Peloponéz (polostrov): Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 7 bajtov ,  pred 5 rokmi
d
→‎Dejiny: preklepy
d (→‎Dejiny: preklepy)
 
== Dejiny ==
Prvými obyvateľmi Peloponézu bol predgrécky meditereánsky kmeň [[Pelasgovia]] ([[Kária|Kári]], [[Lelegovia]]).
Prvým gréckym kmeňom, ktorý obsadil Peloponéz, boli [[Achájci]] (Mykénčania), ktorí tu založili mestá [[Mykény]], [[Krokees]], [[Pylos]], [[Sparta (starovek)|Sparta]] a [[Tiryns]] (Tiryntha). Okolo roku 1000 pred Kr., teda po zrútení [[Mykénska kultúra|mykénskej civilizácie]], polostrov obsadzujú grécke kmene [[Dóri|Dórov]], ktorí tu splynuli, alebo si podrobili pôvodné, achajské a predgrécke obyvateľstvo. [[Achájci]] sa utiahli predovšetkým do hornatej Arkádie a mnohí odišli na [[Cyprus]]. Najslávnejšími mestami Peloponézu počas klasického staroveku boli určite [[Sparta (starovek)|Sparta]], [[Korint]], [[Olympia (Grécko)|Olympia]], [[Argos (mesto na Peloponéze)|Argos]] a [[Epidauros]]. Neskôr bolo v Arkádii založené mesto [[Megalopoli]]s. Oblasť potom získali [[Macedónci]] (Sparta si však uchovala nezávislosť) a po nich [[Staroveký Rím|Rimania]]. Mestá Sparta a [[Atény]] boli posledné grécke mestá, čo sa podriadili [[Staroveký Rím|Rímu]]. Počas Grécko-rímskej vojny bol úplne zničený starý Korint, ktorý neskôr znovu postavil až [[Gaius Iulius Caesar]].
V 3. a 4. stor. Peloponéz vyplienili germánske kmene – [[Herulovia]] a [[Góti]], neskôr aj [[Huni]]. Od r. [[395]] n. l. sa Grécko dostáva do Východorímskej (Byzantskej) ríše. V roku 460 juh Peloponézu napadli [[Vandali]], ktorí ovládli severozápadnú severnú Afriku, porazili rímsku flotilu a snažili sa napadnúť Grécko, no tu boli porazení nečakane tvrdým zásahom miestneho bojového obyvateľstva gréckych Maniotov.