les]]naté oblasti.
 
V minulosti sa používal aj [[latinčina|latinský]] názov '''''terra Poloniae''''' – ''Poľská zem'' alebo '''''Regnum Poloniae'''''. Názov Poľsko sa začal používať pre celú krajinu v [[11. storočie|11. storočí]].
 
== Národné symboly ==
Podľa [[Ústava|Ústavy]] Poľska z [[2. apríl]]a [[1997]] národnými symbolmi Poľska sú:
* [[Štátny znak Poľska|Znak Poľskej republiky]] – podobizeň bieleho orla na červenom poli
* [[Vlajka Poľska|Vlajka Poľskej republiky]] – biely a červený pruh
* Hymna Poľskej republiky – [[Mazurek Dąbrowskiego]]
 
Poľsko nemá oficiálne [[motto]]. Namiesto toho sa na armádnych štandardách a tiež označeniach používajú slová: ''„Bóg, Honor, Ojczyzna“'' (Boh, Česť, Vlasť), ''„Honor i Ojczyzna“'' (Česť a Vlasť), ''„Żywią i bronią“'' (Živia a bránia) alebo ''„Za Waszą i naszą wolność“'' (Za Vašu a našu slobodu),''„Takie będą Rzeczypospolite, jakie ich młodzieży chowanie“'' (Bude to taká republika, aké je správanie mladých ľudí),''„"Prawdziwa cnota krytyk się nie boi "'' (Pravá cnosť sa kritiky nebojí) . Za také tiež možno uznať prvé slová poľskej hymny: ''„Jeszcze Polska nie zginęła“'' (Ešte Poľsko nezhynulo).
 
== Politika ==
Poľsko je [[parlamentná republika]]. Politický systém je založený na schválenej ústave.
 
;Zákonodarná moc
* [[Sejm]] (dolná komora parlamentu)
* [[Senát]] (horná komora parlamentu)
 
;Výkonná moc
* [[predseda vlády]] (''Prezes Rady Ministrów'')
* [[vláda]] (''Rada Ministrów'')
* [[prezident]] (''Prezydent Rzeczypospolitej Polskiej'')
 
;Súdna moc
* [[Najvyšší súd]] (''Sąd Najwyższy'')
* [[Ústavný súd]] (''Trybunał Konstytucyjny'')
 
;Orgány ochrany štátu a zákona
* Generálny Inšpektor ochrany osobných údajov (''Generalny Inspektor Ochrony Danych Osobowych'')
* [[Najvyšší kontrolný úrad]] (''Najwyższa Izba Kontroli'')
* Obhajca detských práv (''Rzecznik Praw Dziecka'')
* [[Ombudsman]] (''Rzecznik Praw Obywatelskich'')
* Štátna rada pre rozhlas a televíziu (''Krajowa Rada Radiofonii i Telewizji'')
 
;Iné dôležité úrady
* [[Poľská Národná banka]] (''Narodowy Bank Polski'')
* Menová rada (''Rada Polityki Pieniężnej'')
* Obhajca verejného záujmu (''Rzecznik Interesu Publicznego'')
* Úrad pamäti národa (''Instytut Pamięci Narodowej'')
 
Pozri aj: [[Zoznam vládcov Poľska]]
 
== Administratívne rozdelenie Poľska ==
{{hlavný článok|Administratívne rozdelenie Poľska}}
Poľská republika sa od [[1. január]]a [[1999]] delí na [[Vojvodstvo (poľská administratívna jednotka)|vojvodstvá]], [[powiat]]y (okresy) a [[gmina|gminy]] (obce). V súčasnosti je v Poľsku 16 vojvodstiev, 308 powiatov a 65 miest so štatútom powiatu a 2489 gmin.
 
<center>
{| style="width:320px; background:none;"
!Vojvodstvá
|-
|
<div style="position:relative; font-size:80%;">
[[Súbor:POL location map.svg|460px]]
{{Image label|x=35|y=85|text=[[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]]}}
{{Image label|x=155|y=50|text=[[Pomoranské vojvodstvo|Pomoranské]]}}
{{Image label|x=265|y=70|text=[[Varmsko-mazurské vojvodstvo|Varmsko-mazurské]]}}
{{Image label|x=365|y=115|text=[[Podleské vojvodstvo|Podleské]]}}
{{Image label|x=40|y=195|text=[[Lubuské vojvodstvo|Lubuské]]}}
{{Image label|x=110|y=185|text=[[Veľkopoľské vojvodstvo|Veľkopoľské]]}}
{{Image label|x=153|y=130|text=[[Kujavsko-pomoranské vojvodstvo|Kujavsko-pomoranské]]}}
{{Image label|x=70|y=270|text=[[Dolnosliezske vojvodstvo|Dolnosliezske]]}}
{{Image label|x=158|y=300|text=[[Opolské vojvodstvo|Opolské]]}}
{{Image label|x=210|y=320|text=[[Sliezske vojvodstvo|Sliezske]]}}
{{Image label|x=275|y=300|text=[[Svätokrížske vojvodstvo|Svätokrížske]]}}
Řádek 143 ⟶ 11:
{{Image label|x=379|y=255|text=[[Lubelské vojvodstvo|Lubelské]]}}
{{Image label|x=250|y=360|text=[[Malopoľské vojvodstvo|Malopoľské]]}}
{{Image label|x=337|y=357|text=[[Podkarpatské vojvodstvo|Podkarpatské]]}}
</div>
|-
|}
</center>
 
== Demografia ==
[[Súbor:Kraków - Juliusz Słowacki Theatre by night 01.jpg|Divadlo Juliusza Słowackého v [[Krakov]]e|thumb]]
[[Súbor:Neptun Monument in Gdańsk (5).jpg|[[Gdansk]]|thumb]]
[[Súbor:Ratusz2noc.jpg|[[Vroclav]]|thumb]]
[[Súbor:Lodz Manhattan-01.jpg|thumb|[[Lodž]]]]
<center></center>
[[Súbor:Poznań Centrum.jpg|thumb|[[Poznań]]]]
 
V čase vzniku Poľska mala krajina okolo {{km2|250000|m}} a vyše 1 000 000 obyvateľov. Počas panovania [[Kazimír III. Veľký|Kazimíra Veľkého]] Poľsko obývalo 2,5 mil. ľudí (rozloha okolo {{km2|270000|m}}). Až spojenie s Litvou prinieslo radikálny nárast obyvateľstva aj rozlohy. Za časov [[Štefan Bátori|Štefana Bátoriho]] bola rozloha krajiny až okolo 1 milióna km², počet obyvateľov koncom [[16. storočie|16. storočia]] bol približne 9 miliónov. V čase zániku poľskej samostatnosti (okolo roku [[1772]]) dosahoval počet obyvateľov 13 – 14 miliónov, pričom väčšina obyvateľstva, okolo 60 %, nehovorila po poľsky, ale najmä po ukrajinsky a bielorusky. Po znovuzískaní nezávislosti v roku [[1918]] v Poľsku viac ako 1/3 tvorili menšiny, najmä [[Židia]], [[Ukrajinci]], [[Bielorusi]] a [[Nemci]]. Počet obyvateľov v rokoch [[1921]] – [[1938]] vzrástol z 27,2 mil. na 35,2 milióna. Zmena hraníc Poľska po [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]] a nasledujúca výmena obyvateľstva s Nemeckom a [[ZSSR]] spôsobila, že Poľsko je dnes takmer jednonárodnou krajinou, menšiny netvoria viac ako 5%.
 
