Carl Gustav Jung: Rozdiel medzi revíziami

Rok [[1913]] bol pre Junga zlomový. Po sérii apokalyptických snov a vízií rezignoval na prednášky na univerzite, v roku [[1914]] sa vzdáva funkcie prezidenta Medzinárodnej psychoanalytickej spoločnosti, na ktorej čele ktorej stál od roku [[1911]]. V tomto období sa venuje prevažne práci na svojich teoretických štúdiách, zakladá úzky krúžok Psychologického klubu, venuje sa súkromnej terapeutickej praxi, ale predovšetkým zdokonaľuje svoju techniku, ako komunikovať so svojím nevedomím. NaväzujeNadväzuje tak na svoje rané zážitky z detskej imaginácie. Učí sa [[personifikácia|personifikovať]] fenomény nevedomia, počúvať ich hlas, a tým ich urobiť uchopiteľnými pre [[vedomie]]. Dochádza k postulátu, že v individuálnej mysli existujú prvky, ktoré jej nepatria, resp. nie sú jej vlastným výtvorom.

Jung sa snažil zachytiť a popísať nejakú praktickú metodiku, ako sa človek môže vysporiadať so svojím nevedomím. Bol si vedomý toho, že náboženské filozofie, metafyzické systémy alebo symbolická imaginácia pracujú s týmto faktom. Psychologické výpovede majú rovnakú váhu ako výpovede vedeckého rázu, akými disponuje napríklad [[fyzika]]. Jung v tejto súvislosti zavádza pojem [[psychická realita|psychickej reality]], ktorú moderné osvietené poňatie človeka odkazuje mimo skutočnosť. Neustále sa snaží zdôrazňovať empirickú povahu duševných výpovedí a jezároveň si zároveňje vedomý, že pre moderný vedecký názor nebude jednoduché tento fakt prijať. Poukazuje na nebezpečenstvo vyplývajúce z oddelenia psychického sveta od racionalisticky chápanej skutočnosti. Na mnohých miestach vyslovil predtuchu nebezpečného vplyvu nespracovaných nevedomých [[archetyp]]ov, ktorá sa mu splnila [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]].