Modra: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
pridanie externeho odkazu do sekcie Osobnosti, Juraj Ribay |
d wl., typografia |
||
Riadok 28:
| Prvá zmienka = 1158
| Starosta = Juraj Petrakovič<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2014}}</ref>
| Politická strana = [[
| PSČ = 900 01
| Kód = 508101
Riadok 68:
=== Erb ===
Erb mesta Modra tvorí: zlato-červeno štiepený štít v pravom poli zo šikmého trojvršia vyrastajúci vinič s tromi strapcami hrozna, všetko zelené, v ľavom poli tri strieborné brvná. Medzníkom vo vývoji erbu je rok [[1607]], kedy [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolf II.]] povýšil Modru na slobodné kráľovské mesto a k pôvodnému symbolu – viniču – pridal prvok z uhorskej štátnej symboliky – červeno – strieborne delenú polovicu erbu. Miniatúra z listiny je záväznou predlohou modranského erbu, pretože aj formálne vyjadruje najvyššie postavenie mesta v minulosti.
=== Vlajka ===
Riadok 85:
* [[2006]]{{--}}2010 – Peter Majtán
* [[2010]]{{--}}2014 – Hana Hlubocká
* 2014
== <nowiki/> ==
Riadok 118:
==== Sakrálne pamiatky ====
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
==== Profánne pamiatky ====
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
=== Pozoruhodnosti ===
Riadok 148:
Praveké hradisko Zámčisko v časti Modra – Harmónia, bolo využívané v staroslovienskom období (9. stor. n.l.)
Prostredie Modry je tvorené nánosmi, hlinou, už od praveku je tu zaznamenaná keramická činnosť.
Medzi najstaršie historické pamiatky Modry patrí gotický kostol sv. Jána Krstiteľa a pôvodný gotický kostol sv. Barbory, historický výskum však predpokladá ešte staršie založenie, taktiež už z r. [[1330]] je zachovaný záznam o katolíckej farnosti v Modre.
Modra (1607) bola jedným zo slobodných tavernikálnych kráľovských miest, s vlastným mestským opevnením bastiónového typu, mestskými bránami a rotundovou baštou, tzv. Červenou vežou.
Zatiaľčo Kráľová geograficky pod Modru nepatrí, historicky však áno, vždy s určitým odmietnutím tohto statusu, Vinosady geograficky náležia k Modre, historicky však nie, i keď boli obdobia keď k Modre patrili.
Modranské letoviská patria k najstarším a najpopulárnejším na Slovensku. Modra spolu s Pieskom je mestom s najväčším prevýšením a s najvyššie položeným prírodným kúpaliskom v Malých Karpatoch, a zároveň najjužnejším mestom na Slovensku s lyžiarskym strediskom vo svojej mestskej časti.
Modranský turistický spolok je jedným z najstarších turistických spolkov na Slovensku.
Riadok 162:
Modra mala najväčšiu rozlohu viníc na Slovensku, po r.1945 sa ich rozloha drasticky znížila, stále však Modra patrí k obciam s najväčšou rozlohou viníc.
Dlažba mačacie hlavy sa zachovala na ulici Sládkovičova. Na Baštovej ulici pri opevnení nájdete zvláštnu obrovskú guľu. Cestou na Široké v nádvorí kaštieľa môžete vídať zvláštny veľký typ vinárskeho prístroja pripomínajúceho draka. Na Súkeníckej, Dolnej ulici môžete nájsť starobylé slnečné hodiny.
Medzi stavebné pamiatky Modry patria aj mestské pivnice.
Riadok 191:
=== Významné modranské firmy ===
* ''Slovenská ľudová majolika
* ''Chateau Modra
* ELESKO WINE PARK
=== Školstvo ===
* '''Materské školy''': Materská škola na ul. SNP, Materská škola na Partizánskej ul., Materská škola na Kalinčiakovej ul., Materská škola na Sládkovičovej ul.
