Wikipédia

Zázrivá (okres Dolný Kubín): Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
wikilinky, formulácia
Riadok 37:
'''Zázrivá''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Dolný Kubín|Dolný Kubín]].
 
Obec je charakteristická drevenou architektúrou, ľudovými zvykmi, výrobou [[Zázrivský korbáčik|Zázrivských korbáčikov]], piesňami a tancami, výrobou odevov a inými tradíciami ľudovej tvorivosti. Je tiež východiskom pre turistiku. V obci sa nachádza [[rímskokatolíckalatinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kostol]] Nanebovzatia [[Panna Mária|Panny Márie]] z roku [[1933]] a zrúcanina starého kostola z roku [[1791]], ktorý zničil požiar [[8. august]]a [[1934]].
 
== Časti ==
{{Stĺpce|2|
* Biela
* Demkovská
Řádek 51 ⟶ 52:
* Ráztoky
* Stred
}}
 
== Polohopis ==
Obec Zázrivá sa nachádza na severozápadnom Slovensku. Jej katastrálne územie zasahuje do viacerých horských celkov [[pásmo jadrových pohorí|fatransko-tatranskej oblasti]] a [[Stredné Beskydy|Stredných Beskýd]].
 
Stred územia tvorí Zázrivská brázda, v ktorej je stred obce. Zázrivská brázda je na severe lemovaná výraznými [[Kysucké bradlá|Kysuckými bradlami]]. Kozinec ({{mnm|995|w}}), Havranský vrch ({{mnm|970}}), Okrúhlica ({{mnm|1076}}) a na západe ležiaci [[Pupov]] ({{mnm|1095}}) sú súčasťou [[Kysucká vrchovina|Kysuckej vrchoviny]]. Na juhozápade a juhu územie lemujú horské celky Malej Fatry. - [[Malý Rozsutec]] a [[Osnica]]. Z východu obec lemuje [[Oravská Magura]] s podcelkami [[Kubínska hoľa (geomorfologický podcelok)|Kubínska hoľa]] a Paráč., Odod juhu Hrčkova Käčka a Čierny vrch. Územie Zázrivej má tvar lichobežníka, kde kratšie strany tvorí severná a východná hranica.
 
== Dejiny ==
Obec bola založená ako [[Valasi (severné Karpaty)|valaská]] obec na území panstva [[Oravský hrad|Oravského hradu]]. Prvá písomná zmienka je z roku [[1556]]. Vtedy mala Zázrivá podľa súpisov 150 až 200 obyvateľov. Obyvatelia sa v tých časoch na leto sťahovali so stádami do hôr, ale postupne sa rodiny usadzovali práve na tých miestach, kde boli v lete, a tak vznikli dnešné osady Zázrivej ako Ráztoky, Havrania, Petrová, Biela a ďalšie. V roku [[1615]] boli určené definitívne hranice Zázrivej. Za panovania kráľa [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovíta II.]] počas jeho detských rokov vládol na Orave Rytier Dônč, ktorý daroval Valachom z Valaskej Dubovej rozsiahle lúky v oblasti osád Plešivá a Kozinská.
 
Počas kuruckých bojov [[dedina]] veľmi spustla a postupne jej zrušili aj [[valaské výsady]]. V roku [[1747]] bol založený Farský [[úrad]]. V roku [[1791]] postavený prvý murovaný rímskokatolícky kostol na mieste, kde stál pôvodne drevený, ktorý bol postavený v roku [[1705]] neskoršie bol rozobratý a predaný do [[Žaškov]]a.
 
V roku [[1754]] sa spomína škola v Ústredí, ktoré sa vtedy nazývalo Centrum a v Zápisnici sa spomína [[učiteľ]] [[Martin Juriga]]. Po roku [[1848]] bola obec v [[poddanstvo (roľníci)|poddanstve]] [[panstvo (feudálny majetok)|panstva]] [[OravaOravský hrad|Oravského]] [[komposesorát]]u. Až do roku [[1945]] sa následne zvyšovala miera vysťahovalectva obyvateľov. Až v roku [[1871]] bol vytvorený Urbársky spolok, pretože ľudia nemali na vykúpenie sa z poddanstva dostatok prostriedkov.
 
Až v roku [[1871]] bol vytvorený Urbársky spolok. Lebo ľudia nemali na vykúpenie sa z poddanstva dostatok prostriedkov.V roku [[1785]] bolo v Zázrivej 2030 obyvateľov, v roku [[1828]] 2600 obyvateľov, neskôr ich počet klesal v dôsledku [[epidémia|epidémií]] a vysťahovalectva, v roku [[1828]] 2598 ľudí a v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] bola Zázrivá najväčšou obcou na Orave, mala vyše 4100 obyvateľov. Potom počet obyvateľov klesol asi na polovicu.
 
