|
[[Súbor:rovnodennost.jpg|400px|right|thumb|Dopad slnečných lúčov na Zem počas rovnodennosti. Obrázok je zavádzajúci, pretože pri pohľade z vesmíru (presnejšie pri pohľade zboku na rovinu dráhy Zeme okolo Slnka) Zem nikdy nestojí "zvislo" tak ako na tomto obrázku, ale jej os je odklonená od zvislého smeru. Z toho napríklad vyplýva, že v čase rovnodennosti lúče na Zem dopadajú tak, ako sú zobrazené na obrázku, práve preto, lebo zemská os je v čase rovnodennosti maximálne naklonená v smere presne k (resp. presne od) osoby, ktorá sa pozerá na tento obrázok tak ako je tu zobrazený.]]
'''Rovnodennosť alebo''' alebo '''ekvinokcium''' má viacero ekvivalentných definícií:'''
* '''jeden z dvoch okamihov (resp. v širšom zmysle - nepresne - dní) za rok, počas ktorých zdanlivá geocentrická [[ekliptikálna dĺžka]] Slnka je 0° resp. 180° ("zdanlivá" znamená po zohľadnení aberácie a nutácie a "geocentrická" znamená pozorovaná hypotetickým pozorovateľom v strede Zeme)'''
* '''jeden z dvoch okamihov (resp. dní) za rok, počas ktorých obraz [[Slnko|Slnka]] (presnejšie: stred obrazu Slnka) prechádza [[svetový rovník|svetovým rovníkom]] (inými slovami: ...počas ktorých je [[deklinácia (astronómia)|deklinácia]] Slnka 0 stupňov; ešte inak:...počas ktorých [[ekliptika]] pretína svetový rovník; ešte inak: ... počas ktorých Slnko prechádza bodom rovnodennosti)'''
* '''jeden z dvoch okamihov (resp. dní) za rok, počas ktorých zemská os (počas obehu Zeme okolo Slnka) smeruje najmenej "preč od Slnka" a najmenej "smerom k Slnku", t.j. smeruje najviac "nabok od Slnka"'''
* '''jeden z dvoch okamihov za rok, počas ktorých existuje jedno miesto na rovníku, na ktorom slnečné lúče dopadajú kolmo na zemský povrch, t.j. Slnko je tam v [[nadhlavník]]u (ak vztiahneme pojem rovnodennosť na celý deň, tak je počas dňa rovnodennosti postupne Slnko v nadhlavníku na celom rovníku)'''
* '''jeden z dvoch dní za rok, počas ktorých sú svetlá časť dňa aj noc takmer rovnako dlhé, teda trvajú 12 hodín ["takmer" je v definícii preto, lebo z rôznych vedľajších príčin v skutočnosti netrvajú počas rovnodennosti deň aj noc úplne presne rovnako dlho]'''
'''Rozlišuje sa:'''
* '''marcová rovnodennosť alebo''' alebo '''jarná rovnodennosť''', ktorá nastáva okolo [[20. marec|20. marca]] a'''
* '''septembrová rovnodennosť alebo''' alebo '''jesenná rovnodennosť''', ktorá nastáva okolo [[23. september|23. septembra]].'''
'''Dňom marcovej rovnodennosti sa začína na severnej pologuli [[jar]], na južnej pologuli [[jeseň]]. Dňom septembrovej rovnodennosti sa začína na severnej pologuli jeseň, na južnej pologuli jar. Termín "jarná" resp. "jesenná" rovnodennosť síce prísne vzaté platí len pre severnú pologuľu, ale v astronómii sa tradične používa aj pre južnú.'''
'''Bod ekliptiky, v ktorom sa nachádza Slnko v okamihu rovnodennosti, sa nazýva [[bod rovnodennosti]] ([[ekvinokciálny bod]]), t.j. buď [[jarný bod]] alebo [[jesenný bod]].'''
== '''Príčina''' ==
'''Jav rovnodennosti je spôsobený sklonom [[zemská os|zemskej osi]] od roviny ekliptiky a obehom Zeme okolo Slnka. Ide totiž o miesta na dráhe obehu Zeme okolo Slnka, v ktorých platí, že zemská os smeruje najmenej "preč od Slnka" a najmenej "presne k Slnku", t.j. smeruje najviac "nabok od Slnka". Takáto poloha Zeme spôsobuje, že je severná pologuľa (ako celok) aj južná pologuľa (ako celok) ožarovaná Slnkom rovnako intenzívne, a že je deň rovnako dlhý ako noc.'''
== '''Dôsledky''' ==
'''V deň jarnej a jesennej rovnodennosti je na všetkých miestach na Zemi deň s rovnakou dĺžkou slnečného svitu – 12 hodín (výnimku tvorí južný a severný pól). V deň jarnej rovnodennosti na [[severný pól|severnom póle]] po prvýkrát po šiestich mesiacoch vychádza Slnko – končí sa polárna noc a nastáva polárny deň. Na [[južný pól|južnom póle]] nastáva presne opačný jav. Slnko zapadá a tým končí polárny deň a nastáva polárna noc. Pri jesennej rovnodennosti zase začína polárna noc na severnom póle a na južnom začína polárny deň. Výška Slnka nad horizontom sa rovná výške svetového rovníka v danej zemepisnej šírke. Vyplýva to z toho, že Slnko má nulovú deklináciu.'''
== '''Výpočet uhla dopadu slnečných lúčov''' ==
'''Dopad slnečných lúčov na danú rovnobežku môžeme ľahko vypočítať aj v prípade rovnodennosti:'''
'''x = rovnobežka, na ktorej chceme vypočítať dopad slnečných lúčov.
y = uhol, ktorý zvierajú dopadajúce slnečné lúče so zemským povrchom.'''
'''90° − x = y'''
'''Pre Bratislavu platí 90° − 48° = 42° t.j. [[20. marca]] a [[23. septembra]] napoludnie dopadajú slnečné lúče pod uhlom 42°.'''
== '''Pozri aj''' ==
* [[Slnovrat|'''Slnovrat''']]
* [[Letný slnovrat|'''Letný slnovrat''']]
* [[Zimný slnovrat|'''Zimný slnovrat''']]
* [[jarný bod|'''jarný bod''']]
* [[jesenný bod|'''jesenný bod''']]
== '''Externé odkazy''' ==
* [http://www.cassiopeiaproject.com/media_new/force_download3.php?type=1&track_number=14&Tape_Name=Space&big=no '''Rok na Zemi (angl.) - krátky film na stiahnutie, rovnodennosti sa spomínajú napr. v čase 2:30 a nasl.''']
* '''[http://www.timeanddate.com/calendar/seasons.html?n=735 Časy slnovratu a rovnodennosti (pre Bratislavu)] {{eng icon}}'''
[[Kategória:Sférická astronómia]]
| 