Wikipédia

Tatry: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Úprava rozlohy (správne patrí Slovensku 610 km²) ZDROJ: http://www.treking.cz/regiony/tatry.htm
d preklepy, formulácia
Riadok 9:
| image = Tatra mountains western side 2.jpg
| image_size =
| image_caption = leteckáLetecká snímka Západných Tatier
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Slovensko
Riadok 16:
| state =
| state1 =
| region = [[Spiš (región)|Spiš]]
| region1 = [[Liptov (región)|Liptov]]
| region2 = [[Orava (región)|Orava]]
| district =
| district1 =
| city = [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]]
| city1 = Zakopané
<!-- *** Orography *** -->
| parent = Karpaty
| unit1 =
| border =
Řádek 34 ⟶ 35:
| orogeny1 =
<!-- *** Geography *** -->
| area = 700786
| length = 55
| length_orientation =
Řádek 47 ⟶ 48:
| highest_region =
| highest_district =
| highest_elevation = 2654.4
| highest_lat_d =
| highest_lat_m =
Řádek 82 ⟶ 83:
}}
 
'''Tatry''' ({{V jazyku|pol|Tatry}}) sú [[geomorfologický celok]] [[Fatransko-tatranská oblasť|Fatransko-tatranskej oblasti]] a tvoria najvyššiu časť [[Karpaty|Karpát]]. Nachádzajú sa v severnej časti [[Slovensko|Slovenska]] na hranici s [[Poľsko]]m. Pohorie sa rozprestiera na ploche 786 km2km², z toho na Slovensku 610 km2km². Ich alpský charakter zvýrazňuje 30 štítov a veží s výškou nad {{mnm|2500}}.<ref>Vološčuk Ivan a kolektív: Tatranský národný park - biosférická rezervácia, Vydal Gradus, Martin, 1994, 552 s., ISBN 80-901392-4-8</ref><ref>Houdek,Ivan,Bohuš,Ivan: Osudy Tatier, Vydavateľstvo Šport, Bratislava, 1976</ref>
 
== Etymológia ==
Pôvod a význam názvu '''''Tatry''''' nie je doteraz spoľahlivo vyriešenýobjasnený. Historici ho pripisujú obyvateľom, ktorí sídlili na našom území ešte pred príchodom Slovanov. Odvodzujú ho od árijského slova ''tamtra'', ''tâtra'' s významom „temný“ alebo „tmavý“, pripisujú mu význam odvodený z ľudového slova ''tatra'' v zmysle kamenistej, neúrodnej zeme. Ako najpravdepodobnejšiu možno akceptovať mienku, že názov Tatry pochádza zo slovanského slova ''trtri'', čo znamená ''bralá'' <ref>Melich, Ján: Szláv jövevényszavaink (Zo slovanských jazykov prevzaté slová), Nyelvtud. közlemények, 1902</ref><ref>Czambel Samo: Slovenská reč I. 1906</ref><ref>Chaloupecký, Václav: Staré Slovensko, 1923</ref>
Prvá zmienka tohto názvu je z roku [[999]], kedy české knieža [[Boleslav II.]] na svojej smrteľnej posteli spomína na dobu, keď České kniežatstvo siahalo až po ''Tritri montes''. Samotný názov ''Tatry'' sa prvýkrát spomína v roku [[1086]] v donačnej listine nemeckého cisára [[Henrich IV. (Svätá rímska ríša)|Henricha IV.]], ktorý ohraničil [[Pražské biskupstvo]] aj horami ''Tritri''. V roku [[1125]] sa v [[Kosmova kronika|Kosmovej kronike]] spomína už názov ''Tatri''.<ref>Tatry&nbsp;–&nbsp;František Kele a Milan Lučanský, Knižní klub, Praha 2001</ref>
 
