Norimberský proces: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
→‎top: typo, replaced: ý krát → ýkrát
HPPA (diskusia | príspevky)
d preklepy
Riadok 18:
 
== Predohra ==
Informácie o otrasných [[vojnové zločiny|vojnových zločinoch]] nacistického Nemecka prenikali na verejnosť už v priebehu [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V krajinách Západnej Európy a USA verejnosť aj politické špičky hodlali obžalovať zodpovedných nacistických politikov za rozpútenierozpútanie vojny, zodpovednosť za letecké údery na obývané oblasti a civilné obyvateľstvo (neskôr vylúčené Londýnskou dohodou zo zoznamu vojnových zločinov) a vedenie [[neobmedzená ponorková vojna|neobmedzenej ponorkovej vojny]]. O krutých represáliách v okupovaných oblastiach, prenasledovaní a likvidácii Židov, či vojnových zajatcov v úvodných fázach vojny neexistovali takmer žiadne informácie. Keďže boje sa väčšinu vojny viedli hlavne na východoeruópskomvýchodoeurópskom bojisku, zverejňovanie informácii o nacistických zverstvách zostalo obmedzené na sovietske médiá. Veľká časť z nich bola prijímaná na západe s veľkou nedôverou ako sovietska [[propaganda]] a spočiatku im nebola venovaná veľká pozornosť. Dôvodom bol aj fakt, že bolo len málo západných novinárov, ktorí by mali na východný front prístup.<ref>Werth, A., 1969, Od Staligradu po Berlín. Epocha, Bratislava, 493 s.</ref> Každopádne už v priebehu roku 1942 varoval americký prezident [[Franklin Delano Roosevelt|Roosevelt]] nacistických vodcov, že po skončení vojny budú za svoje zločiny potrestaní, keď 7. októbra 1942 vyhlásil, že nacistickí vojnoví zločinci budú súdení tribunálom organizácie Spoločnosti národov.<ref name="Nolan">Nuremberg tribunal. in Nolan, C. J. (Ed.), 2010, The Concise Encyclopedia of World War II. ABC-CLIO, Santa Barbara, s. 802 - 803</ref>
 
Prvá komisia pre vyšetrovanie vojnových zločinov nacistov bola ustanovená v roku 1943 v [[Londýn]]e. Následne 30. októbra 1943 predstavitelia hlavných spojeneckých mocností prijali v Moskve deklaráciu (tzv. [[Moskovská deklarácia]]), ktorou varovali vodcov krajín Osi a ich vojakov, že po vojne budú musieť očakávať trest za všetky vojnové zločiny, ktorých sa dopustili na územiach nacistami okupovanej Európy a Japoncami okupovanej Ázie.<ref name="Nolan"/>
Riadok 52:
* {{flagicon|France}} [[Robert Falco]] (zastupujúci francúzsky sudca)
 
Systém súdu bol zmesou anglo-saského a kontinentálneho spôsobu vedenia súdneho pojednávania. Obžalobu tvorilo 52 právnikov, paritne zastúpených z každej zo 4 krajín. Hlavným žalobcom bol [[Robert H. Jackson]] (USA), jeho asistentom bol [[Telford Taylor]]. Hlavným žalobcom za Spojené kráľovstvo bol Sir [[Hartley Shawcross]]. Jeho asistentamiasistentmi boli Sir [[David Maxwell-Fyfe]] a Sir [[John Wheeler-Bennett]]. Za ZSSR bol hlavným žalobcom [[Roman Andrejevič Rudenko|Roman Rudenko]]. Za Francúzsko boli žalobcami [[François de Menthon]] a [[Auguste Champetier de Ribes]].
 
Obhajobu tvorilo 28 právnikov, ktorí obhajovali jednotlivé obvinené osoby a 12 právnikov, ktorí obhajovali 6 nemeckých nacistických organizácií.
Riadok 59:
 
== Výber obžalovaných ==
Každá zo zúčastnených SpojenekýchSpojeneckých krajín počas príprav procesu mala zoznam najdôležitejších zločincov, ktorých súd požadovala. Tieto zoznamy by dovedna predstavovali 100 hlavných obvinených. Takýto proces však nebolo z praktických dôvodov možné viesť štandardným spôsobom. Bolo preto rozhodnuté súdiť iba nemeckých nacistov. Nakoniec bolo do užšieho zoznamu vybraných 24 hlavných predstaviteľov [[nacistické Nemecko|Tretej ríše]]. Na pojednávaní ich však bolo prítomných iba 21, pretože&nbsp;[[Adolf Hitler]],&nbsp;[[Heinrich Himmler]] a&nbsp;[[Joseph Goebbels]] spáchali samovraždu už pred jeho začiatkom. Hitlerov pobočník [[Martin Bormann]] súdený v neprítomnosti zahynul v posledných dňoch vojny, táto informácia však v roku 1945 nebola overená. [[Robert Ley]], vodca nemeckého pracovného frontu, spáchal samovraždu pred začiatkom procesu.
 
Zoznam obžalovaných zahŕňal vysokých politikov a predstaviteľov štátnych inštitúcii ([[Hans Frank|Frank]], [[Wilhelm Frick|Frick]], [[Rudolf Hess|Hess]], [[Ernst Kaltenbrunner|Kaltenbrunner]], [[Alfred Rosenberg|Rosenberg]], [[Arthur Seyss-Inquart|Seyss-Inquart]], [[Albert Speer|Speer]], [[Constantin von Neurath|Neurath]], [[Joachim von Ribbentrop|Ribbentrop]], [[Martin Bormann|Bormann]], [[Walter Funk|Funk]], [[Hjalmar Schacht|Schacht]], [[Franz von Papen|Papen]], [[Baldur von Schirach|Schirach]], [[Hans Fritzsche|Fritzsche]], [[Julius Streicher|Streicher]], [[Fritz Sauckel|Sauckel]] a [[Robert Ley|Ley]]), predstaviteľov nemeckých ozbrojených síl ([[Wilhelm Keitel|Keitel]], [[Alfred Jodl|Jodl]], [[Hermann Göring|Göring]], [[Karl Dönitz|Dönitz]], [[Erich Raeder|Raeder]]). Súdený bol aj priemyselník [[Gustav Krupp von Bohlen und Halbach|Krupp]].