Lucius Annaeus Seneca: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}}
Silvinkaa (diskusia | príspevky)
Riadok 21:
Po Claudiovej smrti (54) sa Seneca stal spolu s veliteľom [[prétoriánska garda|prétorianskej gardy]] [[Sextus Afranius Burrus|Sextom Afraniom Burrom]] poradcom mladého cisára. Senecov vplyv na cisára bol zrejmý obzvlášť v prvom, umiernenom období Neronovej vlády (54 – 9). Seneca sa len ťažko zmieroval s Neronovou vraždou vlastnej matky Agrippiny roku 59. Počínajúc týmto okamihom jeho vplyv na dvore slabol. Po Burrovej smrti roku 62 sa Seneca úplne stiahol z politickej činnosti a venoval sa filozofii a literatúre.
 
Keď bolo o tri roky neskôr odhalené [[Pisonovo sprisahanie]], ktoré malo za cieľ zvrhnúť Nerona, Seneca bol obvinený zo spoluúčasti. Je málo pravdepodobné, že by sa starý filozof sám do sprisahania zapojil, ale zdá sa, že o ňom aspoň vedel a mlčky ho schvaľoval. Nero mu prikázal spáchať samovraždu. Dramatický záznam o Senecovej smrti podáva historik [[Tacitus]]<ref>Tac. Ann. XV 60 – 64</ref>: Seneca sa pokúsil zabiť v rímskej spoločnosti obvyklým podrezaním žilžíl, ale pre jeho vysoký vek a životosprávu bol tento spôsob bolestivý a neúčinný. Starý filozof sa pokúsil svoju smrť urýchliť požitím jedu, ale ani ten nepôsobil. Nadiktoval svoje posledné slova pisárovi a potom si nechal pripraviť horúci kúpeľ, v ktorom by sa jeho krv uvoľnila a on konečne vykrvácal. Tacitus uvádza, že nakoniec zomrel na udusenie v prehriatej nádrži s vodou.
 
Senecova manželka Pompeia Paulina sa rozhodla zahynúť spoločne so svojim manželom, ale cisár prikázal, aby bolbola zachránená. Jej preťaté žily boli preto podviazané a ona sama svojho muža prežila. Po manželovej smrti sa znova nevydala.
 
== Seneca ako filozof ==
Seneca je pokladanýpovažovaný za jedného z najvýznamnejších rímskych filozofov. Podobne ako jeho predchodca [[Marcus Tullius Cicero|Cicero]], sám nebol autorom originálnej filozofickej náuky, ale prebral a rímskej spoločnosti predstavil náhľady [[stoici|stoikov]], presnejšie učenia tzv. strednej stoy. Súbor filozofických spisov dochovaných pod názvom ''Dialogi'' obzvlášť osvetľuje jeho poňatie [[stoicizmus|stoicizmu]].
 
V Senecovej filozofii a diele má obzvlášť vysoký význam potreba vyrovnať sa so smrťou a ďalšími nepriazňami osudu. Seneca sa odkláňa od neumierneného až asketického stoicizmu, mimookrem iné iného i tým, že tvrdí, že hmotné statky nemusia byť prekážkou v dosiahnutí vnútorného pokoja jednotlivca, pokiaľ sú použité na to, aby ich prostredníctvom dosiahol cnosť. Podobne sa pokúša nájsť strednú cestu medzi úplným stranenímstránením sa verejného života (''otium'') a politickou angažovanosťou (''negotium''), a to v tom, že by jednotlivec mal uprednostňovať vlastnú duševnú vyrovnanosť pred jedným i druhým. Seneca radí, že by človek mal byť politicky aktívny ibalen pokiaľ v tom vidí prospech svojim blížnym. Po roku 62, kedy sa sám utiahol do ústrania, badať v jeho práci odklon od kompromisu medzi dvoma rímskymi spôsobmi života smerom k utiahnutiu.
 
Senecov postoj k politickej moci najlepšie vystihuje jeho dielo ''De clementia'' (O umiernenosti), ktoré možno chápať ako politický program určený mladučkémumladému [[Nero]]novi, ktorému Seneca spis venoval. ''De clementia'' nespochybňuje [[principát]], teda absolutistický režim, ako taký, ale vyžaduje od neho v súlade so stoickou predstavou o [[metafyzika|metafyzike]]. Stoický Najvyšší zámer (''logos''), ktorý je predchnutý logikou a smerovaním k úžitku, má mať preto v Rímskej ríši paralelu v osobe osvieteného, blahosklonného panovníka. Kľúčovú úlohu pri formovaní takéhoto ideálneho vládcu má mať práve [[filozofia]].
 
=== Kritika Senecu-filozofa ===
Už počas Senecovho života sa našli jeho odporcovia, ktorí mu vyčítali pokrytectvo a rozpor medzi filozofiou, ktorú hlásal, a jeho spôsobom života. Seneca sa pohyboval v najvyšších kruhoch cisárskeho Ríma a patril medzi jeho politických prominentov, čo sa nezhodovalo s jeho učením, že sa jednotlivec nemá výrazne zapájať do politického života. Jeho životopisec Suilius uvádza, že za štyri roky získal vďaka Neronovej priazni Seneca majetok troch miliónov [[sestercius|sesterciov]], pričom jeho majetok musel byť, aj vďaka v Ríme bežnej praxi úžerníctva, omnoho vyšší. Seneca, ktorý hlásal dôležitosť sebaovládania a jednoduchého spôsobu života, bol svojimi nepriateľmi obviňovaný z afér s vydatými ženami (je otázne, na koľko išlo o podložené obvinenia). Počas vyhnanstva na [[Korzika|Korzike]] adresoval cisárovi viacero prosebných listov, čo protirečilo jeho učeniu ao jednoduchom živote a prijatí životného údelu.
 
Najväčšie zlyhanie Senecovej filozofie možno badať v prípade jeho zverenca [[Nero]]na. Po Senecovom odchode z politického života roku 62 došlo u Nerona pomerne rýchlo k zvratu k tyranii. Jej obeťou sa nakoniec stal aj sám jeho učiteľ.
Riadok 41:
 
=== Filozofické spisy ===
Diela s filozofickou tematikou tvoria najväčšiu časť Senecovej tvorby. Niektoré z nich boli po Senecovej smrti zozbierané do dvanástich kníh pod názvom ''Dialogi'' (Dialogy). Obsahom DialogovDialógov sú:
 
* ''Ad Lucilium de Providentia'' (Luciliovi o prozreteľnosti)