== Geografia ==
 
Reliéf Tatier je dielom vodných tokov a [[Alpínsky ľadovec|horských ľadovcov]], ktoré rozčlenili pohorie na viacero rázsoch a rozoklaných chrbtov. Boli identifikované tri [[Ľadová doba (časť štvrtohôr)|doby ľadové]] a dve medziľadové. Stopy najstaršieho známeho zaľadnenia sa našli v podobe veľmi zvetranej morénovej akumulácie pod ústím [[Studená dolina|Studenej doliny]] v priestore nad [[Horný Smokovec|Horným Smokovcom]]. Morény predposledného zaľadnenia sa vyskytujú častejšie. Ľadovec v [[Bielovodská dolina|Bielovodskej doline]] sa končil asi vo výške {{mnm|895}}, bol 14 km dlhý a 330 m hrubý. V [[Javorová dolina|Javorovej doline]] bol 10,1 km dlhý. V čase nerjväčšiehonajväčšieho rozsahu mali ľadovce vo Vysokých Tatrách plochu asi 15 000 ha. a Popo rozpusteníich ľadovcovrozpustení zostali vo Vysokých Tatrách, ale aj v iných častiach Tatier, sedimenty a jazerá. Najväčšie sú na severnej, poľskej strane Tatier.<ref>Houdek, Ivan, Bohuš, Ivan: Osudy Tatier, Vydavateľstvo Šport, Bratislava, 1976</ref>
Územie Tatier patrí k úmoriu [[Čierne more|Čierneho mora]] (rieky [[Váh]] a [[Orava (rieka)|Orava]]) a [[Baltské more|Baltského mora]] ([[Dunajec]] a [[Poprad (rieka)|Poprad]]).<ref>Vološčuk Ivan a kolektív: Tatranský národný park - biosférická rezervácia, Vydal Gradus, Martin, 1994, 552 s., ISBN 80-901392-4-8</ref>
Hlavný hrebeň Tatier má dĺžku {{km|75|m}} a ťahá sa od [[Hutianske sedlo|Hutianskeho sedla]] ({{mnm|905}}) na západe po sedlo [[Pod Príslopom]] na východe ({{mnm|1081}}). Jeho najzápadnejším vrcholom je [[Sivý vrch (Západné Tatry)|Sivý vrch]] ({{mnm|1805}}), najvýchodnejším [[Muráň (vrch v Tatrách)|Muráň]] ({{mnm|1889,6}}). Z hlavného tatranského hrebeňa vybiehajú rázsochy.<ref>Houdek, Ivan, Bohuš, Ivan: Osudy Tatier, Vydavateľstvo Šport, Bratislava, 1976</ref>
 
[[Celok (geomorfológia)|Geomorfologický celok]] Tatry sa člení na dva podcelky: [[Západné Tatry]] a [[Východné Tatry.]], oddelené [[Ľaliové sedlo|Ľaliovým sedlom]] ({{mnm|1947}} oddeľuje Západné a Východné Tatry). Geomorfologická[[Podcelok jednotka – podcelok(geomorfológia)|Podcelok]] Východné Tatry sa člení na dve časti: [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké]] a [[Belianske Tatry. Oddeľuje]], ichoddelené [[Kopské sedlo|Kopským sedlom]] ({{Mnm|1749}}). [[Hlavný hrebeň Vysokých Tatier|Hrebeň Vysokých Tatier]] meria 26 km. Začínaa začína sa na západe Ľaliovým sedlom. Prvým končiarom na západe je [[Svinica (vrch)|Svinica]], posledným na východe [[Jahňací štít]]. HrebeňVápencový hrebeň Belianskych Tatier meria takmer 14 km. Dlhý vápencový hrebeň rozdeľujea [[Široké sedlo]] ho rozdeľuje na dve časti. Západná časť má silný členitý reliéf, východná časť má menejpovrch členitý povrchmenej.
 
=== Rozdelenie<ref>Mazúr, E., Lukniš, M. 1986: ''Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko.'' Slovenská kartografia, Bratislava</ref><ref>Vološčuk Ivan a kolektív: Tatranský národný park - biosférická rezervácia, Vydal Gradus, Martin, 1994, 552 s., ISBN 80-901392-4-8</ref> ===▼
=== Rozdelenie ===
'''[[Západné Tatry]]'''
* [[Osobitá (vrch)|Osobitá]]
Řádek 110 ⟶ 111:
* [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]]
* [[Belianske Tatry]]
 
▲<ref>Mazúr, E., Lukniš, M. 1986: ''Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko.'' Slovenská kartografia, Bratislava</ref><ref>Vološčuk Ivan a kolektív: Tatranský národný park - biosférická rezervácia, Vydal Gradus, Martin, 1994, 552 s., ISBN 80-901392-4-8</ref>
[[Súbor:Tatry Mapa Plastyczna.JPG|náhľad|Vysoké Tatry&nbsp;–&nbsp;plastická mapa 1:50 000]]
[[Súbor:Krajina 001.jpg|náhľad|Pohľad z [[Kriváň (vrch)|Kriváňa]]]]
Řádek 119 ⟶ 120:
 
