Rimavská Sobota: Rozdiel medzi revíziami

Rimavská Sobota prežila dve osmansko-turecké okupácie, a to v rokoch [[1553]]{{--}}1593 a 1598/99{{--}}[[1686]] (z ich pobytu sa zachovalo v archíve 250 listín). Lúpežní martalovci z blízkej pevnosti Sobôtka znepokojovali obyvateľstvo z okolia. Cez rieku Rimavu dali postaviť tzv. turecký most, aby turecký beg zo Sobôtky mohol pohodlne prevážať dievčatá do háremu pri Nižnej Pokoradzi. Mesto sa po oslobodení od Turkov stalo kráľovským majetkom a neskôr bolo vykúpené. Roku 1592 získalo svoj erb, na ktorom je okrídlený čierny orol s otvorenými pazúrmi na striebornom, dole zaoblenom štíte. Farby mesta boli v tom období modrá a biela. Najstaršia železná pečať pochádza z roku [[1595]]. Roku 1601 mesto získalo právo meča, ktoré potvrdil roku 1735 aj kráľ [[Karol VI. Habsburský]]. Šľachticov stínali mečom a poddaných vešali na šibenici na blízkom Šibeničnom vrchu za mestom.

 

 

Rimavská Sobota má bohaté revolučné tradície, keďže sa stala strediskom robotníckeho hnutia, hospodárskeho i kultúrneho života. Roku [[1792]] tu založili vedeckú spoločnosť vzdelancov z celej rakúskej monarchie a vzdelanostnú úroveň mešťanov a inteligencie zvyšovali základné školy, lýceum, knižnica, spevokol, časopisy i neperiodická tlač, ktorej vydávanie umožňovala miestna tlačiareň. Roku 1902 založili továrenskí robotníci a remeselníci odborovú organizáciu. Dve vojenské vzbury z 12. na [[13. máj]]a [[1918]] a medzi 15. až 20. októbrom 1918 vyjadrili odpor bojovať za záujmy [[Buržoázia|buržoázie]]. Začiatkom novembra 1918 založili sociálnodemokratickú stranu. Od [[31. máj]]a do [[5. júl]]a [[1919]] sa Rimavská Sobota stala sídlom vojenského veliteľstva a direktória robotnícko-roľníckej vlády. V októbri 1919 založili miestnu organizáciu medzinárodnej sociálnodemokratickej strany s pôsobnosťou okresnej organizácie. V nej sa formovala marxistická ľavica, ktorá 1. mája 1920 zmobilizovala takmer 5000 ľudí, čím sa Rimavská Sobota stala silnou baštou komunistického hnutia. Po prudkých politických bojoch zvíťazila marxistická ľavica a dňa [[15. máj]]a [[1921]] tu založili MO KSČ, ktorá sa prihlásila k III. komunistickej internacionále. V rokoch 1935{{--}}1938 MO KSČ viedla pracujúcich do boja na obranu republiky, proti blížiacemu sa fašistickému nebezpečenstvu. Následkom [[Mníchovská dohoda|mníchovskej zrady]] bola Rimavská Sobota dňa 10. novembra [[1938]] pričlenená k horthyovskému fašistickému Maďarsku.