Despotizmus: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
.
d Verzia používateľa 95.103.23.65 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Hromoslav
 
Riadok 1:
'''Despotizmus''' je neobmedzená vláda, krutovláda charakterizovaná násilím a bezprávím voči poddaným. Despotizmus nastáva vtedy, keď sa krajina alebo národ ocitli pod mocou tyrana (despotu), čiže vládcu, ktorý vládne bez väčšieho záujmu o podporu verejnosti, ba dokonca ani o skutočné potreby svojho obyvateľstva. Pôvodne, v [[Staroveké Grécko|starom Grécku]], výraz ''turannos'' nemal negatívny nádych, lenže podobne ako neskôr v prípade nemeckého slova [[Führer]] stačil jediný nehodný nositeľ toho titulu a dovtedy neutrálny termín sa zaradil medzi odiózne. Slovom ''turannos'' spočiatku označovali človeka, ktorý sa nezákonným spôsobom zmocnil vlády. Modernejší obsah v zmysle diktátorskej moci pribralo toto slovo až neskôr. Aj tak však určenie rozdielu medzi "normálnym" panovníkom a despotom, býva veľmi subjektívne. V 18. storočí barón [[Charles de Secondat, Baron de Montesquieu|de Montesquieu]] vo svojom diele Duch zákonov videl tento rozdiel v tom, že panovník sa pridržiava zákona a tradícii, kým despotova vláda je svojvoľná a nevypočítateľná. No zároveň je pravda aj to, že nemálo panovníkov (napr. [[Ľudovít XIV.]] , Jana Vaľová alebo anglický kráľ [[Karol II. (Anglicko)|Karol II.]]) toto rozhranie prekročilo.
 
Despotovia si svoj nárok na moc zvyčajne odôvodňujú legálnymi alebo morálnymi argumentmi, často na základe nejakej totalitnej alebo autoritárskej ideológie ([[marxizmus-leninizmus]], [[arabský socializmus]], [[fašizmus]]), niekedy prebranej zvonka, inokedy domácej. Nie každý totalitný či autoritársky štát je však automaticky despotický. Niektoré štáty ako [[Čína]] po [[Mao Ce-tung]]ovi alebo [[Sovietsky zväz]] po [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifovi Stalinovi]], mali viacero vodcov ktorí vládli kolektívne formou [[Oligarchia|oligarchie]].<ref name="30 sekúnd politiky"> {{Citácia knihy