Caligula: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d IB Vládca → Vládca |
d preklepy |
||
Riadok 14:
== Podrobný životopis ==
Caligula bol syn Germanica, synovca a adoptívneho syna [[Tiberius (cisár, 1. storočie)|Tiberia]]. Narodil sa 31. augusta roku 12. Od útleho detstva sa so svojím otcom pohyboval po vojenských kasárňach a bol vojakmi zbožňovaný. Tiež od nich dostal meno, pod ktorým vošiel do dejín. Keď sa ako päťročný chlapec objavil po otcovom boku na triumfálnom vojenskom voze, oblečený v kompletnej legionárskej uniforme, začali mu vojaci hovoriť Caligula (čižmičkár), čo v latinčine znamená vojenská (caliga) topánka. Keď bolo Caligulovi sedem, zomrel jeho obľúbený otec, zanechal Tiberia v podozrení z otravy. Od tej doby bol Caligula nútený čeliť stále sa zvyšujúcej Tibériovej nevraživosti.
Cisár Caligulu povolal v jeho osemnástich rokoch na [[Capri (ostrov)|Capri]] v snahe dostať ho pod bližší dohľad. Zatiaľ čo jeho starší bratia boli vyhlásení za nepriateľov štátu a umučení, Caligula preukázal obratnú prispôsobivosť. Podľa niektorých zdrojov sa údajne zúčastnil orgií, ktoré na Capri usporadúval Tiberius. O jeho sexuálnom živote je nesporných dôkazov dosť. Počínajúc jeho vzťahom k manželke [[prefekt]]a [[prétorián]]ov Macrona Ennia a končiac
Ťažko povedať, čo všetko prebehlo Caligulovi hlavou, keď ho 18. marca [[37]], po smrti Tiberia, vyhlásili za principa – cisára, a dvadsaťtriročnému mladíkovi bola vložená do rúk absolútna moc. Spočiatku skutočne plnil rolu múdreho a láskavého vládcu, ktorý miluje svoj ľud. Vedený svojimi skúsenými poradcami, predovšetkým veliteľom prétoriánov Macronom, upevňoval až obdivuhodne svoju autoritu a popularitu. Ihneď po nástupe dostal titul imperátora, ale vrátil [[senát (staroveký Rím)|senátu]] jeho právomoci. Zastavil nezmyselné Tibériove procesy pre urážku majestátu, dal amnestiu všetkým perzekvovaným a vyhlásil, že „pre donášača nemá uši“.
Tieto sľubné začiatky však netrvali príliš dlho. Vlastne len niekoľko mesiacov. Po nich sa Caligula úplne nepochopiteľne zmenil. Začalo u neho šialenstvo, ktoré nemalo obdoby. Dnes sa vedci domnievajú, že jeho šialenstvo bolo následkom [[encefalitída|encefalitídy]]. V Caligulovom prípade išlo najskôr o menšiu poruchu v čelnom laloku [[mozog|mozgu]]. Neskôr to viedlo ku strate zábran, potom k rozpadu spoločenských návykov a nakoniec k
Egyptománia sa však u neho postupne rozrástla do obludných rozmerov. Obnovil kult egyptskej bohyne [[Eset|Isidy]], zakázanej za Tibéria. Tibérius totiž, aj keď bol nakoniec tyran a mal v priebehu svojej vlády celý rad chýb, nikdy podobnej mánii neprepadol. Zo všetkého najstrašnejšie však bolo, ako sa Caligula vžil do svojej božskej úlohy. Na verejnosti vystupoval v podobe Jova, s pozláteným fúzom a s bleskami v rukách. Bol presvedčený, že je mu všetko dovolené. Žil v incestnom vzťahu so svoju sestrou Drussilou a svojmu milovanému koňovi postavil mramorové stajne so žľabom zo slonoviny a urobil z neho konzula čo bola pocta na jeden rok bez nejakých väčších právomocí.
Riadok 28:
V zahraničnej politike ukázal mimoriadnou hlúposť. Nedosiahol žiadne vojenské úspechy. Vytiahol len raz a uspokojil sa s niekoľkými šialenými a zbytočnými demonštráciami – chytal už raz zajatých nepriateľov, ktorých rozkázal znovu pustiť, a svojmu vojsku, nastúpenému k boji na brehoch mora, prikázal zbierať mušle s tým, že ide o „korisť zobratú oceánu“.
Svojou
== Iné projekty ==
|