==== Najvyššie štíty Západných Tatier ====
V Západných Tatrách je 29 štítov s nadmorskou výškou viac ako {{mnm|2000}}, viac ako {{mnm|2100}} majú vrcholy:<ref>Vološčuk Ivan a kolektív: Tatranský národný park - biosférická rezervácia, Vydal Gradus, Martin, 1994, 552 s., ISBN 80-901392-4-8</ref>
{{Stĺpce|2|
Viac ako {{mnm|2100}} majú vrchy:
* [[Bystrá (vrch v Západných Tatrách)|Bystrá]] ({{mnm|2248}}) najvyšší vrch Západných Tatier
* [[Jakubina]] ({{mnm|2194}})
* [[Baranec (vrch v Západných Tatrách)|Baranec]] ({{mnm|2185}})
Řádek 135 ⟶ 136:
* [[Plačlivé]] ({{mnm|2125}})
* [[Kresanica]] ({{mnm|2122}})
* [[Malolučniak]] ({{mnm|2104}})
* [[Malolučniak]] ({{mnm|2104}})<ref>Vološčuk Ivan a kolektív: Tatranský národný park - biosférická rezervácia, Vydal Gradus, Martin, 1994, 552 s., ISBN 80-901392-4-8</ref>
}}
 
==== Najvyššie štíty, veže, hrby Vysokých Tatier (nad {{mnm|2500}})<ref>Vološčuk Ivan a kolektív: Tatranský národný park - biosférická rezervácia, Vydal Gradus, Martin, 1994, 552 s., ISBN 80-901392-4-8</ref> ====
{{Stĺpce|2|
* [[Gerlachovský štít]] ({{mnm|2654.4}}) – najvyšší vrchol Tatier a celých [[Karpaty|Karpát]]
* [[Gerlachovská veža]] ({{mnm|2642}})
* [[Lomnický štít]] ({{mnm|2633.9}})
Řádek 167 ⟶ 170:
* [[Zadný Ľadový štít]] ({{mnm|2512.2}})
* [[Predný Štôlsky hrb]] ({{mnm|2510}})
* [[Rysy (vrch)|Rysy]] ({{mnm|2503}})
* [[Rysy (vrch)|Rysy]] ({{mnm|2503}})<ref>Vološčuk Ivan a kolektív: Tatranský národný park - biosférická rezervácia, Vydal Gradus, Martin, 1994, 552 s., ISBN 80-901392-4-8</ref>
}}
 
==== Najvyššie štíty Belianskych Tatier<ref>Vološčuk Ivan a kolektív: Tatranský národný park - biosférická rezervácia, Vydal Gradus, Martin, 1994, 552 s., ISBN 80-901392-4-8</ref> ====
* [[Havran (vrch v Tatrách)|Havran]] ({{mnm|2151.5}})
* [[Ždiarska vidla]] ({{mnm|2141.6}})
* [[Hlúpy (vrch v Tatrách)|Hlúpy]] ({{Mnm|2060.8}})
* [[Zadné Jatky]] ({{mnm|2019.8}})
* [[Predné Jatky|Košiare]] ({{mnm|2012.4}})<ref>Vološčuk Ivan a kolektív: Tatranský národný park - biosférická rezervácia, Vydal Gradus, Martin, 1994, 552 s., ISBN 80-901392-4-8</ref>
 
=== Doliny ===
Řádek 179 ⟶ 184:
[[Súbor:Tatry 2005 Ciezka Dolina1.jpg|náhľad|Ťažká dolina a Ťažké pleso]]
[[Súbor:Javorová dolina valley.JPG|náhľad|Javorová dolina]]
Tatranské doliny sú protipólom tatranských hrebeňov. Najväčší vplyv na ich formovanie mali vysokohorské ľadovce. [[Bielovodská dolina]], najdlhšia dolina celých Tatier, je jedinou dolinou Tatierpohoria alpského rázu. Je to aj najdlhšia dolina celých Tatier. Doliny v Západných Tatrách sú menej strmé ako vo Východných.
 
''' V Západných Tatrách je 150, vo Vysokých Tatrách je 135, v Belianskych 24 a v poľských Tatrách 90 dolín, kotlín a žľabov'''.<ref>Bohuš, Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, vydali Štátne lesy TANAPu, Tatranská Lomnica, 1996, ISBN 80-967522-7-8</ref>
 
==== Významné doliny vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Východných Tatrách]] ====
{{Stĺpce|2|
* [[Batizovská dolina]]
* [[Bielovodská dolina]]
Řádek 215 ⟶ 222:
* [[Zadné Meďodoly]]
* [[Zlomisková dolina]] [http://www.tatryportal.sk/tatranske-doliny/]
}}
 
==== Významné doliny v [[Západné Tatry|Západných Tatrách]] ====
{{Stĺpce|2|
* [[Blatná dolina]]
* [[Bobrovecká dolina (Podtatranská brázda)]]
Řádek 240 ⟶ 249:
* [[Úzka dolina]]
* [[Žiarska dolina]]
}}
 