* '''Základné školy''': Základná škola Ľ. Štúra v Modre, Základná škola Vajanského ul. č. 93 v Modre, Základná umelecká škola v Modre
* '''Stredné školy''': Gymnázium Karola Štúra v Modre, Pedagogická a kultúrna akadémia v Modre, Stredná odborná škola vinársko
* '''Univerzity''': Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológie, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave ([[Astronomické observatórium Modra|Astronomické a geofyzikálne observatórium Modra]]), Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského;;;
== Osobnosti ==
[[Súbor:Modra memorial plate.JPG|thumb|left|Pamätná tabuľa Ľudovíta Štúra na múri múzea]]
* Ján – 13. stor., stoličný hodnostár, posledný priamy mužský potomok rodu Tŕnovských z Veľkého Tŕnia (Vinosady), vyznamenal sa počas dynastických vojen medzi Arpádovcami a Přemyslovcami, za svoje služby dostal r. [[1287]] majetok (asi) v Modre, podľa testamentu z roku [[1291]] daroval svoj majetok Tŕnie bratislavskému kostolu sv. Spasiteľa.
* [[Jakub Haško]] – (1622{{--}}1695), katolícky cirkevný hodnostár, mecén, kanonik, pôsobil v Modre.
* [[Eliáš Augustíni]] – (
* [[Pavol Jakobei]] (Jakobaei) – (1695{{--}}1752), náboženský spisovateľ, ev. farár v Modre, pripisuje sa mu autorstvo školskej gramatiky.
* [[Eliáš Chrastina]] – (1731{{--}}1787), študoval a pôsobil v Modre, bol významným slovenským pedagógom, básnikom, autorom latinských veršov, zberateľom alchymistických spisov, ale aj alchimistom. Zhromaždil pozoruhodnú zbierku tejto literatúry, ktorá sa nachádza v Kežmarku.
* [[Ján Pavol Klar]] – (1739{{--}}1772), učiteľ a prorektor gymnázia v Bratislave, evanjelický farár v Modre, autor periodických tabuliek svetovej histórie.
* [[
* [[Samuel Libai]] – (1782{{--}}1869), narodil sa v Modre, umelecký zlatník, čestný člen zlatníckych cechov vo Viedni a v Budapešti.
* [[Gabriel Kováč-Martini]] – (1782{{--}}1845), prírodovedec, pedagóg, študoval na gymnáziu v Modre, kde potom pôsobil ako pedagóg a riaditeľ, spracoval aj dejiny gymnázia v Modre, v odborných predmetoch odchoval celú generáciu slovenských národných a kultúrnych dejateľov (Ľ. Štúr, J.M. Hurban, M.M. Hodža a i.), jeho učebnica fyziky mala vysokoškolský charakter, zhrnul v nej najmodernejšie poznatky, využil vlastné experimenty, určil zemepisnú dĺžku, šírku i nadmorskú výšku Modry, robil barometrické pozorovania, v rukopise zostali jeho matematické a astronomické tabuľky a príklady z matematiky.
Riadok 215:
* [[Karol Štúr]] – V rokoch [[1839]]{{--}}[[1846|46]] profesor a rektor gymnázia v Modre, [[1847]]{{--}}[[1851|51]] ev. farár modranskej cirkvi.
* [[Ľudovít Štúr]] – Do Modry prichádza po smrti brata Karola r. [[1851]] aby sa ujal výchovy jeho siedmich detí. V Modre r. [[1856]] zomiera na následky postrelenia sa do nohy a je pochovaný je na cintoríne v Modre.
* [[Jozef Štúr]] – V roku [[1839]] sa presťahoval z Beckova do Modry, kde pôsobil ako evanjelický učiteľ, otec Dionýza Štúra.
* [[Dionýz Štúr]] – Významný slovenský vedec, geológ, paleontológ, spätý s Modrou.
* [[Viliam Pauliny-Tóth]] – od r. [[1837]] žil v Modre u otčima.
* [[Ján Kalinčiak]] – Prišiel do Modry r. [[1846]], aby prevzal rektorstvo gymnázia. Vyučoval latinčinu, maďarčinu, nemčinu i slovenčinu. Spoločne s [[Karol Štúr|K. Štúrom]] tu založili prvé slovenské kasíno r. [[1849]], neskôr sa s [[Ľudovít Štúr|Ľ. Štúrom]] a [[Jozef Miloslav Hurban|J. M. Hurbanom]] pokúšali vybudovať v Modre centrum slovenského školstva, alebo aspoň dosiahnuť poslovenčenie existujúceho gymnázia, čo sa však napriek veľkému úsiliu nepodarilo. V r. [[1858]] odchádza za riaditeľa nemeckého evanjelického gymnázia v [[Český Těšín|Těšíne]].
