Verzia z 20:20, 14. október 2016 upraviť Teslaton (diskusia \| príspevky) Správcovia rozhrania, Správcovia 48 303 editací rozšírenie, dozdrojovanie, štandardné náležitosti, ref., wl., kat. ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 21:13, 17. október 2016 upraviť vrátiť Luppus (diskusia \| príspevky) 32 401 editací obrázok Ďalšia úprava →
Riadok 47: Po návrate zo štúdií v Jene žil istý čas v [[Praha\|Prahe]], kde sa zoznámil s viacerými katolíckymi i evanjelickými predstaviteľmi [[Formovanie moderného českého národa\|českého národného obrodenia]]. Po návrate do Uhorska pôsobil okrem iného ako súkromný učiteľ Ľ. Ostrolúckeho, ako farár v [[Príbovce\|Príbovciach]] a Bohuniciach, kde sa v júni [[1785]] oženil s Alžbetou Ruprechtovou z Modry.<ref name="jankovic-vecierok" /> V decembri toho istého roku bol na odporúčanie [[superintendent]]a banského okolia [[Martin Hamaliar\|Martina Hamaliara]] pozvaný za farára do Cinkoty pri Pešti, kde pracoval aj ako knihovník a korektor.[[Súbor:Katechysmus o zdrawj pro obecný lid a sskolskau mládež.jpg\|náhľad\|Titulný list prekladu diela (pôv. nemeckého autora) od Juraja Ribaya vydaný v Pešti r. 1795.]] V roku [[1793]] spracoval Juraj Ribay návrh na vedeckú spoločnosť s názvom ''Inštitút'', alebo ''česko-slovanská spoločnosť medzi Slovákmi v Uhorsku''. Návrh obsahoval zárodky predstáv o vlastivednom výskume, o národnej vede, osvete, pestovaní materinského jazyka (v tom období šlo o [[bibličtina\|biblickú češtinu]]) a kultúry. Spoločnosť mala mať tri členské okruhy: kandidátov, riadnych a čestných členov. S Ribayovými predstavami čiastočne korešponduje [[Učená spoločnosť banského okolia]], založená v roku [[1810]] z iniciatívy [[Bohuslav Tablic\|Bohuslava Tablica]].<ref name="ruttkay-historia-ucenej-spolocnosti" />

Juraj Ribay: Rozdiel medzi revíziami