'''Významné doliny na [[Zoznam pliesdolín v poľských Tatrách |poľskej strane Tatier]]''':
{{Stĺpce|2|
* [[Dolina Chochołowska]]
* [[Dolina Lejowa]]
* [[Dolina Kościeliska]]
* [[Dolina Małej Łąki]]
* D[[olinaDolina Kasprowa]]
* [[Dolina Bystrej]]
* [[Dolina Kondratowa]]
Řádek 267 ⟶ 278:
* [[Kasprowa dolina]]
* [[Pasmo Gubalowskie]]
}}
 
=== Jaskyne ===
Na území Tatier sa pôsobením vody vytvorilo množstvo [[Jaskyňa|jaskýň]], v súčasnosti ich je zmapovaných okolo 330. Sú prevažne krasové s kvapľovou výzdobou a jazierkami., no Väčšinaväčšina z nich je pre verejnosť uzavretá. VVäčších jaskýň je v poľských Tatrách je 33, v Belianskych Tatrách 2, vo Vysokých Zatrách sú 4 a v Západných Tatrách je 37 väčších či menších známejších jaskýň. Nie všetky sú verejnosti prístupné.<ref>Preložené[http://www.smopaj.sk/sk/index.htm zSlovenské poľskejmúzeum Wikipédieochrany -prírody hesloa Tatryjaskyniarstva]</ref> Nové jaskyne boli objavené v oblasti Javorinskej Širokej.<ref>[http://www.smopajspeleork.sk/sk/index.htmspeleologia/lanky/128-vo-vysokych-tatrach-objaveny-novy-veky-jaskynny-system-2004 Nové objavy jaskýň]</ref>
 
;Medzi najznámejšie patria:
'''najdlhšie'''
* [[Belianska jaskyňa]] – najnavštevovanejšia, dĺžka {{km|3.5|m}}, prístupných {{m|1275|m}}, (vchod v Tatranskej Kotline)▼
* Jaskinia Wielka Śnieżna – najdlhšia (dĺžka {{km|22|m}}) i najhlbšia (hĺbka {{m|824|m}})
* Jaskinia Wysoka za Siedmioma Progami – (dĺžka {{km|10|m}})
* Miętusia (dĺžka {{m|9487|m}})
Jaskinia Wielka* Śnieżna – najhlbšiaStudnia (hĺbka {{m|824701|m}})▼
'''najhlbšie'''
▲Jaskinia Wielka Śnieżna – najhlbšia (hĺbka {{m|824|m}})
Śnieżna Studnia (hĺbka {{m|701|m}}). <ref>Preložené z poľskej Wikipédie – heslo Tatry</ref>
'''najnavštevovanejšie'''
▲* [[Belianska jaskyňa]] – najnavštevovanejšia, dĺžka {{km|3.5|m}}, prístupných {{m|1275|m}}, (vchod v Tatranskej Kotline)
'''najnovšie'''
* nové jaskyne v oblasti Javorinskej Širokej – objavené a skúmané v roku 2005
[http://www.speleork.sk/sk/speleologia/lanky/128-vo-vysokych-tatrach-objaveny-novy-veky-jaskynny-system-2004]
 
=== Osady Vysokých Tatier ===
Řádek 288 ⟶ 294:
[[Súbor:Tatranske Zruby 0112.jpg|náhľad|[[Tatranské Zruby|Osada]] Tatranské Zruby]]
Na území Tatier sa nachádza mesto: [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]], ktoré je súčasťou okresu [[Poprad (okres)|Poprad]]. Je zložené z troch katastrálnych území, ktoré sa ďalej skladajú z 15 osád:
 
* [[Štrbské Pleso]]▼
* [[Podbanské]] (časť je súčasťou [[Pribylina|Pribyliny]])▼
* Štrbské Pleso (časť je súčasťou [[Štrba|Štrby]])[http://www.vysoketatry.sk/index.php?id_menu=14756]▼
* [[Vyšné Hágy]]
* [[Starý Smokovec]]
** [[DolnýHorný Smokovec]] ({{mnm|950}})
** [[HornýDolný Smokovec]] ({{mnm|890}})
** [[StarýNový Smokovec]] ({{mnm|1000}})▼
* [[Nová Polianka (Vysoké Tatry)|Nová Polianka]]
** [[NovýStarý Smokovec]] (z. [[1793]], {{mnm|1010}})
** [[Tatranská Polianka]] (z. [[1885]], {{mnm|1005}})
▲* [[Starý Smokovec]]
** [[Tatranské Zruby]] ({{mnm|995}})▼
* [[Tatranská Lesná]]▼
** [[TatranskáNová Polianka (Vysoké Tatry)|Nová Polianka]] ({{mnm|1060}})
** [[Vyšné Hágy]] (z. [[1881]], {{mnm|1125}})
▲* [[Tatranské Zruby]]
* [[Tatranská Lomnica]]
** [[Tatranská Kotlina]] (z. [[1881]], {{mnm|760}})
** [[Tatranská Lomnica]] (z. [[1893]], {{mnm|850}})
* [[Tatranské Matliare]]▼
▲** [[Tatranská Lesná]] (z. [[1927]], {{mnm|915}})
 
