Aztécka ríša: Rozdiel medzi revíziami

▲Aztécka spoločnosť bola tradične rozdelená do dvoch tried – [[roľník]]ov a [[aristokrat|aristokraciu]]. Príslušnosť k aristokracii pôvodne nebola dedičná, neskôr sa však dedičnou stala. Aztékovia sa mohli stať príslušníkmi aristokracie aj svojimi schopnosťami preukázanými vo [[vojna|vojne]]. Jadro aztéckej [[armáda|armády]] tvorili profesionálni bojovníci, po ich boku však bojovali aj vojaci, vykonávajúci [[vojenská služba|vojenskú službu]]. Títo sa mohli stať profesionálnymi bojovníkmi, ak zajali určitý počet nepriateľov a nakoniec im vojenské pocty mohli priniesť i povýšenie do aristokratického stavu. V neskorších rokoch vznikla aj tretia trieda – [[obchodníci]]. Hoci boli objektom pohŕdania zo strany bojovníkov, napriek tomu s nimi bojovníci obchodovali, keď potrebovali vymeniť svoju vojnovú [[korisť]] za potrebný [[tovar]].

▲Na čele aztéckej spoločnosti stála vládnuca vrstva [[hodnostár]]ov. Z tejto vrstvy pochádzal najvyšší [[vládca]]. Volila ho rada zložená zo zástupcov [[rod]]ov. Významnú úlohu hrali aj [[kňaz]]i. Mladí chlapci a dievčatá začínali študovať asi vo veku 20 rokov. Niektorí sa špecializovali na štúdium [[astronómia|astronómie]], iní na poznávanie [[liečivé rastliny|liečivých rastlín]]. Najvyššia [[hodnosť]], ktorú mohli získať, bola funkcia obetného kňaza. Obchodníci s tovarom privážali aj dôležité informácie o rôznych krajinách pre vládcu, za čo od panovníka dostávali pocty a majetky. Remeselníci mali [[titul]], ktorý sa udeľoval za objavy pri práci so vzácnymi [[materiál]]mi. Na spodnej priečke sociálneho rebríčka stáli prostí ľudia, prevažne roľníci, povinní odvádzať štátu [[daň|dane]], pracovať alebo slúžiť vo vojsku. Často sa však stávali obetnými predmetmi. Výchova [[dieťa|detí]] bola obzvlášť veľmi prísna. Bola najväčšou starosťou [[rodič]]ov, pretože umožňovala získať si úctu [[feudál]]a. Pätnásťročné deti zverili buď do výchovy kňazom chrámu, alebo do [[vojenská škola|vojenských škôl]]. Telesné [[trest]]y neboli výnimkou, vychovávatelia trestali deti zabodávaním tŕňov agávy do rúk, alebo ich nútili dýchať štipľavý dym z červenej papriky.

▲Pravdepodobne väčšina stredoamerických [[kmeň (etnografia)|kmeňov]] vykonávala [[ľudská obeta|ľudské obety]]. Nazdávali sa, že zaženú biedu tým, že napoja svojich bohov "najcennejšou tekutinou", ľudskou [[krv]]ou. Až do strašnej krajnosti dotiahli túto tradíciu Aztékovia. Odhaduje sa, že každoročne obetovali až 20 000 ľudských životov. Obrad uskutočňovali kňazi na oltároch umiestnených na vrchole stupňovitých [[pyramída|pyramíd]]. Obeť najprv zabili [[nôž|nožom]] s ostrou čepeľou z [[obsidián]]u, prípadne z [[chalcedón]]u. Potom z nej vybrali [[srdce]]. Aby získali dostatočný počet obetí, často bojovali. V týchto "Kvetinových vojnách" boli bojovníci vyzbrojení širokými [[meč]]mi s obsidiánovým ostrím.