=== Jazyky ===
[[Poliaci]] sú [[Slovania]], a spolu s [[Lužickí Srbi|Lužickými Srbmi]], Čechmi a Slovákmi patria do [[Západoslovanské jazyky|západoslovanskej jazykovej skupiny]]. Úradným jazykom v Poľsku je [[poľština]], aj keď Ústava garantuje menšinám právo používať ich jazyk v oblastiach, kde tvoria väčšinu. Podľa sčítania obyvateľstva (rok [[2002]]) 97,8 % obyvateľov používa ako materskú reč poľštinu. Menšinovými jazykmi sú najmä [[nemčina]], [[kašubčina]], [[ukrajinčina]], [[bieloruština]], [[ruština]], [[slovenčina]], [[litovčina]] a [[rusínčina]].
 
== Náboženstvo ==
Približne 90% Poliakov je [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckeho vierovyznania]] a 7,5 % je bez vyznania. Ďalších 100 000 obyvateľov sú gréckokatolíckeho vierovyznania. Ďalšími [[Kresťanstvo|kresťanskými]] náboženstvami v Poľsku sú [[Pravoslávna cirkev|pravoslávni veriaci]] (700 000) a [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania|evanjelici]] (250 000). Z veľkej, 3 miliónovej [[Judaizmus|židovskej]] menšiny pred vojnou zostalo menej ako 10 000 židov.
 
== Sviatky a prázdniny ==
Poliaci, rovnako ako ostatní obyvatelia [[Zem]]e žijúci podľa [[Gregoriánsky kalendár|Gregoriánskeho]] alebo [[Juliánsky kalendár|Juliánskeho]] kalendára, oslavujú [[1. január]]a príchod nového roka.
 
Jedným z najvýznamnejších sviatkov v Poľsku sú [[Veľkonočné sviatky]]. Na [[Veľkonočný pondelok]] je v krajine voľno. Poliaci majú podobné zvyky ako Slováci – veľkonočné oblievačky, maľované vajcia či svätenie jedla v [[kostol]]och.
 
[[1. máj]] je sviatkom práce. [[3. máj]] je dňom Ústavy na pamiatku ústavy schválenej v roku [[1791]] (podľa ideálov francúzskej revolúcie). Tento deň je aj poľským národným sviatkom.
 
''Nanebovstúpenie Pána'' sa slávi vo štvrtok po uplynutí 40 dní od [[Veľkonočná nedeľa|Veľkonočnej nedele]]. V nedeľu v týždni po uplynutí 50 dní od [[Veľká noc|Veľkej noci]] sa slávia ''Zoslanie Ducha Svätého'' ([[Turíce]] či Pentecost). Týždeň na to sa slávi ''[[Sviatok Svätej Trojice]]''. ''[[Sviatok božieho tela a krvi]]'' (krátko tiež Božie telo, Corpus Christi) je slávený vo štvrtok nasledujúci po Sviatku Svätej Trojice.
 
[[15. august]]a je sviatok [[Nanebovzatie Panny Márie|Nanebovzatia Panny Márie]]. Deň poľskej [[Solidarita (Poľsko)|Solidarity]] je [[31. august]]a, kedy sa oslavuje vznik Solidarity (Solidarność), poľského odborového hnutia, ktoré spôsobilo pád [[socializmus|socializmu]] v Poľsku roku [[1989]].
 
[[1. november|1. novembra]] sa slávi Sviatok všetkých svätých. Poliaci v tento deň navštevujú [[hrob]]y svojich príbuzných a blízkych a podobne ako Slováci zapaľujú na ich hroboch sviece či kladú vence. [[11. november|11. novembra]] sa slávi Deň nezávislosti, v tento deň roku 1918 bola vyhlásená samostatná Poľská republika.
 
[[11. november|11. novembra]] sa v krajine oslavuje Deň (Sviatok) Nezávislosti oslavujú, ktorý existuje od roku [[1918]]. Tento sviatok je poľským národným sviatkom.
 
[[6. december|6. decembra]] dostávajú poľské deti darčeky od svätého Mikuláša. Najobľúbenejším poľským sviatkom sú [[Vianoce]]. Na [[štedrý večer]] rodiny zasadnú k slávnostne prestretým stolom. Podobne ako na Slovensku sa pred samotnou večerou jedia oplátky posvätené kňazom. Súčasťou štedrej večere však tradične nie je [[mäso]]. Pre neočakávaného hosťa je vždy prestretý jeden tanier navyše. O polnoci sa rímskokatolícki Poliaci vydávajú do kostolov na polnočnú omšu ([[25. december]], narodenie Pána a začiatok Vianoc) a po návrate sa obdarujú darčekmi. [[26. december|26. decembra]] sa rodiny a priatelia navštevujú a oddychujú. Sviatky sa svojím priebehom podobajú slovenským.
 
V Poľsku, rovnako ako na Slovensku, ľudia oslavujú svoje meniny v deň kedy aj niektorý zo svätých má svoj sviatok. [[Meniny]] sa dokonca považujú za dôležitejšie ako [[narodeniny]] a oslávenec je obdarovaný množstvom darčekov od svojich blízkych.
 
== Dejiny ==
[[Súbor:Siemiginowski_Sobieski_at_the_Battle_of_Vienna.jpg|náhľad|Kráľ [[Ján III. (Poľsko)|Ján III. Sobieski]]. Slávny víťaz bitky pri [[Viedeň|Viedni]] v roku [[1683]] pomohol [[Habsburgovci|Habsburgovcom]] vyhnať [[Turci|Turkov]] z [[Uhorsko|Uhorska]].]]
Poľsko ako štátny útvar vzniklo už v [[10. storočie|10. storočí]] pod dynastiou [[Piastovci|Piastovcov]]. V [[12. storočie|12. storočí]] sa Poľsko rozpadlo na niekoľko menších štátov, ktoré boli spustošené mongolskými nájazdmi [[Zlatá horda|Zlatej hordy]] v roku [[1241]]. Pod dynastiou [[Jagelovci|Jagelovcov]] uzavrelo Poľsko spojenectvo s Litvou ([[krewská únia]]). Spojeným poľsko-litovským silám sa podarilo poraziť spoločného nepriateľa, mocný [[Rád nemeckých rytierov]].
 