▲** [[Tatranské Matliare]] (z. [[1884]], {{mnm|885}})
Na území Tatie
** [[Kežmarské Žľaby]] ({{mnm|920}}) (z. v pol. 19. stor., {{mnm|885}})
▲* [[Štrbské Pleso]]
▲** [[Štrbské Pleso]] (časť je súčasťou [[Štrba|Štrby]])<ref>[http://www.vysoketatry.sk/index.php?id_menu=14756]</ref>
▲** [[Podbanské]] (časť je súčasťou [[Pribylina|Pribyliny]])
 
Osady Nový Smokovec, Štrbské Pleso a Tatranské Matliare majú štatút kúpeľov., Vv ostatných osadách sa nachádzajú liečebné ústavy.
 
V [[TANAP]]-e leží aj [[Tatranská Štrba]], [[Štôla]] a [[Tatranská Javorina]] ([[Poprad (okres)|okres Poprad]]) a časť Pribyliny – Podbanské z okresu [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]].
Řádek 315 ⟶ 322:
* železnicou: v [[Poprad]]e a [[Štrba|Štrbe]] sa [[Úzkorozchodná železnica|úzkorozchodná]] [[Tatranské elektrické železnice|TEŽ]] pripája na trať [[Železničná trať Žilina – Košice|Žilina – Košice]], v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]] na trať [[Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč|Studený potok&nbsp;–&nbsp;Tatranská Lomnica]]
* cestou: po [[Cesta Slobody|Ceste Slobody]] s napojením z [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]], Štrby, Popradu alebo [[Tatranská Kotlina|Tatranskej Kotliny]]
* lietadlom: cez medzinárodné [[Letiskoletisko Poprad-Tatry]]
 
== Prírodné podmienky ==
Řádek 325 ⟶ 332:
 
{{legend|#DA70D6|kryštalické jadro, predkarbónske}}]]
Tatry patria do vonkajšej časti [[Pásmo jadrových pohorí|Tatransko-fatranského pásma jadrových pohorí]]. Sú budované [[hornina]]mi troch významných geologických megajednotiek.: [[Tatrikum]] tvoríako podklad, tvorenýtvoria [[kryštalinikum|kryštalinickýmikryštalinické]] horninamihorniny a ich sedimentárnymsedimentárny obalomobal, cez ktoré sú presunuté [[subtatranské príkrovy]], spodný [[Zliechovská jednotka|krížňanský]] ([[fatrikum]]) a vrchný [[chočský príkrov|chočský]] ([[hronikum]]). Príkrovy sú tvorené hlavne druhohornými karbonátmi – [[vápenec|vápencami]] a [[dolomit (hornina)|dolomitmi]]. Tatry sa geologicky delia na dve zóny, južnú prevažne kryštalinickú [[roháčsko-vysokotatranskú]] a severnú subtatranskú zónu, budovanú [[mezozoikum|druhohornými]] [[príkrov (geológia)|príkrovmi]].
 
Najstaršie kryštalinické celky [[tatrikum|tatrika]] vystupujú hlavne v západnej časti pohoria. Predstavujú ich dve litotektonické jednotky, vrchná viac metamorfovaná ([[baranecký komplex]]) je tvorená [[migmatit]]mi a [[granit]]mi, spodná ([[jalovecký komplex]]) menej metamorfovaná viditeľná iba v [[tektonické okno|tektonickom okne]] ([[Liptovské Tatry]]) je tvorená [[svor (hornina)|svormi]] a [[rula]]mi, premenenými [[flyš]]ovými horninami. Obe metamorfované jednotky sa stýkajú pozdĺž strižnej zóny, ktorej vek sa odhaduje na [[devón]] až [[Karbón (geochronologická jednotka)|karbón]], čo zodpovedá [[hercýnske vrásnenie|neskorohercýnskym]] pohybom<ref>Janák, M., Plašienka, D., Petrík, I., 2001: [http://geolines.gli.cas.cz/fileadmin/volumes/volume13/G13-141.pdf ''Excursion to the Tatra Mountains, Central Western Carpathians.''] GeoLines 13, s. 141&nbsp;–&nbsp;148</ref>. Na kryštalinikum nasadajánasadá kontinentálna obalová [[tomanovská jednotka]]. Prítomné sú aj čiastkové príkrovy [[príkrov Červených vrchov|Červených vrchov]], [[príkrov Giewontu|Giewontu]] a [[príkrov Širokej|Širokej]]. V Západných Tatrách vystupuje [[jednotka Osobitej]], ktorá má na rozhraní jury a kriedy vyvinuté [[bázická hornina|bázické vulkanity]] – [[limburgit]]y.<ref>Nemčok, J. (Editor) 1993: ''Vysvetlivky ku geologickej mape Tatier.'' Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 135 s.</ref>
 
