Barokové divadlo: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:1968Italia1081.jpg|thumb|[[Teatro Olimpico]], [[Vicenza]], [[Taliansko]] - prvé stále divadlo]]

[[Súbor:IsabellaAndreini.jpg|thumb|[[Isabella Andreini]], jedna z prvých slávnych talianskych herečiek]]

[[Súbor:Nationaltheater B3 Sophokles-Tondo.jpg|thumb|Antický dramatik Sofokles]]

[[Súbor:Cardinal Richelieu (Champaigne).jpg|thumb|Francúzsky kardinál Richelieu]]

[[Súbor:David Garrick as Hamlet.jpg|thumb|Anglický herec [[David Garrick]] ako [[Hamlet]] ([[1754]])]]

[[Súbor:The Swan cropped.png|thumb|Typický príklad [[Alžbetínske divadlo|alžbetínskeho divadla]]]]

[[Súbor:Pedro Calderón de la Barca 01.jpg|thumb|Španielsky dramatik Pedro Calderón de la Barca]]

 

 

== Hlavná charakteristika ==

Obdobie baroka bolo dobou veľkých národných divadelných kultúr, ktoré dnes považujeme za klasické a ktoré odrážali komplikované spoločenské a politické premeny Európy. V období [[Renesancia|renesancie]] sa začal klásť dôraz na dôstojnosť človeka v nových podmienkach, kedy sa uvoľnil vplyv náboženstva a božského poriadku v živote človeka. Bol to veľmi významný objav, ktorý sa prejavil aj v divadle, ktoré už nemohlo predvádzať alegórie ctností a večných právd, ale ich nahradilo vyobrazeniami reálnych charakterov, ktoré si pritom stále ešte udržiavali pevný a symbolický zmysel.

 

Barokové [[Divadlo (umenie)|divadlo]] a [[dráma]] sú úzko späté s [[Renesancia|renesanciou]], [[Manierizmus|manierizmom]] a [[Klasicizmus|klasicizmom]], nakoľko sa medzi týmito umeleckými smermi v oblasti divadla nedajú určiť presné hranice. Divadelné umenie sa však v každom z európskych štátov prejavovalo veľmi rozdielne (napr. v [[Anglicko|Anglicku]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Španielsko|Španielsku]], [[Francúzsko|Francúzsku]]). V období baroka sa zmenili aj námety, ktoré divadlo spracovávalo. Miesto abstraktných [[alegória|alegórií]] a mýtického zobrazovania [[Ježiš|Kristovho]] života sa do divadelných hier dostávali obyčajní ľudia a spracovanie ich každodenného života.

 

 

== Dramatická tvorba ==

Autori sa vracajú k [[Antická tragédia|antickej dráme]], čo značne ovplyvnilo poňatie divadla. Študovali antické poetiky aj hry na nových akadémiách, neskôr začali podľa antických vzorov písať i vlastné tragédie a komédie. V tragédiách sa napodobňoval predovšetkým [[Seneca]] a v poetických dielach to bol [[Aristoteles]]. Hry však vychádzali predovšetkým z vkusu panovníckeho dvora, šľachty a učencov a poslúžili ako inšpirácia aj pre ďalších dramatikov. Najobľúbenejšia bola komédia nazývaná ''commedia erudita'' (napr. [[Niccolò Machiavelli]] – ''Mandragora'', [[Fernando de Rojas]] – ''Celestína'').

 

 

== Nové divadelné žánre ==

=== Pastierske hry ===

Okrem zaužívaných žánrov, akými boli tragédia, [[tragikomédia]] a komédia v tomto období vznikol aj nový divadelný žáner, a to [[pastierska hra]], ktorá predvádzala idylické obrazy z prírodných scenérií, čím vytvárala akýsi idealizovaný obraz sveta, ktorý kontrastoval s často veľmi krutou realitou (vojny, zápas o moc). Jednou z najvýznamnejších takýchto hier bolo dielo [[Torquato Tasso|Torquata Tassa]] ''Amintus'' z roku [[1573]].

 

=== Opera a balet ===

V prostredí dvora nájdeme od 16. storočia tiež prvé známky vzniku dvoch nových druhov divadla – [[balet]]u a [[Opera|opery]]. Prvé kroky operného divadla môžeme nájsť v Taliansku, zatiaľ čo vo Francúzsku sa sformovali najmä základy klasického baletu. Medzi prvé inscenácie patrili diela [[Jacop Peri|Jacopa Periho]] (''Dafné'', [[1594]]; ''Euridika'', [[1600]]), neskôr to boli diela [[Claudio Monteverdi|Claudia Monteverdiho]] (''Orfeus''). Pomenovanie pre nový divadelný žáner ''opera'' použil ako prvý Monteverdiho žiak [[Francesco Cavalli]]. Vďaka rozmachu opernej tvorby začal narastať aj počet operných budov a súborov; inscenácie smerovali k zdôrazňovaniu sólového [[spev]]u a táto tendencia vyvrcholila v [[neapol]]skej škole [[kastrát]]ov v 18. storočí.

 

 

== Scénická výprava ==

Scénická výprava baletov a opier bola ovplyvnená [[Barokové maliarstvo|výtvarným umením]] a perspektíva dosahovala u niektorých stav dokonalosti. Spočiatku sa používali trojstranné [[Kulisa|kulisy]] (''telaria''), ktoré umožňovali rýchlu premenu dramatického prostredia, no postupne ich nahradili ploché kulisy. Operné predstavenie malo ešte jednu veľmi rozvinutú zložku – javiskovú výpravu. Tu sa uplatnili predovšetkým maľované perspektívne dekorácie, rôzne mašinérie, lietajúce stroje, svetelné a pyrotechnické efekty. U opery sa učila aj činohra a najviac z nej ťažilo pravdepodobne jezuitské divadlo, ktoré túžilo prekvapovať a ohromovať svojich divákov vizuálnymi efektmi.