Rozkvet Poľska nastal v [[16. storočie|16. storočí]], kedy sa spojilo s Litvou ([[lublinská únia]], v roku [[1569]]) do jedného štátneho útvaru – [[Republika oboch národov|Poľsko-Litovskej únie]] (''Rzeczpospolita Obojga Narodów'') nazývanej krátko Republika, keďže to bola šľachtická republika (šľachta mala právo voliť a dokonca mal každý šľachtic právo veta, čo sa neskôr stalo Poľsku osudným), ktorá trvala v rokoch [[1569]] – [[1795]]. V polovici [[17. storočie|17. storočia]] vypuklo kozácke povstanie vedené [[Bohdan Chmelnický|Bohdanom Chmelnickým]]. Povstania vznikli ako následok polonizácie východných oblastí a mali za následok postupné odcudzenie sa [[Rusíni|Rusínov]] poľskému štátu a pripájanie týchto oblastí dnešnej Ukrajiny k Rusku. Poľsko muselo viesť vojny aj proti [[Rád nemeckých rytierov|Rádu nemeckých rytierov]] – neskôr [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Prusko]], [[Švédsko|Švédsku]], Krymskému chanátu a Turkom až do roku [[1699]]. Nasledujúcich 80 rokov centrálna vláda čoraz viac slabla, štátne orgány prestávali plniť svoju funkciu a krajina sa stala závislou od Ruska. Osveta v Poľsku spustila národné hnutie, v Poľsku bola [[3. máj]]a [[1791]], ako v prvej krajine Európy, schválená písaná [[ústava]] (štátny sviatok). Reformný proces v krajine bol však zastavený delením krajiny medzi Prusko, Rusko a [[Rakúsko]] v rokoch [[1772]], [[1793]] a [[1795]] čo malo za následok koniec Poľska. (Pozri aj [[delenia Poľska]])
 
Poliaci odmietali obmedzenie svojich slobôd (v minulosti sa nazývali aj ako Národ slobodných ľudí) a niekoľkokrát povstali proti cudzej nadvláde. Počas [[napoleonské vojny|napoleonských vojen]] bol poľský štát s [[liberalizmus|liberálnou]] ústavou pod názvom [[Varšavské vojvodstvo]] obnovený. V roku [[1815]], po porážke [[Napoleon]]a, bolo z Varšavského vojvodstva vytvorené Poľské kráľovstvo (používal sa aj neoficiálny názov Kongresové kráľovstvo, keďže vzniklo Viedenským kongresom), na jeho čele však stál ruský cár. Jeho rozloha bola {{km2|127000|m}}, počet obyvateľov okolo 2 600 000 (v roku [[1814]]). Malo vlastný [[parlament]], a ruský cár bol titulovaný aj ako kráľ Poľska (len do roku [[1831]]). V roku [[1831]] však poľský parlament zosadil ruského cára z trónu, ten ho vzápätí rozpustil a Poľsko sa stalo súčasťou Ruska ako ''Privislinskij Kraj''. Neskôr ruský cár zredukoval poľské slobody a po povstaní roku [[1863]] sa úradnou rečou stala [[ruština]] a poľština bola zakázaná. V [[19. storočie|19. storočí]] sa oázou slobody pre Poliakov stala len rakúska provincia [[Halič (región)|Halič]] s centrom vo [[Ľvov]]e.
 
Poľská republika bola obnovená po [[1. svetová vojna|1. svetovej vojne]] [[11. november|11. novembra]] [[1918]]. V rokoch 1918 a 1919 vybojovala v [[poľsko-ukrajinská vojna|poľsko-ukrajinskej vojne]] územia východnej [[Halič (región)|Haliče]]. V roku [[1919]] bola republika napadnutá Sovietskym Ruskom ([[sovietsko-poľská vojna]], február 1919 – marec [[1921]]), no svoju nezávislosť obhájila a k Poľsku pripojila i ďalšie, nepoľské oblasti. V roku [[1920]] sa súčasťou Poľska stali aj [[Tešínsko]] a časti [[Spiš]]a a [[Orava|Oravy]].
 
[[1. september|1. septembra]] [[1939]] bolo Poľsko [[poľská obranná vojna (1939)|napadnuté]] vojskami nacistického Nemecka. Poľská republika [[28. september|28. septembra]] 1939 opäť zanikla. Vláda utiekla do [[Francúzsko|Francúzska]] a neskôr do [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], kde vzniklo exilové vojsko bojujúce proti nacistom po boku [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]]. Západnú a severnú časť územia bývalej druhej Poľskej republiky si začlenila do svojho územie Nemecká ríša. Východná časť obývaná hlavne Bielorusmi a Ukrajincami pripadla Sovietskemu zväzu. Po vojne si [[ZSSR]] tieto územia ponechal a anektoval. Časť zajatcov, ktorých zajal Sovietsky zväz na začiatku vojny, bola v roku 1940 boľševikmi popravená (tzv. [[katyňský masaker]]), množstvo Poliakov bolo deportovaných<ref>Zabecki D. T., Poland, Role in the War. in Tucker, S. C., World War II. A Student Encyclopedia. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 1025-1027</ref>. Na zvyšku poľského územia nacisti vytvorili územie pod zvláštnou správou, ktoré sa označovalo [[Generálny gouvernement]]. Nacisti na tomto území vytvorili [[geto|getá]], v ktorých sústreďovali židovské obyvateľstvo. Neskôr [[Židia|Židov]] deportovali do koncentračných táborov, kde veľkú časť z nich zavraždili. Tvrdo prenasledovali aj poľské obyvateľstvo. Najväčšie [[Nacistický vyhladzovací tábor|nacistické vyhladzovacie tábory]] vybudovali Nemci práve na poľskom území, boli to napr. [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Auschwitz-Birkenau]], [[Koncentračný tábor Treblinka|Treblinka]] alebo [[Koncentračný tábor Majdanek|Majdanek]]. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] existovalo na poľskom území silný protinacistický odboj, ktorý vyvrcholil [[varšavské povstanie|varšavským povstaním]]. Krajinu oslobodili v prebehu rokov 1944 a začiatkom roku 1945 sovietske vojská. Celkovo počas vojny zahynulo vyše 5,5 milióna obyvateľov Poľska, čo prestavuje vyše 16% predvojnovej populácie. Po skončení vojny bola poľská západná hranica posunutá na rieky [[Odra]] a [[Nisa]] (tzv. [[línia Odra-Nisa]]), nemecké obyvateľstvo bolo vyhnané a medzi ZSSR a Poľskom došlo k presunu Poliakov na jednej strane a Ukrajincov a Bielorusov na druhej. Rozloha Poľska sa zmenšila o {{km2|76000|m}} (20 % predvojnového stavu).
 
V Poľsku sa podobne ako v celej východnej Európe dostali k moci [[komunizmus|komunisti]] ([[1948]]). Bol nastolený totalitný režim podobný tomu v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] či ZSSR. V roku [[1952]] sa zmenila na Poľskú ľudovú republiku. Rok [[1956]] priniesol trocha viac slobody a menej [[teror]]u. V roku [[1980]] boli po vlne [[štrajk]]ov založené nezávislé [[odbory]] [[Solidarita (Poľsko)|Solidarita]] (''Solidarność''), ktoré sa postupne stali dôležitou politickou silou. Na ich čele stál neskorší prezident [[Lech Wałęsa]]. Solidarita v prvých postkomunistických voľbách roku [[1990]] zvíťazila. Po páde komunizmu Poľsko, podobne ako [[Maďarsko]] či Česko-Slovensko, prijalo tvrdú ekonomickú reformu s cieľom transformovať svoju socialistickú ekonomiku na konkurencieschopnú. V roku [[1999]] sa stalo členom [[NATO|Severoatlantickej aliancie]] a [[1. máj]]a [[2004]] spolu s ďalšími 9 krajinami členom [[Európska únia|Európskej únie]]. Poľsko je v rámci EÚ najväčšou tzv. novou členskou krajinou a jeho cieľom je ovplyvňovať politiku EÚ výraznejšie ako ostatné menšie krajiny.
 