Príkrovy [[fatrikum|fatrika]] a [[hronikum|hronika]] boli na tatrikum nasunuté vo vrchnej [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriede]]. Príkrovy tvorené hlavne vápencami a dolomitmi sú zachované najmä na severnej a východnej strane Tatier. Krížňanský príkrov (fatrikum) tu tvorí niekoľko čiastokých príkrovov – [[bujačiansky čiastkový príkrov|bujačiansky]], [[bobrovecký čiastkový príkrov|bobrovecký]] a [[čiastkový príkrov Suchego Wierchu]]. Z vyššieho chočského príkrovu (hronikum) je v Tatrách prítomná len [[bielovážska sekvencia]]. V [[paleogén]]e došlo k pohybom pozdĺž zlomových porúch, ktoré spôsobili poklesy [[Liptovská kotlina|Liptovskej]] a [[Podhalská kotlina|Podhalskej kotliny]]. V [[neogén]]e, najmä v spodnom a strednom [[miocén]]e došlo pri záverečných fázach [[Alpínske vrásnenie|alpínskeho vrásnenia]] k pohybom hornín, ktoré mali za následok vznik asymetrickej [[hrasť|hraste]] v oblasti [[východotatransko-ružbašský zlom|východotatransko-ružbašského]] a [[západotatransko-kôprovský zlom|západotatransko-kôprovského zlomu]]. Tatry sa v tomto období vyzdvihli o 1&nbsp;000 až {{m|1500|m}} oproti svojmu okoliu, pričom východná časť sa zdvihla viac ako západná. Kinematika týchto pohybov je dodnes predmetom odborných diskusii. Tatry sú obklopené mladými súvrstviami [[podtatranská skupina|podtatranskej skupiny]].
Řádek 338 ⟶ 345:
 
==== Vodné toky ====
Tatry sú súčasťou rozvodia medzi [[Čierne more|Čiernym]] a [[Baltské more|Baltským morom]]. Prietoky kulminujú v máji a júni. Najvýznamnejšou horskou bystrinou Tatier je [[Belá (rieka)|Belá]], ktorá odvodňuje [[Kôprová dolina|Kôprovú]], [[Tichá dolina (Vysoké Tatry)|Tichú]], [[Kamenistá dolina (Západné Tatry)|Kamenistú]], [[Bystrá dolina (Západné Tatry)|Bystrú]], [[Račkova dolina|Račkovú]] a Jamnickú[[Jamnícka dolina|Jamnícku dolinu]]. Pri [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]] potom vteká do [[Váh]]u. Okrem nej sú to aj [[Oravica]] a [[Studený potok (prítok Oravy)|Studený potok]], ktoré vtekajú do [[Orava (rieka)|Oravy]].
 
Ďalšími sú horské toky, ktoré tečú do rieky [[Poprad (rieka)|Poprad]]: [[Mlynica (rieka)|Mlynica]], [[Velický potok (prítok Popradu)|Velický potok]], [[Studený potok (prítok Popradu)|Studený potok]], [[Kežmarská Biela voda]] a [[Biela (rieka)|Biela]]. [[Dunajec]] zásobujú vodou [[Biela voda podúplazská]] a [[Javorinka (prítok Bielej vody)|Javorinka]].
 
