Lev Davidovič Landau: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikilinky, replaced: Židia (etnikum) → Židia AWB |
dopl. |
||
Riadok 10:
}}
'''Lev Davidovič Landau''' ({{V jazyku|rus|Лев Давидович Ландау}}; * [[22. január]] [[1908]], [[Baku]] – † [[1. apríl]] [[1968]], [[Moskva]]) bol [[azerbajdžan]]ský ([[Sovietsky zväz|sovietsky]]) [[fyzik]] [[Židia|židovského]] pôvodu, ktorý prispel k rozvoju mnohých oblastí [[teoretická fyzika|teoretickej fyziky]].V rokoch 1926-1927 publikoval svoje prvé práce z teoretickej fyziky. Od roku 1929 strávil pol roka v zahraničí, v Dánsku, Anglicku a Švajčiarsku, kde pracoval s poprednými teoretickými fyzikmi.
== Život ==
Narodil sa 22. januára 1908 v [[Baku]] v dnešnom [[Azerbajdžan]]e v židovskej rodine inžiniera pracujúceho v naftovom priemysle Davida Ľvoviča Landau a lekárky Ľubovi Veniaminovny Garkavi-Landau. Obaja jeho rodičia pochádzali z Bieloruska. Lev Davidovič Landau vyrastal v Baku, kde absolvoval štúdium na židovskom gymnáziu. Mal veľké nadanie na [[matematika|matematiku]], vedel [[derivácia|derivovať]] a [[integrál|integrovať]] v 14 rokoch. Vďaka týmto schopnostiam mu bolo umožnené zapísať sa na univerzitu v Baku len ako 14 ročnému. V roku 1927 ako 19 ročný absolvoval štúdium na [[Petrohradská štátna univerzita|Leningradskej univerzite]]. Následne začal ašpirantúru na Leningradskom fyzikálno-technickom inštitúte. Ako veľmi nadanému mladému vedcovi mu bolo umožnené odcestovať do Dánska, kde spolupracoval s [[Niels Bohr|Nielsom Bohrom]].<ref name="EJ">Goldsmith, M., 2007, Landau, Lev Davidovich. in Skolnik, F., Berenbaum, M. (Eds.) Encyclopaedia Judaica, 2nd Edition. Kat–Lies. Vol. 12, Thomson, Gale, Detroit, s. 464</ref> Navštívil aj [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]], kde krátko spolupracoval s [[Paul Dirac|Diracom]] a [[Zürich]], kde sa stretol s [[Wolfgang Pauli|Wolfgangom Paulim]].
V roku 1930 publikoval svoju prácu o [[diamagnetizmus|diamagnetizme]] kovov (tzv. Landauov diamagnetizmus), v ktorej vypočítal diskrétne hladiny elektrónov v magnetickom poli (Landauove úrovne) a predpovedal periodické zmeny v citlivosti v závislosti od poľa v silných poliach ([[de Haasov-van Alphenov jav]]). V roku 1933 ako prvý navrhol teóriu [[antiferomagnetizmus|antiferomagnetizmu]]. V polovici 30. rokov spoločne s [[Jevgenij Michailovič Lifšic|Je.M. Lifšicom]] pracoval na výskume feromagnetizmu a začal s ním písať desaťzväzkovú učebnicu fyziky. Toto dielo je dodnes považované za veľmi kvalitnú vysokoškolskú učebnicu, bolo preložené do 20 jazykov a dočkalo sa viacerých vydaní.
V roku 1932 bol poverený vedením teoretického oddelenia na Ukrajinskom fyzikálno-technickom ústave v [[Charkov]]e. V roku 1934 mu bol za jeho vynikajúce výsledky udelený [[doktorát]]. Od roku 1937 pracoval na Ústave fyzikálnych problémov Sovietskej akadémie vied.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Landau, Lev Davidovič, Boľšaja sovietskaja enciklopedia
| url = http://bse.sci-lib.com/article068590.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 01.09.2016
| vydavateľ = bse.sci-lib.com
| miesto =
| jazyk = po rusky
}}</ref> Napriek tomu, jeho veľké úspechy na poli vedy boli známe aj v zahraničí, bol v období [[Veľký teror|stalinských čistiek]] zatknutý a vyšetrovaný ako nemecký špión.<ref name="EJ"/> Vzhľadom na jeho židovský pôvod sa jednalo o mimoriadne nezmyselné obvinenie. Prepustený bol až v roku 1939 po zásahu svojho nadriadeného prof. [[Piotr Leonidovič Kapica|Piotra Kapicu]] priamo u Stalina. Kapica sa zaňho osobne zaručil a začal sa vyhrážať, že v prípade pokračovania Landauovej väzby prestane vykonávať ďalšiu vedeckú činnosť.
Za svoju vedeckú prácu bol v rokoch 1949 a 1953 ocenený prestížnou [[Stalinova cena|Stalinovou cenou]]. V roku 1954 získal titul [[Hrdina Socialistickej práce]]. V roku 1962 získal [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovu cenu za fyziku]] za objav [[supratekutosť|supratekutosti]]. V roku 1962 ho zrazil nákladný automobil a cenu si preto osobne nemohol prevziať. Niekoľko mesiacov ležal v [[kóma|kóme]]. Zranenia napokon postupne prekonal ale už nikdy viac sa nevenoval vedeckej činnosti.
Medzi jeho významných študentov patrili Lev Pitaevskij, Alexej Abrikosov, [[Jevgenij Michailovič Lifšic|Jevgenij Lifšic]], Lev Gorkov, Isaak Chalatnikov, Roaľd Sagdeev a Isaak Pomerančuk.
Bol ženatý s Korou Drobanzevou, s ktorou mal syna Igora (1946). V priebehu života bol 6 krát nedobrovoľne hospitalizovaný na psychiatricej klinike.
Zomrel v dôsledku komplikácii súvisiacich so predošlým zranením vo veku 60 rokov 1. apríla 1968. Pochovaný je na [[Novodievčí cintorín|Novodevičiom cintoríne]] v Moskve.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
|