=== Mapová galéria vývoja poľského územia ===
<center>
<gallery>
Súbor:Polska960-992.png|Poľsko [[960]] – [[992]]
Súbor:Polska 992 - 1025.png|Poľsko [[992]] – [[1025]]
Súbor:Rzeczpospolita.png|Poľsko-Litovská únia v čase najväčšieho rozmachu.
Súbor:Rzeczpospolita Rozbiory 3.png|Trojaké delenie Poľska [[1772]], [[1793]] a [[1795]].
Súbor:Polska-ww1-nation.png|Vývoj poľských hraníc v 1. polovici 20. storočia.
Súbor:Rzeczpospolita 1922.png|Poľsko v rokoch [[1922]] – [[1938]].
Súbor:Curzon line en.svg|Vytýčenie súčasných poľských hraníc v roku [[1945]].
</gallery>
</center>
 
=== Zmeny hraníc Poľska ===
[[File:2009-05-30-polska-by-RalfR-30.jpg|thumb|Zámok v [[Štetín]]e (14. storočie), bývalé sídlo vojvodov [[Pomoransko|Pomoranska]]]]
V histórii zmenilo Poľsko územie niekoľkokrát.
 
V roku [[1634]] bolo Poľsko najväčším európskym štátom, až do roku [[1772]], kedy bolo rozdelené medzi [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Prusko]], [[Rusko]] a [[Rakúsko]].
 
Po prvej svetovej vojne však bolo znova obnovené. Svojou rozlohou siahalo až na územie dnešného [[Bielorusko|Bieloruska]], [[Litva|Litvy]], [[Lotyšsko|Lotyšška]] a [[Ukrajina|Ukrajiny]].
 
[[1. septembra]] [[1939]] Nemecko zaútočilo na Poľsko, [[17. septembra]] [[ZSSR]] napadlo Poľsko z východu, údajne preventívne, aby toto územie neobsadili Nemci. Nemecko a ZSSR sa dohodli, že si Poľsko rozdelia v pomere 2:1.
 
Po skončení 2. svetovej vojny sa pri obnovovaní hraníc v Európe začala klásť otázka menšín. Podla menšín mali byť upravené aj hranice. Keďže bol východ Nemecka obývaný Poliakmi, rozhodlo sa o posunutí hraníc Poľska viac na západ. Hranica na západe je tvorená Lužickou Nisou a [[Odra|Odrou]]. Nemecko tiež prišlo o územie Východného Pruska, ktoré si rozdelilo Poľsko a ZSSR (dnes [[Kaliningrad]]ská ruská enkláva). Do obnoveného poľského územia patrilo územie, ktoré bolo obsadené Nemeckom [[1. septembra]] a dokonca aj východná časť Nemecka obývaná Poliakmi. Ale územie obnoveného Poľska už nezahŕňalo územie, ktoré napadol ZSSR [[17. septembra]]. To ostalo Sovietskemu zväzu a stalo sa súčasťou Bieloruskej SSR a Ukrajinskej SSR.
 
;Územné zisky Poľska po druhej svetovej vojne
* Územie východného Nemecka
* Približne 1/2 územia Východného Pruska
 
;Územné straty Poľska po druhej svetovej vojne
* Približne {{km|300|m}} široké územie na východe Poľska (z ktorého {{km|200|m}} si vybojovalo počas ruskej občianskej vojny v rokoch [[1918]] – [[1922]])
 
== Geografia ==
{{Hlavný článok|Geografia Poľska}}
[[Súbor:Polen topo.jpg|náhľad|Topografia poľského územia]]
<center></center>
Územie Poľska takmer celé leží v nížinách (Severoeurópska nížina), priemerná výška krajiny je {{mnm|173|w}}, hory ležia len na juhu krajiny ([[Sudety (geomorfologická jednotka)|Sudety]] zahrnujúce [[Krkonoše]] a [[Karpaty]] zahrnujúce [[Tatry]] s najvyšším poľským vrchom – [[Rysy]] {{mnm|2499}}) a tvoria južnú hranicu Poľska. Poľskom preteká niekoľko veľkých riek, napríklad [[Visla]], [[Odra]], [[Varta (rieka)|Varta]], [[Bug]]. V Poľsku je vyše 9 300 jazier, predovšetkým na severe krajiny. Mazúrsko tvorí najväčšie a najnavštevovanejšie územie Poľska s jazerami. V Poľsku sa taktiež zachovalo niekoľko pralesov, napríklad ''[[Bielovežský prales]]'' (po poľsky: Puszcza Białowieska), {{km|50|m}} na východ od mesta [[Białystok]] a {{km|70|m}} na sever od mesta Brest na poľsko-bieloruských hraniciach. Poľsko leží v miernom podnebnom pásme.
 
== Geológia ==
Krajina sa nachádza na styku troch regionálno geologických oblastí, sú ňou [[prekambrium|prekambrická]] [[východoeurópska platforma]] a jej mladšia pokrývka, [[prvohory|prvohorné]] [[hercýnske vrásnenie|hercýnske horstvo]] ([[Český masív]]) a s ním súvisiace panvy a druhohorno-treťohorné [[Karpaty]].
 
Východoeurópska platforma na poľské územie zasahuje na povrchu hlavne svojou [[mezozoikum|druhohornou]] pokrývkou, v podloží ktorej sa nachádza [[paleoproterozoikum|paleoproterozoické]] [[balticko-bieloruské pásmo]]. Tvorí podstatnú časť krajiny severovýchodne od línie [[Radom]]-[[Koszalin]]. Táto oblasť je tiež označovaná ako [[transeurópska sutúrna zóna]]. Tá je oblasťou násunu [[kaledónska orogenéza|kaledónskeho]] horstva, v rámci ktorého tvoria najväčší povrchový výstup [[Svätokrížske hory]]. Južne od [[oderský zlom|oderského zlomu]] leží severná časť hercýnskeho horstva [[Český masív|Českého masívu]], hlavne jej [[moravsko-sliezska oblasť|moravsko-sliezska]] a [[lužická oblasť]] (hlavne [[kryštalická bridlica|kryštalické bridlice]] a [[granitoid]]y). Na toto horstvo sú naložené karbónsko-permské horniny [[Severonemecko-poľská panva|severonemecko-poľskej panvy]] a [[stredopoľská panva|stredopoľskej panvy]] ale aj [[hornosliezska panva|hornosliezskej panvy]], s výdatnými zásobami [[uhlie|uhlia]]. Panva [[Baltské more|Baltského mora]] je druhohorného veku. Najjužnejšiu časť krajiny tvoria karpatské [[flyšové pásmo|flyšové príkrovy]], malý úsek [[bradlové pásmo|bradlového pásma]] ([[Pieniny]]), [[Tatry]] a [[vnútrokarpatský paleogén|podhalská panva]]. Karpaty z vonkajšej strany obopína [[čelná karpatská predhlbeň|čelná predhlbeň]], ktorá je v Poľsku aj zdrojom ropy a plynu<ref>Slaczka, A., Kruglov, S., Golonka, J., Oszczypko, N., Popadyuk, I., 2006, ''Geology and Hydrocarbon Resources of the Outer Carpathians, Poland, Slovakia, and Ukraine, General Geology.'' in Golonka, J., Pícha, F. (Editori), ''The Carpathians and Their Foreland: Geology and Hydrocarbon Resources.'' AAPG Memoir 84, Tulsa, s. 221 – 258</ref>.
 