==== Plesá ====
Pozri:{{Hlavný ''[[článok|Zoznam plies vo Vysokých Tatrách]]''}}
{{Hlavný a ''[[článok|Zoznam plies v Západných Tatrách]]''.}}
[[Súbor:Strbske pleso lake.jpg|náhľad|[[Štrbské pleso]]]]
[[Súbor:Zdiarska vidla Belianske Tatry.jpg|náhľad|[[Ždiarska vidla]] z Jahňacieho štítu]]
Jazerá ľadovcového pôvodu v Tatrách majú svoje vlastné pomenovanie, na Slovensku ''pleso'' a v Poľsku ''staw''. Nachádza sa tu viac ako 200 plies, väčšinounajmä vo vyšších polohách, kde sa väčšinou utvorili v ľadovcových kotloch, alebo nižšie v zníženinách obklopených [[moréna]]mi. Najväčšie je [[Morské oko (pleso)|Morské oko]] (poľ. ''Morskie oko'') v Poľsku s rozlohou {{ha|34.54|m}}, hĺbkahĺbkou {{m|50.8|m}}, ležiace vo výške {{mnm|1395.4}},. naNa Slovensku sú najväčšie [[Veľké Hincovo pleso]] ({{ha|20.08|m}}, {{m|53|m}}, {{mnm|1946}}) v Mengusovskej doline ale aj [[Nižné Temnosmrečinské pleso|Nižné]] a [[Vyšné Temnosmrečinské pleso]], no najznámejšími sú [[Štrbské pleso]] ({{ha|19.76|m}}), [[Popradské pleso]] ({{ha|6.88|m}}), [[Zelené pleso]], a [[Skalnaté pleso]].
 
==== Vodopády ====
Řádek 369 ⟶ 377:
=== Fauna ===
V Tatrách žije množstvo [[živočích|živočíšnych]] druhov, ktoré nájdeme aj inde, ale aj endemity.
* Medzi najvzácnejšie endemity patrí [[kamzík vrchovský]] tatranský (''Rupicapra rupicapra tatrica''), ktorého stavpočetnosť sakolíše zredukovalpodľa napodmienok asiokolo 4001000 kusov.<ref>[http://spravatanap.sk/web/index.php/11-aktualne/356-jarne-scitanie-kamzikov-v-tatrach aSčítanie je pred vyhynutím.kamzíkov]</ref> Menšia skupina tohto druhu bola vysadená aj v Nízkych Tatrách. V Tatrách sa vyskytuje aj [[srnec hôrny]] (''Capreolus capreolus''), [[jeleň lesný]] (''Cervus elaphus''), [[svišť vrchovský]] tatranský (''Marmota marmota latirostris''), [[hraboš tatranský]] a [[hraboš snežný]] tatranský (''Microtus nivalis mirhanreini'').
 
Z veľkých šeliem [[rys ostrovid]] (''Lynx lynx''), [[vlk obyčajný]] (''Canis lupus''), [[medveď hnedý]] (''Ursus arctos''), [[mačka divá]] (''Felis silvestris'').
 
Medzi dravé vtáctvo patrí [[orol skalný]] (''Aquila chrysaetus''), [[sokol sťahovavý]] (''Falco peregrinus''), [[sokol myšiar]] (''Falco tinnunculus'').
 
Z veľkých šeliem [[rys ostrovid]] (''Lynx lynx''), [[vlk obyčajný]] (''Canis lupus''), [[medveď hnedý]] (''Ursus arctos''), [[mačka divá]] (''Felis silvestris''). Medzi dravé vtáctvo patrí [[orol skalný]] (''Aquila chrysaetus''), [[sokol sťahovavý]] (''Falco peregrinus''), [[sokol myšiar]] (''Falco tinnunculus''). Zo [[sovovité|sôv]] sa tu vyskytujú [[kuvik vrabčí]] (''Glaucidium passerinum''), [[výr skalný]] (''Bubo bubo''), [[sova lesná]] (''Strix aluco'').
 
Z riečnych živočíchov tu nájdeme [[vydra riečna|vydru riečnu]] (''Lutra lutra'') a iné. V tatranských potokoch sa vyskytuje aj [[pstruh riečny]] (''Salmo trutta'').
Řádek 381 ⟶ 385:
Všetky rastliny a živočíchy sú na území TANAP-u celoročne prísne chránené.
 
Dňa [[19. november|19. novembra]] [[2004]] zasiahla Tatry víchrica o rýchlosti 165 až {{km|227|m}}/h<ref>[http://www.ta3.sk/~bicarova/Papers/2005/vichrica/text.pdf http://www.ta3.sk]</ref>, ktorá vyvrátila rozsiahle územia lesa od Podbanského po Tatranskú Kotlinu ona rozlohe asi {{ha|12000|m}} a bola najväčšou katastrofou v Tatrách od roku 1936.
 
=== Podnebie ===
Řádek 394 ⟶ 398:
V roku [[1565]] vykonala [[Beata Laska]], kežmarská hradná pani (pôvodom Poľka a nemanželská dcéra kráľa Žigmunda), prvý známy výlet do Vysokých Tatier v sprievode kežmarských mešťanov (pravdepodobne k [[Zelené pleso|Zelenému plesu]]).
 
