Laco Novomeský: Rozdiel medzi revíziami

Pochádzal z rodiny krajčíra Samuela Novomeského a Irmay rod. Príkopová. Rodičia sa presťahovali zo [[Senica|Senice]] do [[Budapešť|Budapešti]]., Dokde školysa narodil aj začal chodiť vškoly. [[Budapešť|Budapešti]],Po roku 1919 sa presťahovali nazad a v neskôrštúdiu pokračoval v [[Senica|Senici]] a na učiteľskom ústave v [[Modra|Modre]], kde v roku [[1923]] zmaturoval. Začal pôsobiť ako [[učiteľ]] a zároveň sa ako externý poslucháč zapísal na Filozofickú fakultu [[Univerzita Komenského|Univerzity Komenského]], kde ho zaujala literárna a politická činnosť. V roku [[1925]] vstúpil do [[KSS|Komunistickej strany]], zanechal štúdium aj učiteľovanie, odišiel do [[Ostrava|Ostravy]], kde sa stal redaktorom komunistických novín [[Pravda chudoby(slovenský denník)|Pravda]]. VDo roku [[1929]]1924 začalto pracovať v redakciibola [[RudéPravda právo|Rudého právachudoby]] va bola vydávaná vo [[PrahaVrútky|PraheVrútkach]]. ZároveňV prispievalroku do1924 ďalšíchbola českýchredakcia apresťahovaná slovenskýchdo komunistickyOstravy orientovanýcha periodik.riadil Patril k avantgardnej skupineju [[DAVKlement Gottwald]]. S Vpríchodom Novomestského v roku [[19391925]] získala saštatút presťahovalústredného natlačového [[Slovensko]]orgána KSČ sa Slovensku.

Patril k avantgardnej skupine [[DAV]]. V roku [[1939]] sa presťahoval na [[Slovensko]] (do Bratislavy), kde pokračoval v komunistickej činnosti. Bol jedným z popredných organizátorov [[SNP]], členom V. ilegálneho vedenia [[KSS]]. Spoluzakladateľ a podpredseda povstaleckej SNR v Banskej Bystrici ([[1944]]). Člen predsedníctva ÚV KSS, povereník pre školstvo a osvetu. Po vojne bol na zjazde [[KSS]] v roku [[1950]] obvinený z tzv. [[Buržoázny nacionalizmus|buržoázneho nacionalizmu]] a v roku [[1951]] zatknutý. V roku [[1954]] bol odsúdený na 10 rokov väzenia v inscenovanovanom [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku|procese s rozvratnou skupinou burž. nacionalistov]]. "Priznal sa", pretože podľa vlastných slov, neznášal fackovanie. V tomto čase nemohol publikovať. Vo väzení napísal 4000 básni na tabakové papieriky ale väčšinu z nich vyfajčil. 22.12.1955 bol prepustený na podmienku, do roku [[1962]] pracoval v [[Památník národního písemnictví|Památníku národního písemnictví]] v [[Praha|Prahe]]. V roku [[1963]] ho plne rehabilitovali. Presťahoval sa do [[Bratislava|Bratislavy]], kde pracoval v ''Ústave slovenskej literatúry'' [[SAV]]. Po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|sovietskej okupácii]] [[21. august]]a [[1968]] sa stal členom predsedníctva Ústredného výboru [[KSS]], v tom istom roku aj predsedom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]]. PrispelV roku 1970 sa vzdal funkcie člena Predsedníctva ÚV KSS a krátko na to vážne ochorel. V júli 1970 ho mozgová mŕtvica úplné vyradila zo spoločenského života. Názory sa preto rôznia, či aspoň spočiatku prispel k tzv. husákovskej „[[Normalizácia (ČSSR)|normalizácii]]“ na kultúrnom aj politickom poli<ref>Zdroj: BLAŽEK, P. et al.: Odvaľujem balvan. Bratislava 2013, in Daniela Čižmárová: Slovenská tvár normalizácie, MagistraHistoria, 27 december, 2014, [http://www.magistra-historia.sk/slovenska-tvar-normalizacie/ Online]</ref><!-- Normalizačný režim na Slovensku mal, aspoň na začiatku, aj svoju intelektuálnu tvár. Podporovali ho poprední slovenskí intelektuáli, akými boli Ladislav Novomeský, Miroslav Válek, Vladimír Mináč, Vojtech Mihálik a v konečnom dôsledku aj samotný Gustáv Husák. Podpora normalizácie mala u uvedených intelektuálov rozličnú intenzitu. V tom spočíval rozdiel medzi slovenskou a českou spoločnosťou, kde normalizáciu vo vede a kultúre realizovali z veľkej časti „treťotriedni“ kultúrni protagonisti. Na Slovensku si preto normalizačný režim dokázal dlho udržať podporu značnej časti intelektuálnej a kultúrnej komunity.

Zdroj: BLAŽEK, P. et al.: Odvaľujem balvan. Bratislava 2013 --> V roku 1970alebo sa na protest proti normalizačnej politike vzdal funkcie člena Predsedníctva ÚV KSS avôbec krátkonestal na„normalizačným topolitikom“<ref vážnename=":0" ochorel/>.