Caligula: Rozdiel medzi revíziami

Caligula bol syn Germanica, synovca a adoptívneho syna [[Tiberius (cisár, 1. storočie)|Tiberia]]. Narodil sa 31. augusta roku 12. Od útleho detstva sa so svojím otcom pohyboval po vojenských kasárňach a bol vojakmi zbožňovaný. Tiež od nich dostal meno, pod ktorým vošiel do dejín. Keď sa ako päťročný chlapec objavil po otcovom boku na triumfálnom vojenskom voze, oblečený v kompletnej legionárskej uniforme, začali mu vojaci hovoriť Caligula (čižmičkár), čo v latinčine znamená vojenská (caliga) topánka. Keď bolo Caligulovi sedem, zomrel jeho obľúbený otec, zanechal Tiberia v podozrení z otravy. Od tej doby bol Caligula nútený čeliť stále sa zvyšujúcej Tibériovej nevraživosti.

Cisár Caligulu povolal v jeho osemnástich rokoch na [[Capri (ostrov)|Capri]] v snahe dostať ho pod bližší dohľad. Zatiaľ čo jeho starší bratia boli vyhlásení za nepriateľov štátu a umučení, Caligula preukázal obratnú prispôsobivosť. Podľa niektorých zdrojov sa údajne zúčastnil orgií, ktoré na Capri usporadúval Tiberius. O jeho sexuálnom živote je nesporných dôkazov dosť. Počínajúc jeho vzťahom k manželke [[prefekt]]a [[prétorián]]ov Macrona Ennia a končiac pohoršivýmpohoršlivým vzťahom k vlastnej sestre Drusille. To však priamo súviselo s jeho až chorobným obdivom k [[Egypt]]u.

Tieto sľubné začiatky však netrvali príliš dlho. Vlastne len niekoľko mesiacov. Po nich sa Caligula úplne nepochopiteľne zmenil. Začalo u neho šialenstvo, ktoré nemalo obdoby. Dnes sa vedci domnievajú, že jeho šialenstvo bolo následkom [[encefalitída|encefalitídy]]. V Caligulovom prípade išlo najskôr o menšiu poruchu v čelnom laloku [[mozog|mozgu]]. Neskôr to viedlo ku strate zábran, potom k rozpadu spoločenských návykov a nakoniec k dezintegráciídezintegrácii osobnosti a demencii. Caligula si za svoj vzor zvolil nie Augusta, ale [[Caesar]]a, a to navyše v tom najnegatívnejšom zmysle. Jeho politickým ideálom sa stáva absolútna monarchia helenistického typu vo svojej najvýraznejšej forme, t. j. egyptskej forme.

Svojou choromyselnosťouchoromyseľnosťou a stratou všetkých zábran vyvolal cisár silné napätie medzi senátormi a jazdcami, ku ktorým sa neskôr pridali aj prétoriáni. To bol Caligulov koniec. A tak bol po svojej štyri roky trvajúcej vláde zavraždený. Koncom januára roku 41 n. l. sa na nádvorí [[Palatin]]u ako každoročne konali slávnosti na uctenie pamiatky cisára Augusta. Ten deň, 24. januára, pozoroval Caligula slávnosti už od rána. Okolo jednej hodiny opustil divadlo, aby sa vykúpal a najedol v paláci. V sprievode iba jedného senátora zamieril ku krytému priechodu, kde stála skupina chlapcov z Ázie, ktorí mali neskôr vystupovať v divadle. Caligula sa s nimi dal do reči a v tom okamžiku ho [[tribún]] prétoriánov Charea bodol mečom.(Charea si Caligula po Macronovej smrti sám vybral a patril k legionárom jeho otca, ktorí začali hovoriť päťročnému chlapcovi topánka.) Rana vraj nebola smrteľná, čepeľ skĺzla po kľúčnej kosti. Caligula vykríkol a ubehol niekoľko metrov. Potom ho chytil tribún Sabinus a vrazil mu meč priamo do hrude. Na ležiaceho Caligulu sa vrhli ďalší a jeho telo pokrylo celkom asi tridsať rán. Nenávisť ku Caligulovi bola taká veľká, že potom zabili aj jeho manželku a jednoročnú dcérku.