Prvý tatranský výstup vykonali roku [[1615]] kežmarskí študenti na čele s [[David Frölich|Davidom Frölichom]], pravdepodobne na [[Kežmarský štít]]. Kazateľ [[Juraj Buchholtz (1643)|Juraj Buchholtz]] z Veľkej Lomnice napísal prvé dielo, ktoré sa zaoberalo výlučne Tatrami. Roku 1664 ešte ako študent vystúpil na [[Slavkovský štít]]. Tatry v monarchii preslávili aj jeho synovia. Výstupov do Tatier pribúdalo, francúzsky zemepisec Baltazar Hacquet, škótsky lekár [[Robert Townson]] (prvý doložený výstup na [[Lomnický štít]]) a zo Španielska [[Karol Gimbernat]] si začali vyberať svojich sprievodcov zo vzdelanejších vrstiev – správca Zakopanských železiarní Otto, kňazi [[Tomáš Mauksch|T. Mauksch]] a J. Ursíny a statkár G. Berzevicz. švédskyŠvédsky botanik [[Göran Wahlenberg|G. Wahlenberg]] si so sebou vzal Maukscha i zlatokopa D. Fábryho. Nosičmi boli prostí obyvatelia spod Tatier. Na Kriváň vystúpil roku [[1840]] saský kráľ Fridrich August II.., Viedolktorého hoviedol lesmajster Juraj Münster.
 
[[Kriváň (vrch)|Kriváň]] sa stal symbolom Slovákov, pretože bol dlho považovaný za najvyšší vrchol Tatier. O národných výstupoch naň písal už spisovateľ [[Gašpar Fejérpataky-Belopotocký]] – výstup ''„milovníkov reči a literatúry slovenskej“'' z Liptovského Mikuláša na ''„Kriváň Liptowský“'', ktorý sa konal [[24. septembra]] [[1835]]. Neskôr malinadobudli výstupy na Kriváň masový charakter.
 
K rozvoju turistiky prispelo aj vybudovanie [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]] roku [[1871]], ktorá mala a má svoje stanice v [[Železničná stanica Štrba|Štrbe]] a [[Železničná stanica Poprad-Tatry|Poprade]]. Významné zintenzívnenie nastalo po vzniku [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]]. Postupne začali v Tatrách vznikať [[Horská chata|horské chaty]] a [[útulňa|útulne]], z ktorých sa neskôr vyvinuli dnešné osady.
 
== Turistika dnes ==
Dnes Tatrami okrem hlavnej cestnej spojnice – ''[[Cesta Slobody|Cesty Slobody]]'' vedie aj ''[[Tatranská elektrická železnica]] – TEŽ'' – z Popradu do Starého Smokovca a odtiaľ do Tatranskej Lomnice resp. Štrbského Plesa a ''Ozubnicová železnica'' z Tatranskej Štrby na Štrbské Pleso.
 
Centrom Západných Tatier je [[Liptovský Mikuláš]] a centrom poľských Tatier [[Zakopané]]. Dnes sú Tatry popretkávané množstvom chodníkov. Pozdĺž celých Tatier prechádza [[Tatranská magistrála]] (turistický chodník), jednotlivé tatranské chodníky prechádzajú dolinami a končia buď na štítoch, plesách, [[Horská chata|horských chatách]] či v dolinách alebo priesmykmi vedú na druhú stranu Tatier. V Tatrách platí zimná uzávera od [[1. novembra]] do [[15. jún]]a, kedy sa po vysokohorských chodníkoch nesmie prechádzať, s výnimkou chodníkov vedúcich k vysokohorským chatám, okrem [[Chata pod Rysmi|Chatychaty pod Rysmi]], ktorá je v zimnom období mimo prevádzky.
 
V Tatrách aj v podhorí sa nachádza množstvo hotelov, penziónov aja privátnych ubytovní. Vysoké Tatry sú rovnako centrom zimných športov, v roku [[1970]] tu boli [[Majstrovstvá sveta v lyžovaní 1970|majstrovstvá sveta]]. Najznámejšími centrami zimných športov sú Štrbské Pleso a Zakopané, možnosti na lyžovanie či beh na lyžiach však nájdeme aj v Starom Smokovci, Tatranskej Lomnici, [[Ždiar]]i a vo viacerých podtatranských dedinách.
 
Najvyšší bod v horách, na ktoré sa môžete dostať označenéoznačeným chodníkychodníkom, sú [[Rysy (vrch)|Rysy]], a najťažšienajťažšia cesta je [[Orlia prť]].
 
== Národné parky ==
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Tatry“