== Fauna, flóra a ochrana prírody ==
[[Súbor:Wisent.jpg|náhľad|[[Zubor lesný|Zubor]] – najcharakteristickejší predstaviteľ poľskej fauny]]
Poľsko sa vyznačuje stredoeurópskou lesnou vegetáciou na severe krajiny a v horských oblastiach a stepnou vegetáciou na východe krajiny.
 
Lesy pokrývajú asi 30% územia krajiny, sú to najmä ihličnaté lesy ([[Tatry]], [[Karpaty]], [[Krkonoše]]). Listnaté lesy prevažujú najmä na severe ([[Pomoransko]], [[Mazursko]]), v podkarpatských lesoch, brezové lesy a rašeliniská v nevyužívaných nížinách. Vo Vysokých Tatrách je vo vyšších vrstvách rozšírená aj alpská vegetácia.
 
V Poľsku žijú najmä jelene, srnce, diviaky, v Tatrách aj medvede, vlci, chránené kamzíky, svište či rysy. Z vtáctva sú to chránené morské a skalnaté orly, bociany, kormorány, tetrovy či výry.
 
V Bielovežskom pralese žijú, donedávna ako v jedinom mieste v Európe, vo voľnej prírode zubry európske (nedávno boli vypustené do voľnej prírody aj v slovenskom národnom parku [[Poloniny]]). Okrem nich tam žijú aj losy, medvede, rysy či bobry.
 
V Poľsku je celkovo chránených {{km2|101588|m}} územia, čo predstavuje 32,1% rozlohy krajiny. Ochrana prírody je sústredená hlavne v [[Zoznam národných parkov v Poľsku|23 národných parkoch]].
 
== Ekonomika ==
[[Súbor:Gielda3 Wwa beax.jpg|náhľad|''Burza cenných papierov'' vo Varšave je najväčšou v stredovýchodnej Európe]]
Po nastolení demokracie roku 1989 sa Poľsko vydalo na cestu liberálnych ekonomických reforiem a transformácie svojej ekonomiky a dnes je jednou z najúspešnejších ekonomík východnej Európy pokiaľ ide o rast HDP. Úroveň jeho HDP na hlavu (PKP) však stále zostáva najnižšia v strednej Európe. Aj podiel poľnohospodárstva na HDP je 2,5%. Ako v prípade mnohých iných krajín teda zdanlivo vysoký rast (ktorý je ale nižší ako na Slovensku) z nižšieho základu zatiaľ znamenal len akési dobiehanie okolitých krajín, ktoré nezaznamenali taký hospodársky úpadok v 70-tych a 80-tych rokoch 20. stor. ako Poľsko.
 
Popri transformácii ekonomiky prebehla v Poľsku aj privatizácia malých, stredných ale aj veľkých štátnych podnikov, čo spôsobilo aj nárast nezamestnanosti (v roku 2006 okolo 15,5%), no na druhej strane noví investori priniesli do podnikov know-how a nové technológie, čo zabezpečuje Poľsku dlhoročný rast ekonomiky. Najväčšími predajmi boli predaj Telekomunikacja Polska France Telecom-u roku 2000 a predaj 30% akcií Poľskej banky, PKO BP, na Poľskej burze v roku 2004.
 
Poľsko má jeden z najväčších agrosektorov v Európe, zamestnávajúci až 14% populácie. Transformácia zdravotníctva, vzdelávacieho systému, dôchodkového systému, štátnej správy spôsobili tlaky na rozpočet. Poľsko však pohltilo väčšinu z investícií smerujúcich do transformujúcej sa východnej Európy. Rast HDP bol vysoký v rokoch [[1993]] – [[2000]], s krátkym poklesom v rokoch [[2001]] – [[2002]]. Spojenie s Európskou úniou krajine zabezpečí opätovný rast HDP na úrovniach predchádzajúcich rokov.
 
Rast HDP v jednotlivých kvartáloch:
* Q1 2003 – 2,2%
* Q2 2003 – 3,8%
* Q3 2003 – 3,9%
* Q4 2003 – 4,7%
* Q1 2004 – 6,9%
* Q2 2004 – 6,1%
* Q3 2004 – 4,8%
* Q4 2004 – 3,9%
 
Hoci poľská ekonomika zažíva v súčasnosti ekonomický boom, stoja pred ňou ďalšie výzvy, ako napríklad splnenie ekonomických kritérií dovoľujúcich pristúpenie Poľska k spoločnej európskej mene – euro v horizonte roku 2010.
 
== Dopravná sieť ==
[[Súbor:A4 Krakow 20070815 1026.jpg|náhľad|Diaľnica A4 v Krakove]]
[[Súbor:Wezelsosnicafromthesky.JPG|náhľad|[[Diaľnica A1 (Poľsko)|Diaľnica A1/A4]]]]
[[Súbor:BudowaStadionuNarodowego 20110611.jpg|thumb|Stadion Narodowy, Varšava ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|UEFA EURO 2012]])]]
 
Poľsko má málo rozvinutú dopravnú sieť. Dĺžka železníc je {{km|23420|m}} a ciest {{km|382000|m}}. V Poľsku je 21 000 000 registrovaných osobných [[automobil]]ov a 4 500 000 nákladných automobilov (2010).
 
Poľsko má 8 hlavných letísk, 122 letísk a 8 heliportov. Dĺžka vodných ciest a kanálov je {{km|3812|m}}. Obchodné loďstvo zahrňuje 114 lodí a ďalších 100 registrovaných mimo krajinu. Poľské hlavné prístavy sú Gdansk, Gdyňa, Kolobrzeg, Štetín, Swinoujscie, [[Ustka]], Varšava a Vroclav.
 
== Zdravotná starostlivosť ==
 
V súlade s článkom 68 ústavy Poľskej republiky má každý obyvateľ Poľska právo na ochranu zdravia. Štátna správa zabezpečuje rovnaký dostup k službám zdravotnej starostlivosti všetkým občanom, nezávisle od ich materiálnej situácie, z verejných zdrojov. Podmienky a rozsah starostlivosti vymedzujú predpisy.
 
== Kultúra, umenie a prostriedky masovej komunikácie ==
=== Hudba ===
[[Súbor:Wojciech Kilar 2 edit.jpg|náhľad|Wojciech Kilar, preslávený filmovou hudbou]]
 
[[Súbor:Chopin1849opt02.jpg|thumb|upright|Fryderyk Chopin]]
 
[[Súbor:Pilsudski 1910 1920 LOC hec 14263 restored.jpg|thumb|upright|Józef Piłsudski]]
 
Najčastejšie spomínaní poľskí skladatelia vážnej hudby sú<ref>[http://www.mytopdozen.com/Best_Polish_Composers.html Zoznam poľských skladateľov najčastejšie spomínaných na internete, 3. 12. 2008] {{eng icon}}</ref>: [[Fryderyk Chopin]], [[Karol Szymanowski]], [[Krzysztof Penderecki]], [[Zbigniew Preisner]], [[Wojciech Kilar]], [[Ignacy Jan Paderewski]], [[Henryk Wieniawski]], [[Krzysztof Komeda]], [[Andrzej Panufnik]], [[Stanisław Moniuszko]], [[Jan Kaczmarek (skladateľ)|Jan A. P. Kaczmarek]], [[Witold Lutosławski]].
 