* [[Ferdinand Písecký]] – Pedagóg, politik, kapitán československých légií, pobočník generála [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánika]]. Od marca [[1919]] bol riaditeľom Učiteľského ústavu v Modre, založil obecnú knižnicu v meste a v okolitých obciach, Telovýchovnú jednotu Sokol, ktorej sa stal predsedom, na učiteľskom ústave ochotnícky súbor, bol jedným z hlavných organizátorov politického a spoločenského života v Modre. Pochovaný je v Modre.
* [[Svetozár Hurban
* [[Ivan Branislav Zoch]] – Do Modry prišiel až na odpočinok, pôvodne k svojmu bratovi Pavlovi Zochovi, ktorý sa však jeho príchodu už nedožil. Stal sa aktívnym účastníkom a spoluorganizátorom spoločenského života, zúčastňoval sa stretnutí kasína, tradičných augustových výletov na Panský dom, kde usporadúval detské športové hry, pomáhal pri výchove v evanjelickom sirotinci.
* [[Pavel Zoch]] – Na evanjelickej synode r. [[1892]] žiadal, aby sa na preparandiách a gymnáziách vyučovalo v slovenčine, r. [[1897]] bol zvolený za farára v Modre, kde pôsobil až do svojej smrti (r. [[1907]]). Vyučoval slovenčinu na evanjelickej dievčenskej [[meštianska škola|meštianskej škole]], založil a spravoval evanjelický sirotinec, pomáhal pri zakladaní tlačiarne Šimona Roháčka. Zomrel na porážku po ukončení nedeľných služieb božích.
Riadok 230:
* [[Ferdinand Dúbravský]] – Od r. [[1924]] žil v Modre, kde pôsobil ako príležitostný publicista, veršovec a plodný prozaik, prispieval takmer do všetkých slovenských a viacerých moravských novín, časopisov a kalendárov, knižne vydal vyše 40 titulov. Pod pseudonymom strýčko Ferdinand písal verše, rozprávky, poviedky, humoresky, romány aj divadelné hry pre deti i dospelých, vydal turistického sprievodcu, [[monografia|monografiu]] o [[Skalica (mesto)|Skalici]], zbierku kuchárskych receptov a vlastných prednášok, prekladal do časopisov z nemčiny a češtiny.
* [[Ján Smrek]] – Bol od r. [[1907]] vychovávaný v evanjelickom sirotinci v Modre, tu aj vyštudoval na učiteľskom ústave. Ako hovorí vo svojich spomienkach, „modranská fara za zochovskej dynastie“ bola pre neho „ozajstnou oázou v púšti”. Strávil tu takmer celé detstvo a hoci ho osud zavial na iné pôsobiská, Modra zostala pre neho zdrojom inšpirácie v jeho básnickej tvorbe. V r. [[1978]] pri príležitosti 80. narodenín bolo Jánovi Smrekovi udelené čestné občianstvo mesta Modry.
*
*
* [[Jozef Pospíšil]] – Na učiteľskom ústave študoval s Jánom Smrekom ([[1897]]{{--}}[[1976]]), neskôr akademický sochár a reštaurátor. Spolu vydávali študentský humoristický časopis Iskry, do ktorého Smrek písal, Pospíšil kreslil karikatúry a ilustrácie. Časopis vychádzal ako rukopis v 1 exemplári.
* Jozef Mička – Džbánkar, zakladateľ modranskej keramickej dielne a Keramicko-priemyselného učilišťa.
Riadok 262:
* [[Vojtech Fodor]] – doktor prírodných vied, významný modranský lekárnik.
* [[Viera Kraicová]] – Pochádza z Modry.
* [[Jozef Mihalkovič]] – V Modre žije a tvorí. [[28.
* [[Ignác Bizmayer]] – V mestskej časti Harmónia žije a tvorí. O ňom hovorí dokumentárny film z cyklu Portréty – Ignác Bizmayer /STV Bratislava 1998, scenár Ľubomír Stanček,
* [[Ľubomír Rapoš]] – Modranský rodák, umelecký fotograf a maliar.
* [[Marián Polonský]] – Akademický sochár, medailér.
| |||