|
== Dejiny ==
Pôvodní obyvatelia Bitýnie boli pravdepodobne tráckeho pôvodu a je možné, že ich sem z [[Grécko|Grécka]] vytlačili grécke kmene. Približne od 6. storočia pred Kr.Kristom sa tu usádzajú [[Gréci]], medzi nimi hlavne [[Eubója|Euboičania]]. Gréci tu založili mestá ako [[Kalchedón]], [[Herakleia Pontiké]] čia [[Kios]]. NásledneKraj sa kraj dostal pod nadvládu [[Peržania|Peržanov]], ktorých odtiaľto vyhnal až [[Alexander Veľký]] v 3. storočí pred KrKristom.
V helénskom období sa tu usadili ďalší grécki kolonisti, boli tu založené mestá ako a[[Nikomedia]] (dnešný [[Izmit]]), [[Nikaia]] (dnešný [[İznik]]) a [[Prusa]] (dnešná [[Bursa]]). Vzniklo tu samostatné grécke kráľovstvo, ktorého zakladateľ bol [[Zipoetes]]. Významný kráľ bol aj [[Nikomedes I.]], ktorý bojoval so [[Seleukovci|Seleukovcami]] a pozval do Anatólie na pomoc proti nim [[Kelti|Keltov]]. Kelti sa potom trvalo usadili v strednej Anatólii, od vtedyodvtedy známej ako [[Galatia]].
[[Nikomedes IV.]] zanechal svoju ríšu v závete [[Staroveký Rím|Rimanom]], ktorí už kontrolovali [[Pergamon]]. Bitýnia sa začlenila do rímskej provincie Bythinia et Pontus. Provinciu riadil senát. Najvýznamnejšie mestá boli [[Nikomedia]] a [[Herakleia Pontiké]]. Z Bitýnie pochádzal aj slávny grécky spisovateľ tohototohto obdobia [[Cassius Dio|Kassios Dion]]. V 3. storočí Bitýniu s Herakleiou vyplienili germánski [[Góti]], ktorí útočili na Rímske impérium z [[Krym]]u. Cisár [[Dioklecián]] začlenil v rámci modernizovaniamodernizácie rímskeho provinčného rozdelenia územie Bitýnie do prefektúry Oriens a diecézy Pontus, ktorá zahŕňala veľkú časť Anatólie. Pomerne skoro sa tu šírilo [[kresťanstvo]] a väčšina Grékov z Bitýnie boli už v 3. storočí kresťania.
V Nikomédii sídlil cisár [[Dioklecián]] a odvtedy tu žilo veľa rímskych cisárov. Usadil sa tu aj [[Konštantín Veľký|Konštantín]], keď porazil cisára [[Licinius|Licinia]]. Konštantín uznal kresťanstvo a založil nové hlavné mesto, [[Konštantínopol|Konštantinopol]], ktorý sa postupne rozrástol aj na ázijské, bitýnske územie.
<br />V meste [[Nikaia]] sa pod záštitou cisára Konštantína uskutočnil prvý cirkevný koncil. Na ňom sa vyhlásila pravoverná kresťanská cirkev a boli odmietnuté všetky ostatné kresťanské vyznania aj [[arianizmus]].
V roku [[395]] sa toto územie stalo súčasťou Východorímskej ríše ([[Byzantská ríša]]). V Nikomédii a v Nikéi (Nikaia) boli postavené veľkolepé kostoly a po KonštantínopoleKonštantinopole a Alexandrii to boli najväčšie mestá v ríši. Koniec rozmachu prišiel až v 6. storočí, kedy Nikomédiu postihlo zemetrasenie, po ktorom bolo mesto obnovené už v oveľa menšej podobe. V tomto období sem boli z Grécka presídlení [[Slovania]], ktorí zaplavili veľkú časť Grécka. Slovania však spôsobovali problémy aj tu, a tak tu v nasledujúcom období cisári usadili viac gréckych obyvateľov, predovšetkým zo západnej Anatólie a z Grécka. Bitýnia bola vtedy začlenená do témy Optimation. Najdôležitejšie mesto bola Nikea. Z BytýnieBitýnie pochádzal slávny grécky filozof a historik byzantského obdobia, [[Michalis Psellos]].
V [[11. storočie|11. storočí]] celú západnú Anatóliu dobyli Turci. Na krátko boli vytlačení [[križiaci|križiakmi]], no Turci v roku [[1204]] nakoniec dobyli [[Byzantská ríša|Byzanciu]]. BytýnskiBitýnski Gréci na území, ktoré nepadlo do rúk Turkom, založili veľkú maloázijskú ríšu, [[Nikajské cisárstvo]], s hlavným mestom v Nikei. Vládol tu rod Paleologovcov, ktorý neskôr vyhnal Európanov z Konštantinopolu a obnovil Byzantskú ríšu.
V [[15. storočie|15. storočí]] Bitýniu opäť ovládli Turci, tentoraz Osmanskí. Z Pruse urobili svoje hlavné mesto a odtiaľ dobyli európsku časť Byzancie. Na rozdiel od KonštantínopoluKonštantiínopolu a juhozápadnej Anatólie tu grécke obyvateľstvo v pomerne veľkom množstve prestúpilo na [[islam]] a tak sa poturčilo. V tomto období tu boli najvýznamnejšími mestami Prusa (Bursa) a Nikea (Iznik). Gréci sa udržali predovšetkým vo veľkých mestách, ako Nikomidia (antická Nikomedia, turecký Izmit), Nikea (Iznik), Iraklia Pondikí (antická Herakleia Pontiké), v meste Chalkidón (antický Chalkedón) a v meste Mudaňa. Vo väčšine vznikli významné patriarcháty ortodoxného kresťanstva. Z mesta Prusa pochádzajú rôzne známe jedlá, napríklad grécky [[Gyros]].
Gréci opustili tieto územia až v r.roku [[1923]], po porážke gréckych vojsk [[Mustafa Kemal Atatürk|Kemalom Attaturkom]] a výmene obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom. Anatólski Gréci sa usadili v Grécku, tieto územia boli osídlené moslimami. Dnes sú najvýznamnejšie mestá tohto kraja Iznik a Bursa.
== Zdroje ==
| 