=== Literatúra ===
==== Počiatky poľskej literatúry v stredoveku ====
Stredoveká literatúra v Poľsku povstávala pod vplyvom západných krajín a [[Kresťanstvo|kresťanstva]]. V prvom období jej rozvoja (do konca 11. storočia) sa na území krajiny rozvíjala výhradne v [[Latinčina|latinskom jazyku]] a bola v prevažnej miere anonymná. Próza sa skladala z opisov života svätých (napr. život [[Svätý Vojtech|sv. Vojtecha]], či [[Bruno z Querfurtu|Bruna z Querfurtu]]), listov, dejepisných diel a [[Kronika (stredovek)|kroník]] ([[Gallus Anonymus|Gallova]] ''Chronica Polonorum'', [[Wincenty Kadłubek|Kadłubekova]] ''Chronica Polonorum''). Poézia mala charakter príležitostný, [[Panegyrika|panegyrický]], [[Liturgia|liturgický]] a žalobný. V druhom období (12. až 14. storočie) sa v písomníctve rozvíjali kázania (''Kázania svätokrýžske''). Objavovali sa prvé útvory v národnom jazyku (''Psałterz floriański'', ''Bogurodzica''), ktorý bol zároveň využívaný v [[Ústne podanie|ústnej tvorbe]]. Rovnoprávne postavenie si získal v treťom období (14. až 16. storočie), v ktorom vznikli diela ako napríklad tzv. ''Lament świętokrzyski'' a ''Rozmyślanie przemyskie''. Taktiež boli vytvárané poľské preklady [[Biblia|Biblie]]<ref>{{Citácia knihy |meno=Teresa |priezvisko=Michałowska |meno2=Barbara |priezvisko2=Otwinowska |meno3=Elżbieta |priezvisko3=Sarnowska-Temeriusz |titul=Słownik literatury staropolskiej : średniowiecze, renesans, barok |rok=2002 |vydavateľ=Zakład Narodowy im. Ossolińskich - Wydaw. |miesto=Wrocław | isbn=83-04-04621-0 |strany=954–957}}</ref>.
 
==== Renesancia ====
Na počiatku vznikala renesančná literatúra v Poľsku v latinčine pričinením cudzozemcov (Filip Kallimach, Konrad Celtis), ako aj Poliakov (Mikołaj Hussowczyk, Andrzej Krzycki). Literárne diela písané po poľsky sa objavovali čoraz častejšie približne od roku [[1543]], kedy čoraz väčšie uznanie získavali spisovatelia ako: [[Mikołaj Rej]], Andrzej Frycz Modrzewski, Stanisław Hozjusz. V tomto období zároveň vzrástla popularita literatúry s občianskou tematikou. Najväčší rozkvet renesančnej literatúry pripadá na roky [[1565]] až [[1590]]. Najdôležitejšími spisovateľmi tej doby boli: Łukasz Górnicki, A.P. Nidecki i [[Jan Kochanowski]]. Posledne menovaný sa stal otcom poľského literárneho jazyka písaním piesní, frašiek a tragédií. Od roku [[1590]] po začiatok 17. storočia nastal súmrak renesancie v poľskej literatúre<ref>{{Citácia knihy |meno=Teresa |priezvisko=Michałowska |meno2=Barbara |priezvisko2=Otwinowska |meno3=Elżbieta |priezvisko3=Sarnowska-Temeriusz |titul=Słownik literatury staropolskiej : średniowiecze, renesans, barok |rok=2002 |vydavateľ=Zakład Narodowy im. Ossolińskich - Wydaw. |miesto=Wrocław | isbn=83-04-04621-0 |strany=800-810}}</ref>.
 
==== Barok ====
Poľská baroková literatúra (17. storočie) sa skladá z niekoľkých prúdov, mimo iných z náboženského prúdu, rozvíjajúceho sa pod vplyvom protireformácie (elégie, emblématy, kázania, piesne, hagiografické diela, parafrázy biblických kníh, texty s individuálnym a meditatívnym charakterom, napr. Sępa Szarzyńského). Druhým prúdom barokovej literatúry bola tvorba Jezuitov (najmä latinská – epigramy, ódy, piesne, ale tiež preklady, napr. Biblia Jakuba Wujka). V rámci tohto prúdu vznikali náboženské a politické traktáty (Skarga), modlitebné knižky, dramatické texty pre školy. Iným prúdom bola [[Sarmatizmus|sarmatská]] tvorba (tradičné formy nadväzujúce na stredovek, rozvoj zemianskej a rytierskej poézie, popularitu získavali domáce silvy a pamätníky). Poézia vyjadrovala pocit márnosti z dočasného majetku ako aj pominuteľnosť lásky a šťastia (''Roksolanki'' [[Szymon Zimorowic|Zimorowica]]). Vznikali tiež erotiky ([[Jan Andrzej Morsztyn|J. A. Morsztyn]]). V literatúre baroka sa vydeľuje tiež „šašovská“ tvorba (prevažne anonymná), v ktorej dominovala paródia, satira, groteska a nonsens<ref>{{Citácia knihy |meno=Teresa |priezvisko=Michałowska |meno2=Barbara |priezvisko2=Otwinowska |meno3=Elżbieta |priezvisko3=Sarnowska-Temeriusz |titul=Słownik literatury staropolskiej : średniowiecze, renesans, barok |rok=2002 |vydavateľ=Zakład Narodowy im. Ossolińskich - Wydaw. |miesto=Wrocław | isbn=83-04-04621-0 |strany=95 – 99}}</ref>.
 
==== Osvietenstvo ====
Doba osvietenstva sa v Poľsku začala v prvej polovici 18. storočia. Bola previazaná s krízou šľachtickej demokracie a ohrozením nezávislosti štátu. Preto sa veľká časť literatúry zaoberala občianskymi a politickými otázkami. Predstaviteľmi takej literatúry sú napríklad Ignacy Krasicki i Adam Naruszewicz. Títo spisovatelia (podobne ako Franciszek Bohomolec, [[Julian Ursyn Niemcewicz]] a Franciszek Zabłocki) boli spojení s klasicizmom, nadväzujúcim do antickej tvorby. Tento prúd predstavoval oficiálny a kráľom podporovaný literárny program Poľska. Vedľa neho fungoval sentimentálny prúd, propagovaný strediskom Czartoryských v Puławoch. Predstaviteľmi prúdu boli napríklad Franciszek Karpiński a Franciszek Dionizy Kniaźnin. Najpopulárnejšími druhmi doby boli: óda, [[Selanka (literatúra)|selanka]], [[bájka]] a [[satira]]. Boli tvorené heroicko-komické [[poéma|poémy]] ako aj prvé poľské romány<ref>{{Citácia knihy |meno=Teresa |priezvisko=Michałowska |meno2=Barbara |priezvisko2=Otwinowska |meno3=Elżbieta |priezvisko3=Sarnowska-Temeriusz |titul=Słownik literatury staropolskiej : średniowiecze, renesans, barok |rok=2002 |vydavateľ=Zakład Narodowy im. Ossolińskich - Wydaw. |miesto=Wrocław | isbn=83-04-04621-0 |strany=''Oświecenie''}}</ref>.
 
