Elektromagnetické pole: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
→‎Vlastnosti magnetického poľa: typo, replaced: narozdiel → na rozdiel
Maajo25 (diskusia | príspevky)
d formulácia, typografia
Riadok 18:
 
== Vlastnosti magnetického poľa ==
[[Súbor:Magnet0873.png|right|thumb|'''Obr.1''': Železné piliny sa usporiadajú v smere siločiar]]
Pri vložení tyčového magnetu medzi železné piliny sa ich najviac zachytí na koncoch tyče ('''Obrobr. 1'''). Tieto miesta s najsilnejšími účinkami nazývame [[Magnetický pól|magnetické póly]]. Spojnica pólov sa nazýva magnetická os. Miesto, na ktorom sa magnetické účinky neprejavujú sa nazýva neutrálna os. Pól, ktorý sa pri pohyblivom magnete stavia do smeru [[Sever|zemského severu]], je severný pól, označuje sa S alebo +, druhý pól je južný, označuje sa J alebo -.
 
Ak priblížime k jednému magnetu iný magnet, pôsobí medzi nimi príťažlivá alebo odpudivá sila. [[Príťažlivá sila]] vzniká medzi dvomi nesúhlasnými pólmi (S-J) a odpudivá vzniká medzi súhlasnými pólmi (S-S alebo J-J). Príťažlivou silou pôsobí magnet aj na nezmagnetizovanú feromagnetickú látku. Je to preto, lebo feromagnetická látka sa v magnetickom poli tiež zmagnetizuje v smere pôvodného magnetického poľa a tak sa vedľa seba dostanú dva nesúhlasné póly obidvoch látok. Feromagnetická látka zostáva v magnetickom stave aj po zániku vonkajšieho poľa. Tento zvyškový magnetizmus je remanentným magnetizmom. Niektoré látky však aj po zániku vonkajšieho poľa nestrácajú svoj nadobudnutý magnetizmus a stávajú sa permanentným magnetom, ako napríklad kalená [[oceľ]].
Riadok 30:
 
== Magnetické pole vodiča prúdu ==
[[Súbor:Magnetky01.png|left|thumb|'''Obr. 2''': Severný pól magnetiek sa otočí v smere magnetických siločiar]]
Okolo vodiča, cez ktorý prechádza prúd, vzniká magnetické pole, ktoré sa znázorňuje siločiarami majúcimi tvar [[Kružnica|kružníc]] či [[Elipsa|elíps]]. Ich smer závisí od smeru prúdu tečúceho cez vodič. K určeniu smeru siločiar sa využíva [[André Marie Ampère|Ampèrovo]] pravidlo pravej [[Ruka|ruky]]: Ak zovrieme vodič prúdu do pravej ruky tak, aby palec ukazoval smer prúdu, konce
prstov udávajú smer siločiar magnetického poľa. O prítomnosti magnetického poľa v okolí vodiča sa môžmeje možné presvedčiť priblížením magnetky k vodiču. Ak ju postavíme kolmo na vodič, pootočí sa jej severný koniec v magnetickom poli do smeru magnetických siločiar ('''Obrobr. 2'''), ak ju postavíme rovnobežne s vodičom prúdu, vychýli sa podľa Ampérovho pravidla pravej ruky. Nikdy sa však nevychýli o celých 180°, pretože na ňu pôsobí aj magnetické pole [[Zem]]e.
 
Valcová [[Cievka (elektrická súčiastka)|cievka]] so závitmi v tesnej blízkosti seba má pri prechode prúdu vo vnútri cievky homogénne pole. Smer tohto poľa určíme podľa pravidla pravej ruky: Ak uchopíme cievku do [[Dlaň|dlane]] tak, že prsty ukazujú smer prúdu jednotlivými závitmi, vystretý palec udáva serverný pól cievky.
 
== Základné veličiny magnetického poľa ==
 
=== Magnetické napätie ===
Základná veličina magnetického poľa - magnetické napätie sa vytvára elektrickým prúdom. Zvyšovať magnetické napätie je tak môžmemožné zvyšovaním veľkosti prúdu vo vodiči, okolo ktorého magnetické pole vzniká. Magnetické pole však môžno ovplyvniť nielen zmenou veľkosti prúdu, ale aj priblížením ďalšieho vodiča prúdu. Magnetické napätie U<sub>m</sub> na určitej dráhe je teda dané súčtom veľkostí prúdov všetkých vodičov ohraničených touto dráhou.
 
Základná veličina magnetického poľa - magnetické napätie sa vytvára elektrickým prúdom. Zvyšovať magnetické napätie tak môžme zvyšovaním veľkosti prúdu vo vodiči, okolo ktorého magnetické pole vzniká. Magnetické pole však môžno ovplyvniť nielen zmenou veľkosti prúdu, ale aj priblížením ďalšieho vodiča prúdu. Magnetické napätie U<sub>m</sub> na určitej dráhe je teda dané súčtom veľkostí prúdov všetkých vodičov ohraničených touto dráhou.
 
Pri konštantnom prúde '''I''' a počte vodičov '''N''' bude platiť: <math>U_m=NI\,\!
Řádek 53 ⟶ 51:
 
Z tejto rovnice možno vyjadriť vzťah, ktorý sa nazýva zákon celkového prúdu alebo zákon prietoku:
<math>NI=Hl\,\!</math> (A; Am<sup>−1</sup>, m). V okolí vodiča s prúdom '''I''' bude vo vzdialenosti '''''a''''' od vodiča rovnaká intenzita magnetického poľa na každej siločiare s polomerom '''''a''''': <math>H=\frac{I}{2\pi a}</math> ('''Obrobr. 3''')
 
Jednotkou intenzity magnetického poľa je Am<sup>−1</sup>, to je pomer jednotky magnetického napätia a jednotky dĺžky. Ide však o veľmi malú jednotku, pretože pri prúde 1A a vzdialenosti 1m bude intenzita poľa iba 0,159 Am<sup>−1</sup>. Intenzita mag. poľa je [[Vektor (matematika)|vektorová veličina]], okrem veľkosti má aj svoj smer, ktorý je vyjadrený smerom magnetickej siločiary. Najsilnejšie pole je v blízkosti povrchu vodiča, so vzdialenosťou klesá, vo veľkej vzdialenosti je intenzita zanedbateľná. Nulová je teoreticky až v nekonečnej vzdialenosti od vodiča.