Občianska vojna v Líbyi: Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
d (preklep)
Krátko po tom sa špekulovalo o tom, že plukovník Kaddáfí opustil krajinu. Ten však [[22. februára]] vystúpil v televízii a vyhlásil, že ''vodcom revolúcie'', ktorú vedie už dlhšie ako 40 rokov, zostane. Vyzval tiež svojich priaznivcov k verejnej podpore, deň na to sa ich však zišlo len asi 150. [[28. februára]] poskytol západným médiám rozhovor, v ktorom odmietol rezignáciu, pretože nevykonáva žiadnu oficiálnu funkciu a posťažoval si na to, že ho západné krajiny opustili a nerozumejú politickému systému Líbye. Tiež sa vyjadril v tom zmysle, že všetci jeho ľudia ho "milujú" a zomreli by, len aby ho ochránili.<ref>http://zahranicni.ihned.cz/c1-50847690-kaddafi-pozval-zahranicni-novinare-do-kavarny-lide-me-miluji-rekl-jim</ref>
 
Po tom, čo ku koncu februára režim stratil kontrolu nad východom krajiny, vrátane druhej najväčšej líbyjskej metropoly [[Bengází]], začali tamojší ľudia oslavovať a odovzdávať ukoristené zbrane. Pri oslavách používali červeno-čierno-zelenú trikolóru, vlajku bývalého Líbyjského kráľovstva.<ref name="ceskenoviny.cz"/> Ako vedúca zložka povstania sa sformovala Dočasná národná prechodná rada, tiež označovaná ako Národná rada. Táto rada uskutočnila svoje ustanovujúce stretnutie [[5. marec|5. marca 2011]] v [[Bengází]], kde sa označila za jediného legitímneho predstaviteľa Líbye a na jej území vyhlásila ''Líbyjskú republiku''.<ref name="ntclibya.org">http://ntclibya.org/english/founding-statement-of-the-interim-transitional-national-council/</ref> Predsedom Rady sa stal [[Mustafa Abdul Džalíl]], ktorý bol Kaddáfiho ministrom spravodlivosti a na stranu povstalcov prešiel krátko po začiatku protestov. Prvou krajinou, ktorá [[10. marec|10. marca 2011]] Radu oficiálne uznala ako legitímneho predstaviteľa líbyjského štátu, bolo [[Francúzsko]].<ref name="ntclibya.org"/><ref>http://zahranicni.ihned.cz/c1-51068190-sarkozy-bezletova-zona-nestaci-zamerme-se-na-konkretni-cile-v-libyi</ref>
 
V marci rozpútali Kaddáfího sily proti povstalcom rozsiahlu vojenskú protiofenzívu a začali spätne dobýjať povstalcami obsadené mestá, pričom došlo k rozsiahlym bojom napr. v [[Misráta|Misráte]] a k obliehaniu [[Bengází]]. Z obavy, aby nedošlo v týchto mestách k rozsiahlym masakrom civilného obyvateľstva, pristúpila [[Bezpečnostná rada OSN]] k vyhláseniu bezletovej zóny nad Líbyou, ktorá dala [[de facto]] súhlas s vojenskou intervenciou cudzích krajín. Tá začala [[19. marca]] pod vedením [[Francúzsko|Francúzska]], [[Veľká Británia|Veľkej Británie]] a [[Spojené štáty|Spojených štátov]]. [[31. marca]] prevzalo úplnú kontrolu nad vojenskou operáciou proti líbyjskému režimu [[NATO]]. Z arabských štátov vojensky podporil ako prvý vytvorenie bezletovej zóny nad Líbyou [[Katar]], ktorý tiež ako prvý z arabských krajín uznal rebelmi ustanovenú vládu.<ref>http://zpravy.idnes.cz/libyjsti-povstalci-chteji-zacit-vyvazet-ropu-pomuze-jim-pry-katar-1fp-/zahranicni.asp?c=A110328_114436_zahranicni_ipl</ref>. Spojenci uskutočnili v priebehu vojny vyše 9 000 bojových náletov a takmer úplne zničili vojenský potenciál Kaddáfího režimu,<ref>http://www.nato.int/nato_static/assets/pdf/pdf_2011_10/20111005_111005-factsheet_protection_civilians.pdf</ref> zároveň však napriek snahám o minimalizovanie civilných škôd usmrtili najmenej 72 civilistov.<ref>http://www.sme.sk/c/6374877/aktivisti-obvinuju-nato-z-nepriznania-civilnych-obeti-v-libyi.html</ref>