==== Romantizmus ====
[[Súbor:Pan Tadeusz 1834.jpeg|náhľad|Prvé vydanie knihy ''Pan Tadeusz'']]
 
Situácia po strate nezávislosti v roku 1795 značne vplývala na poľskú literatúru, ktorá odvtedy plnila funkciu udržiavania národného povedomia. Pod vplyvom nemeckého a anglického romantizmu sa učil a rozvíjal prúd poľského romantizmu. Ten spočiatku rivalizoval s klasicizmom a postanisławovským sentimentalizmom, neskôr dominoval až do roku 1863. V porozborovom období boli hromadené povesti, legendy a ľudové piesne (Oskar Kolberg). Literárnu situáciu zmenil úpadok [[Novembrové povstanie|Novembrového povstania]] (1831). Písomníctvo sa od tej chvíle rozdelilo na literatúru domácu (historické romány Kraszewského, šľachtické povedačky Rzewuského, situačné komédie Fredra) a emigračnú, kde vznikali dôležité diela poľskej literatúry. [[Adam Mickiewicz|Mickiewiczove]] Dziady a Pan Tadeusz (ktorý bol uznaný za národnú epopej), [[Juliusz Słowacki|Słowackého]] Kordian, [[Zygmunt Krasiński|Krasińského]] Nie-Boska komedia. Nastal rýchly rozvoj lyriky, v tom mystickej poézie. Objavili sa také druhy ako romantická dráma, digresívna poéma a množstvo iných. Na diela, ktoré vznikli v tomto období, sa odvolávali všetky neskoršie literárne epochy<ref>{{Citácia knihy |meno=Alina |priezvisko=Witkowska |titul=Literatura romantyzmu |rok=1987 |vydavateľ=PWN |miesto=Warszawa | isbn=83-01-05357-7 |strany=5 – 23}}</ref><ref>{{Citácia knihy |meno= |priezvisko= |titul=Słownik terminów literackich |rok=1998 |vydavateľ=Zakład Narodowy im. Ossolińskich |miesto=Wrocław | isbn=83-04-04417-X |strany=482 – 483}}</ref>.
 
==== Pozitivizmus ====
Rok [[1864]] (porážka [[Januárové povstanie|Januárového povstania]]) sa zvyčajne pokladá<ref>{{Citácia knihy |meno=Henryk |priezvisko=Markiewicz |titul=Literatura pozytywizmu |rok=2000 |vydavateľ=PWN |miesto=Warszawa | isbn=83-01-12277-3 |strany=5}}</ref> za počiatok pozitivizmu v Poľsku. Politická situácia v krajine, pochybnosti odzískania nezávislosti cestou ozbrojeného odporu ako aj zaujatie vedeckými objavmi, zmenili úlohu pripisovanú literatúre. Predovšetkým mala byť užitočná a reagovať na aktuálne udalosti a spoločenské problémy. Zmenšil sa význam poézie (no aj naďalej vznikala, písali ju napr. [[Maria Konopnicka]], [[Adam Asnyk]]) a najviac ceneným literárnym druhom sa stal realistický (napr. ''Prus Lalka'', ''Orzeszkowa Meir Ezofowicz'', ''Nad Niemnem''), alebo tendenčný román (napr.''Kraszewski Dziadunio'', ''Orzeszkowa Pan Graba'', ''Pamiętnik Wacławy''). Zároveň vznikali početné novely (Konopnicka, Sienkiewicz, Prus), a tiež historické romány, ako napríklad: ''Faraon'' Prusa a Ogniem i mieczem, Potop, Pan Wołodyjowski, Krzyżacy, Quo vadis Henryka Sienkiewicza. Posledne menovaný spisovateľ dostal v roku 1905 Nobelovu cenu za literatúru<ref>{{Citácia knihy |meno=Henryk |priezvisko=Markiewicz |titul=Pozytywizm |rok=2004 |vydavateľ=PWN |miesto=Warszawa | isbn=83-01-13849-1 |strany=}}</ref>.
 
==== Mladé Poľsko ====
[[Mladé Poľsko (spolok)|Mladé Poľsko]] je označenie skupiny umelcov z rokov 1890 – 1918 a pochádza z programového manifestu Artura Górského, v ktorom skritizoval pozitivistov a predstavil literárny program mladých tvorcov. Program upozorňoval na nadpriemernosť umelca, posúval ho do kategórie veštca, obyčajného človeka nazval „filistrom“, čiže obmedzenou osobou. Bola požadovaná sloboda ako aj oddelenie umenia od kultúrneho dedičstva. Vniká heslo „umenie pre umenie“, označujúce rezignáciu z občianskej povinnosti písomníctva, a presunutie ťažiska na individualizmus a osobné prežívanie. Niektorí tvorcovia zároveň pokračovali v oslobodeneckej tématike. Vtedy tvorili [[Jan Kasprowicz]], [[Tadeusz Miciński]], [[Leopold Staff]], [[Stanisław Wyspiański]], [[Stefan Żeromski]]. Dôležitou postavou Mladého Poľska bol [[Stanisław Przybyszewski]], z ktorého tvorby za pozornosť stojí román ''Il Regno Doloroso'' ako aj autobiografia ''Moi współcześni''.
 
==== 20. storočie ====
Poľsko malo v 20. storočí štyroch nositeľov Nobelovej ceny za literatúru: [[Henryk Sienkiewicz|Henryka Sienkiewicza]], Władysława Reymonta, Czesława Miłosza a Wisławu Szymborskú. Iní dôležití spisovatelia sú Witkacy, Bruno Schulz a Witold Gombrowicz, ktorí sa počítajú do [[Avantgarda|avantgardy]]; tvorca vedeckej fantastiky [[Stanisław Lem]], ktorý vo svojich dielach predpovedal ohromné množstvo vedeckých objavov, ktoré sa stali skutočnosťou: biotechnológia, sieť, virtuálna realita; reportér [[Ryszard Kapuściński]], ktorého portréty iných kultúr a národov sú široko oceňované a prekladané. Ďalší dôležití spisovatelia sú: [[Zbigniew Herbert]], [[Sławomir Mrożek]], [[Jarosław Iwaszkiewicz]], [[Maria Dąbrowska]], [[Leopold Tyrmand]], [[Stefan Chwin]], [[Jerzy Prokopiuk]], [[Robert Stiller]], [[Andrzej Waligórski]], [[Maria Pawlikowska-Jasnorzewska]], [[Julian Tuwim]], [[Ferdynand Goetel]], [[Piotr Kuncewicz]], [[Paweł Jasienica]], [[Stanisław Jerzy Lec]], [[Tadeusz Boy-Żeleński]], [[Tadeusz Różewicz]], [[Józef Mackiewicz]], [[Andrzej Bobkowski]], [[Zofia Nałkowska]], [[Krzysztof Kamil Baczyński]], [[Stanisław Barańczak]], [[Adam Zagajewski]], [[Tadeusz Konwicki]], [[Stefan Wiechecki]], [[Marcin Świetlicki]], [[Andrzej Stasiuk]], [[Eustachy Rylski]] a [[Jerzy Sosnowski]].
 
