Rovas: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d úvod, bez zdroja |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
{{bez zdroja}}
'''Rovas''' (podľa normy ISO 15924 oficiálne „''staromaďarské písmo alebo maďarské runy''” ) je písmo, ktorého vznik sa pripisuje [[Húni|Húnom]] a ktoré bolo prebraté a používané [[Maďari|Maďarmi]] v rannom stredoveku, v [[Transylvánia|Transylvánii]] medzi [[Sikuli (Rumunsko)|Sikulmi]] až do 17. storočia.
Rovás (čítať ako Rováš) znamená v maďarčine “rez”, “zárez”, “písmo”.
Riadok 7:
Existenciu húnskeho písma dokazujú rôzne húnske nápisy, ktoré boli objavené v oblasti jazera [[Bajkalské jazero|Bajkal]] a rieky [[Lena (rieka)|Lena]], v oblasti Janis a na území [[Mongolsko|Mongolska]] ako aj v pohorí [[Altaj]], v [[Kazachstan|Kazachstane]], [[Kirgizstan|Kirgizstane]], [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotline]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Rakúsko|Rakúsku]] a [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]].
Rétor Priskos píše o [[Attila (vodca)|Attilových listoch]], Ménander v 6. storočí sa zmieňuje o tom, že byzantský cisár dostal list písaný skýtským písmom od tureckých vyslancov. Je to dôkaz, že runové písmo používali Húni ale aj iné národy. Najstaršou húnskou runovou pamiatkou je nápis na drevených tabuliach, ktoré sa našli v dvoch hrobkách na okraji púšte [[Gobi]]. Datujú sa do obdobia roku 2000 pr. n. l. V hroboch boli pozostatky [[Europoidná rasa|europoidných ľudí]] s blond vlasmi.
Ide o starú runovú formu [[Písmo|písma]], v ktorom každá jedna runa vyjadruje jedno písmeno (hlásku). Navyše obsahuje [[Ligatúra (písmo)|ligatury]], ktoré vyjadrujú skupinu písmen alebo hlásiek. Samotné písmo malo 42 hlavných znakov a ešte niektoré znaky, ktoré mali vlastný význam. Tie sa volali capita dictionum. Tieto však doteraz neboli všetky spoľahlivo rozlúštené. Píše sa sprava do ľava. Jednotlivé slová sa oddelujú medzerou alebo aj bodkou. Krátke samohlásky sa v minulosti nepísali. Výnimkou boli krátke samohlásky na konci slova. Dlhé samohlásky sa zaznačovali.
| |||