 

== Európske barokové divadlo ==

=== Talianske divadlo ===

 

Od polovice 16. storočia sa commedia dell'arte začala objavovať aj v Nemecku, [[Rakúsko|Rakúsku]] a najmä vo Francúzsku. Táto komédia má svoje korene v renesancii a baroku, odhaľuje komickým spôsobom veci a javy, ktoré mohli mať viac významov, mohli sa javiť jednoducho a inak než dovtedy, a svojou zábavnosťou sa stala veľmi populárnym a ľudovým divadlom.

 

=== Francúzske divadlo ===

Centrom formovania divadelného umenia bol [[Paríž]], kde postupne vytlačil kočovné herecké spoločnosti z divadla Burgundský hotel pašiové bratstvo, ktoré hralo na prelome 16. a 17. storočia tragikomédie a pastorálie [[Alexandra Hardyho]] a [[Robert Garnier|Roberta Garniera]]. Centrom formovania divadelného umenia bol [[Paríž]], kde postupne vytlačil kočovné herecké spoločnosti z divadla ''Burgundský hotel'' pašiové bratstvo, ktoré hralo na prelome 16. a 17. storočia tragikomédie a [[pastorálie]] [[Alexander Hardy|Alexandra Hardyho]] ([[1570]] – [[1632]], autor tragédií, tragikomédií] a pastorálií, napr. ''Marianne'', ''Dido a jej obeť'', ''Lukrécia'') a [[Robert Garnier|Roberta Garniera]]. V Hardyho hrách sa často sústreďovalo mnoho krutostí, ktorými sa snažil zaujať svoje obecenstvo, no taktiež boli pre jeho diela charakteristické metaforické dialógy, často pretkané oplzlosťami. Jeho diela silne ovplyvnila španielska dráma, no taktiež talianske divadlo, nakoľko viacero talianskych divadelných súborov chodilo hrať i do Francúzska.

 

 

=== Nemecké a rakúske divadlo ===

V rozvoji nemeckého divadla zohrali dôležitú úlohu jedni z najväčších klasikov [[Nemecká literatúra|nemeckej literatúry]] – [[Johann Wolfgang Goethe]] a [[Friedrich Schiller]], ktorí sa venovali tiež problematike divadla. Celonárodný charakter získalo nemecké divadlo až za vlády [[Fridrich II. Veľký|Fridricha II.]], kedy sa z [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruska]] stal moderný štát. Počiatky nemeckej drámy a divadla boli ovplyvnené [[reformácia|reformáciou]] a náboženskými bojmi. Zosilnil sa [[absolutizmus]], krajina bola bez ideálov a divadlo sa pestovalo len na [[univerzita|univerzitách]], nakoľko bolo považované väčšinou len za výchovný prostriedok. Jedinou výnimkou bola v tvorbe protestantská univerzita vo [[Wittenberg]]u, kde bolo náboženské divadlo veľmi podporované. V Nemecku pôsobilo v tomto období viacero anglických spoločností, ktoré sa snažili podporiť lásku k divadlu u obyčajných ľudí komédiami, [[Tanec|tancom]] a [[Hudba|hudbou]]. V roku [[1627]] bola v divadle uvedená prvá nemecká opera - ''[[Daphne]]'' od [[Martin Opitz|Martina Opitza]] ([[1597]] – [[1639]]), ktorú zhudobnil [[Heinrich Schütz]].

 

 

=== Anglické divadlo ===

Vplyvy [[stredovek]]ého, [[humanizmus|humanistického]] a antického divadla vyvrcholili v [[Alžbetínske divadlo|alžbetínskom divadle]] od polovice 16. storočia až do polovice 17. storočia. Divadlo sa stalo obrazom nového myslenia a cítenia a odrážalo vedomie novovzniknutej osobnosti [[človek]]a a [[štát]]u. Dôležitým sa preň stalo úzke spojenie medzi hercami a divákmi, nakoľko divadelná scéna v tomto období nemala takmer žiadne dekorácie ani oponu. V období baroka bola tiež pomerne demokratická [[cenzúra]], hoci na divadlo neustále útočili [[puritán]]i, ktorí videli v tomto druhu umenia hniezdo [[hriech]]u, rozpustilosti a manželských nevier. Medzi najznámejších hercov tohto obdobia možno zaradiť napr. [[Richard Burbage|Richarda Burbaga]] alebo [[Edward Alleyn|Edwarda Alleyna]].

 

 

=== Španielske divadlo ===

V období renesancie a baroka sa stalo Španielsko krajinou protikladov. Na jednej strane stál rozkvet štátu, národného sebauvedomenia a zámorských objavov, no na druhej strane ťažila krajinu protireformácia a [[inkvizícia]]. Napriek rozporuplnej situácii sa však divadlo v období baroka považuje na zlatý vek (''siglo de oro'') španielskej divadelnej kultúry, ktoré pretrvávalo približne medzi rokmi [[1580]] – [[1680]].

 

 

== Literatúra ==

* Stanislav Perkner – Jan Hyvnar: ''Řeč dramatu''. [[Praha]] : Horizont, [[1987]].

* Léon Moussinac: ''Divadlo od počiatku po naše dni''. [[Bratislava]] : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, [[1965]].