V Zázrivej sa narodil Ján Nepomuk Drengubiak – [[kňaz]], maliar, rezbár., Narodenýnarodený 31. 10. [[1781]].
Pôsobili tu [[František Tondra]] – bývalý spišský diecézny [[biskup]] a [[Andrej Imrich]] – [[Spiš (región)|spiš]]ský svätiaci biskup,
 
Řádek 72 ⟶ 74:
 
== Zloženie obyvateľstva ==
Pôvodné valaské obyvateľstvo sa postupne asimilovalo s obyvateľstvom, ktoré sa prisťahovalo v priebehu rokov [[1564]] až [[1683]]. V roku [[1598]] bolo v Zázrivej iba jedenásť sedliackych domov, ktoré bolo možné zdaniť. Po spustošení a vypálení v roku 1683 sa obyvatelia rozptýlili po okolitých osadách. Po nich sa prisťahovalo nové obyvateľstvo, najviac od [[Terchová|Terchovej]], [[Valaská Dubová|Valaskej Dubovej]] a [[Liptov (región)|Liptova]]. Podľa výskytu priezvisk v urbárskych súpisoch je vidno, že do priestoru Zázrivej prišli až z Detvy. Hlavne ako uhliari, drevorubači, ktorí mali skúsenosti s klčovaním lesov a taktiež aj pastieri.<ref>http://www.arcanum.hu/mol/lpext.dll?f=templates&fn=main-hit-h.htm&2.0</ref> Migrácia bola spôsobená následkom tlaku [[Osmanská ríša|Turkov]], tiež aj stavovskými povstaniami. Vinou prvého protihabsburského povstania zostalo v obci iba 5 domov, v roku [[1608]] už len tri zdaniteľné domy. Taktiež prichádzali aj z priestoru Turca, Sučian, Turian a Veličnej, po rekatolizácii a založení farnosti v roku [[1747]] už len z katolíckych obcí. Migrácia bola zastavená zavedením [[Tereziánsky urbár|urbáru]]. Podľa urbárskeho súpisu roku [[1715]] sa v Zázrivej vyskytujú priezviská: Kokoska; Bocskaj; Fedor; Flaisz; Ratko; Traszib (Trasík); Polka, Mahuth, Babiss, Szedmak, Krska, Demiter, Marko, Hanczel, Krupa, Jaczko, Duda. V roku [[1995]] boli v obci najčastejšiezastúpené priezviská: Karcol, Žúbor, Mäsiar, Zaťko, Krška, Matúš, Otruba, Červeň, Fedor, Kokoška, Trnovec, Záň.<ref>http://slovniky.korpus.sk/?w=Z%C3%A1zriv%C3%A1&s=exact&c=2269&d=priezviska&ie=utf-8&oe=utf-8</ref>
Pôvodné valaské obyvateľstvo sa postupne asimilovalo s obyvateľstvom, ktoré sa prisťahovalo v priebehu rokov [[1564]] až [[1683]].
 
V roku [[1598]] bolo v Zázrivej iba jedenásť sedliackych domov, ktoré bolo možné zdaniť.
 
Po spustošení a vypálení v roku 1683 sa obyvatelia rozptýlili po okolitých osadách.
 
Po nich sa prisťahovalo nové obyvateľstvo pravdepodobne z troch smerov prevažne už ako roľníci.
 
Najviac však od Terchovej, Valaskej Dubovej a Liptova. Podľa výskytu priezvisk v urbárskych súpisoch je vidno, že do priestoru Zázrivej prišli až z Detvy. Hlavne ako uhliari, drevorubači, ktorí mali skúsenosti s klčovaním lesov a taktiež aj pastieri<ref>http://www.arcanum.hu/mol/lpext.dll?f=templates&fn=main-hit-h.htm&2.0</ref>. Migrácia bola spôsobená následkom tlaku [[Turci|Turkov]], tiež aj stavovskými povstaniami. Vinou prvého protihabsburského povstania zostalo v obci iba 5 domov. A dokonca v roku [[1608]] už len tri zdaniteľné domy.
 
Až neskôr po roku [[1700]] zo Zázrivej ľudia odchádzali pre neúrodu a hlad do južnejších oblastí
Taktiež prichádzali aj z priestoru Turca, Sučian, Turian a Veličnej. Po rekatolizácii a založení farnosti v roku [[1747]] už len z katolíckych obcí. Migrácia bola zastavená zavedením [[Tereziánsky urbár|urbáru]]. Podľa urbárskeho súpisu roku [[1715]] sa v Zázrivej vyskytujú priezviská: Kokoska; Bocskaj; Fedor; Flaisz; Ratko; Traszib (Trasík); Polka, Mahuth, Babiss, Szedmak, Krska, Demiter, Marko, Hanczel, Krupa, Jaczko, Duda. Dnes (1995) sú tu najčastejšie priezviská: Karcol, Žúbor, Mäsiar, Zaťko, Krška, Matúš, Otruba, Červeň, Fedor, Kokoška, Trnovec, Záň.<ref>http://slovniky.korpus.sk/?w=Z%C3%A1zriv%C3%A1&s=exact&c=2269&d=priezviska&ie=utf-8&oe=utf-8</ref>
 
== Stavby ==
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Zázrivá_(okres_Dolný_Kubín)“