=== Prostriedky masovej komunikácie ===
[[Súbor:Moderne wolkenkrabber Warschau 0875.PNG|náhľad|[[Telewizja Polska]], budova vo Varšave]]
 
Verejnoprávna [[Telewizja Polska]] ({{V jazyku|slk|Poľská Televízia}}) vysiela na deviatich okruhoch: [[TVP1|TVP 1]] a [[TVP 1 HD]], [[TVP2|TVP 2]] a [[TVP 2 HD]], [[TVP Info]], [[TVP Polonia]], [[TVP Kultura]], [[TVP Historia]], [[TVP Sport]], [[TVP Seriale]], [[Bielsat TV|Белсат TV]] a [[TVP HD]].
 
Fungujú tiež súkromné stanice: [[Polsat]], [[Polsat 2]], [[TVN]], [[TVN24|TVN 24]], [[TVN 7]], [[TV 4]], [[TV Puls]], [[Canal+]], [[Polsat News]], [[Tele 5]], [[TV Biznes]], 2 kanály [[Polsat Sport]], [[Superstacja]], [[NSport|nsport]], [[TVN Turbo]]. Pomocou satelitných prijímačov sú dostupné mnohé kanály v poľskom jazyku, najmä cez káblovú a digitálnu televíziu: [[Cyfrowy Polsat]], [[n (digitálna televízia)|n]] a [[CYFRA+|Cyfra+]].
 
Rozhlasové vysielanie zastupuje verejnoprávne [[Polskie Radio]] ({{V jazyku|slk|Poľské Rádio}}): [[Polskie Radio Program I|Jedynka]] ({{V jazyku|slk|Jednotka}}), [[Polskie Radio Program II|Dwójka]] ({{V jazyku|slk|Dvojka}}), [[Polskie Radio Program III|Trójka]] ({{V jazyku|slk|Trojka}}), [[Polskie Radio Program IV|Czwórka]] ({{V jazyku|slk|Štvorka}}) a [[Polskie Radio dla Zagranicy]] ({{V jazyku|slk|Zahraničné vysielanie}}). Okrem verejnoprávneho rozhlasu vysielajú súkromné stanice, napríklad: [[Radio ZET|Radio Zet]], [[RMF FM]], [[Radio Maryja]], [[Radio Eska]], [[Planeta FM]], [[RMF MAXXX]] a iné (množstvo regionálnych a internetových).
 
Nasledujúce denníky sú zoradené podľa údajov ''Zväzu kontroly distribúcie tlače'' ({{V jazyku|pol|Związek Kontroli Dystrybucji Prasy}}) podľa nákladu zostupne: [[Fakt (noviny)|Fakt]], [[Gazeta Wyborcza]], [[Metro (denník)|Metro]], [[Super Express]], [[Echo Miasta]], [[Dziennik Polska-Europa-Świat]], [[Rzeczpospolita (časopis)|Rzeczpospolita]], [[Gazeta Prawna]], [[Przegląd Sportowy]], [[Dziennik Zachodni]], [[Gazeta Pomorska]], [[Polska Głos Wielkopolski|Głos Wielkopolski]], [[Dziennik Polski]], [[Gazeta Podatkowa]], [[Express Ilustrowany]], [[Dziennik Łódzki]], [[Dziennik Bałtycki]], [[Gazeta Lubuska]], [[Głos - Dziennik Pomorza]], [[Gazeta Wrocławska]], [[Echo Dnia]]<ref name="ZKDP">''[https://www.teleskop.org.pl/dane_ogolnodostepne.php Údaje „Zväzu kontroly distribúcie tlače“ za september 2008.]'' {{pol icon}}</ref>
 
Najväčšie mienkotvorné časpopisy krajiny sú<ref name="ZKDP"/> [[Polityka]], [[Newsweek Polska]] a [[Wprost]].
 
=== Film ===
Poľskí režiséri, ktorých filmy boli nominované na [[Academy Awards|Oscara]] v kategórii zahraničných filmov: [[Jerzy Antczak]], [[Sławomir Fabicki]], [[Feliks Falk]] (2-krát), [[Robert Gliński]], [[Agnieszka Holland]], [[Jerzy Hoffman]], [[Andrzej Jakimowski]], [[Jerzy Kawalerowicz]] (3-krát), [[Dorota Kędzierzawska]], [[Krzysztof Kieślowski]] (3-krát), [[Jan Jakub Kolski]], [[Andrzej Kotkowski]], [[Kazimierz Kutz]] (2-krát), [[Witold Leszczyński]], [[Juliusz Machulski]], [[Czesław Petelski]], [[Magdalena Piekorz]], [[Radosław Piwowarski]], [[Roman Polański]], [[Jerzy Stuhr]], [[Piotr Trzaskalski]], [[Andrzej Wajda]] (7-krát), [[Leszek Wosiewicz]], [[Krzysztof Zanussi]] (4-krát).
 
[[Zbigniew Rybczyński]] Cena Akadémie za najlepší krátky animovaný film 1982.
 
== Galéria ==
<center>
<gallery>
Súbor:Panorama of Malbork Castle, part 4.jpg|[[Malbork]]
Súbor:Ksiaz castle.jpg|[[Wałbrzych]]-[[Książ]]
Súbor:Wroclaw HalaLudowa Fontanna.jpg|[[Vroclav]] – Storočia Hala a multimediálne fontány
Súbor:PolandSzczecinPanorama.JPG|[[Szczecin]]
Súbor:Bielsko-Biała Town Hall.jpg|[[Bielsko-Biała]]
Súbor:Torun-palac-dambskich.jpg|[[Toruń]]
Súbor:Poznan Fara 106-07.jpg|[[Poznań]]
Súbor:Bydgoszcz Spichrze.jpg|[[Bydgoszcz]]
Súbor:Jasna Góra 20050919.JPG|[[Częstochowa]]
Súbor:Kielce palace 2.jpg|[[Kielce]]
Súbor:Stargard Kolegiata6.JPG|[[Stargard Szczeciński]]
Súbor:Poland Baranow - Castle.jpg|[[Baranów Sandomierski]]
File:20130702 Sandomierz zamek 0778.jpg|[[Sandomierz]]
Súbor:Kazimierz Dolny (kamienica pod sw Mikolajem i Krzysztofem) 01.jpg|[[Kazimierz Dolny]]
Súbor:Janowiec dziedziniec.jpg|[[Janowiec]]
File:Beach in Kołobrzeg 2.jpg|[[Kołobrzeg]]
Súbor:Nowy Wiśnicz.jpg|[[Nowy Wiśnicz]]
Súbor:Ogrodzieniec.jpg|[[Ogrodzieniec]]
Súbor:Rzeszów zamek 2004b.jpg|[[Rzeszów]]
File:Swinoujscie 30.jpg|[[Świnoujście]]
File:Widok układu urbanistycznego Bochni z wieży kościoła farnego.jpg|[[Bochnia]]
</gallery>
</center>
 
== Referencie ==
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Poľsko“