Španielska občianska vojna (1936): Rozdiel medzi revíziami

d
preklepy
d (preklepy)
d (preklepy)
}}
 
'''Španielska občianska vojna''' ({{vjz|spa|''Guerra Civil Española''}}) patrí k najkrvavejším, ale aj nejneprehľadnejšímnajneprehľadnejším konfliktom 20. storočia. Zároveň ide o vojnu, ktorá na veľmi dlhú dobu hlboko rozdelila nielen španielsku spoločnosť. Vypukla v momente, keď proti demokraticky zvolenej republikánskej vláde vojensky vystúpila armáda pod vedením generála [[Francisco Franco|Francisca Franca]].
 
== Charakteristika ==
Hneď na začiatku vojny dochádzalo na oboch stranách k absolútnemu ignorovaniu akýchkoľvek konvencií, prakticky hneď na začiatku vojny bolo podľa odhadov povraždených vyše 50 000 ľudí. Spravidla sa jednalo o civilistov, ktorí boli na „zlej strane“. Počty popravených boli pravdepodobne porovnateľné na oboch stranách. Tieto popravy boli nazývané ''paseos'' (paseo = „prechádzka“) a prebiehali tak, že za mesto boli odvezení ľudia, ktorých potom ozbrojení príslušníci postrieľali. Medzi prípady takéhoto vraždenia patrí napr. Zastrelenie básnika a dramatika [[Federico García Lorca|Federica García Lorcaeho]] frankistami, alebo vyvraždenie osadenstva barbasterského seminára republikánmi.
 
Rozdanie zbraní sa ukázalo ako rozhodujúci krok ako čeliť povstaniu. Hlavným problémom povstalcov bola nemožnosť prepravy vojska zo španielskeho Maroka do Španielska (námorné sily zostali lojálne voči republike). Tento problém im pomohlo vyriešiť Nemecko a Taliansko, keď [[30. júla]] letecky prepravili vojsko a cudzineckú légiu z [[Tetuán]]u do Španielska. Povstalci tiež nachádzali podporu v susednom [[Portugalsko|Portugalsku]], kde bol pri moci režim [[António de Oliveira Salazar|Antónia Salazara]]. Pomoc frankistům bola vykonávaná tajne, avšak tieto dodávky zbraní sa nepodarilo utajiť zvlášť potom, čo nemecké bojové lietadlá pristáli na území ovládanom republikánskou vládou. Táto vláda požiadala 20. júla [[1936]] o dodávky zbraní od Francúzska, s ktorou malo Španielsko uzavreté zmluvu. Francúzsky socialistický premiér León Blum najprv pomoc sľúbil, avšak na nátlak francúzskych pravicových strán a na nátlak [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] túto pomoc odvolal. Namiesto toho sa snažil dotlačiť Nemecko a Taliansko k podpisu zmluvy, ktorá zakazovala dodávky zbraní do Španielska. Aj napriek podpisu týchto zmlúv však pokračovali aj naďalej dodávky nemeckých a talianskych zbraní povstalcom. [[24. júla]] vytvorili nacionalisti "vládu v Burgose", ktorá začala nový útok. Úspešný postup týchto vojsk vyvolal dňa 4. septembra pád Giralovej republikánskej vlády, ktorú nahradila vláda Ľudového frontu, zložená predovšetkým zo socialistov a komunistov (premiér [[Francisco Largo Caballero]]), fungovanie tejto vlády bolo veľmi problematické, pretože vo vnútri vlády neexistovala zhoda na ďalšom postupe. Napriek tomu sa táto vláda nakoniec odhodlala k razantným krokom - [[1. októbra]] poskytla autonómiu [[Baskicko|Baskicku]], [[7. októbra]] vyvlastnil pôdu velkostatkáromveľkostatkárom a začala ju rozdávať malým roľníkom a konečne [[10. októbra]] spojila republikánsku armádu s milíciami.
Dňa [[14. septembra]] dobyla armáda povstalcov [[San Sebastián]] a na hlavnom fronte potom [[27. septembra]] dobyli Francovi falangisti [[Toledo]], pričom oslobodili aj obrancov Toledského Alcázaru, ktorí sa neskôr stali jednou z legiend frankistického režimu. Týmto krokom si fašisti otvorili cestu na [[Madrid]], ktorý v novembri [[1936]] obkľúčili.
Republikáni víťazstvo pri Guadalajare nedokázali nijako významnejšie využiť a úplne prosovietsky J. Negrín nastolil diktatúru sovietskeho typu a začal čistky. Dňa [[14. júla]] boli pozatýkaní členovia vedenia [[POUM]], v júli sa republikáni ešte pokúsili o silnú protiofenzívu, ktorá však nakoniec stroskotala.
 
Franco zatiaľ na severe dobyl [[Bilbao]] ([[19. júna]]) a [[15. augusta]] zahájil ofenzívu. [[25. augusta]] dobyl [[Santander]], ale už [[27. augusta]] bol odrazený pri Aragóne. Republikánska protiofenzívsprotiofenzíva však nepriniesla žiadne výsledky a po dobytí [[Gijón]]u ([[21. októbra]]) sa republikánsky severný front úplne zrútil, potom sa ([[30. októbra]]) republikánska vláda presunula do Barcelony.
 
Tieto úspechy, spolu s krutým prenasledovaním katolíkov a masovým vraždením duchovných na veľkej časti republikánskeho územia, viedli k tomu, že [[28. augusta]] [[Vatikán]] uznal Franca ako legitímneho predstaviteľa Španielska.
4 290

úprav