Verzia z 15:02, 4. november 2015 upraviť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 859 editací d Revízia 6152685 používateľa 78.99.1.204 (diskusia) bola vrátená ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 10:59, 31. júl 2016 upraviť vrátiť 178.40.251.155 (diskusia) Bez shrnutí editace Značka: možný vandalizmus Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Súbor:Complete diagram of a human spermatozoa cs.svg\|thumb\|280px\|Schéma ~~spermie~~vzniká v samčích (mužských) [[mužské pohlavné orgány\|pohlavných orgánoch]] a je spôsobilá k oplodneniu samičieho (ženského) [[vajíčko (bunka)\|vajíčka]]. Patrí medzi [[gaméta\|gaméty]] a má [[Ploidia\|haploidný]] počet [[chromozóm]]ov. '''Spermia''' je samčia alebo mužská [[pohlavná bunka]], ktorá vzniká v samčích (mužských) [[mužské pohlavné orgány\|pohlavných orgánoch]] a je spôsobilá k oplodneniu samičieho (ženského) [[vajíčko (bunka)\|vajíčka]]. Patrí medzi [[gaméta\|gaméty]] a má [[Ploidia\|haploidný]] počet [[chromozóm]]ov. Spermie patria vôbec k najmenším [[živočíšna bunka\|živočíšnym bunkám]]. Väčšinou sú pohyblivé vďaka tomu, že majú jeden alebo viac [[bičík]]ov, alebo sú schopné amébovitého pohybu. Na rozdiel od vajíčok zrelé spermie majú [[mitochondria\|mitochondrie]] situované na báze bičíka. ~~Spermie vznikajú z tzv. [[primordiálny gonocyt\|primordiálnych gonocytov~~==tov]] (prapohlavných buniek), ktoré sú sústredené v [[gonáda]]ch. Z hľadiska zárodočných vrstiev sú v všetkých [[trojlistovce\|trojlistovocov]] (''Triblastica'') [[mezoderm]]álneho pôvodu. Proces vzniku spermií sa nazýva '''spermatogenéza'''. Pôvodne diploidný primordiálny gonocyt sa zmení na bunkmu zvanú spermatogónia, ktorej [[mitóza\|mitotickým delením]] vznikne bunka nazývaná spermatogónia A. Ďalším mitotickým delením vznikne jedna [[kmeňová bunka]] a 24 spermatogónií B. Po ďalších mitotických deleniach spermatogónii B vzniknú tzv. primárne spermatocyty, bunky stále diploidné, ktoré však už vstupujú do prvej fázy [[meióza\|meiotického (redukčného) delenia]]. Po prvom meiotickom delení vzniknú dva sekundárne spermatocyty, po druhom spermatídy. Spermatída už má vhodný (haploidný) počet chromozómov. Jej vývoj, čiže premena na spermiu sa uskutoční kondenzáciou [[bunkové jadro\|jadra]], odvrhnutím časti [[cytoplazma\|cytoplazmy]] a vznikom bičíka. ▼ ~~== Vznik ==~~ ▲Spermie vznikajú z tzv. [[primordiálny gonocyt\|primordiálnych gonocytov]] (prapohlavných buniek), ktoré sú sústredené v [[gonáda]]ch. Z hľadiska zárodočných vrstiev sú v všetkých [[trojlistovce\|trojlistovocov]] (''Triblastica'') [[mezoderm]]álneho pôvodu. Proces vzniku spermií sa nazýva '''spermatogenéza'''. Pôvodne diploidný primordiálny gonocyt sa zmení na bunkmu zvanú spermatogónia, ktorej [[mitóza\|mitotickým delením]] vznikne bunka nazývaná spermatogónia A. Ďalším mitotickým delením vznikne jedna [[kmeňová bunka]] a 24 spermatogónií B. Po ďalších mitotických deleniach spermatogónii B vzniknú tzv. primárne spermatocyty, bunky stále diploidné, ktoré však už vstupujú do prvej fázy [[meióza\|meiotického (redukčného) delenia]]. Po prvom meiotickom delení vzniknú dva sekundárne spermatocyty, po druhom spermatídy. Spermatída už má vhodný (haploidný) počet chromozómov. Jej vývoj, čiže premena na spermiu sa uskutoční kondenzáciou [[bunkové jadro\|jadra]], odvrhnutím časti [[cytoplazma\|cytoplazmy]] a vznikom bičíka. Meiotické delenie neprebehne, pokiaľ má samec v somatických (telových) bunkách už haploidný počet chromozómov. Príkladom je samec [[Včela (rod)\|včely]] ([[trúd]]).

Spermia: Rozdiel medzi revíziami