Raškovský luh: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:Raškovský luh.jpg|náhľad]]

 

[[Súbor:Mŕtve rameno.jpg|náhľad]]

Prírodná rezervácia je súčasťou Východoslovenskej nížiny, ktorá sa rozprestiera na juhovýchodnom  Slovensku v blízkostí hraníc s Ukrajinou a Maďarskom a spadá do katastrálneho územia obce Malé Raškovce. Nachádza sa na území [[Chránená krajinná oblasť Latorica|Chránené krajinné oblasti Latorica]], ktorá je v nadmorskej výške 96-105 m.n.m približne 5 km juhovýchodne od obce Malé Raškovce a tiahne sa pozdĺž jedného z meandrujúcich ramien Laborca. Celý luh zaberá plochu približne 16 ha.<ref name=":0" /> Územie tvoria dve čiastkové plochy, južnú časť predstavuje lúčna enkláva v medzihrádzovom priestore, ktorá prechádza v lužný les lemujúci mŕtve rameno rieky. Severnú časť tvoria mokré lúky zarezané do lesných porastov lužného typu. Plochy sú navzájom oddelené štátnou cestou. <ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Šimková, Miňová, Balla, Džuganová, Jurčovičová|meno=|titul=|vydanie=|vydavateľ=Štátna ochrana prírody SR|miesto=Banská Bystrica|rok=2015|isbn=|strany=}}</ref> Prírodná rezervácia leží približne 2 km vzdušnou čiarou od tepelnej elektrárne Vojany. Týmto územím tiež prechádza trasa ropovodu a plynovodu. <ref name=":1" />

 

V minulosti sa človek svojím zásahom do krajiny významným a nezanedbateľným spôsobom podieľal na pretváraní charakteru prírodného prostredia. Hydromelioračné zásahy do krajiny patria k najzávažnejším antropogénnym zásahom v oblasti CHKO Latorica. Budovanie hrádzí, spevňovanie brehov a vytváranie sietí odpojených ramien ovplyvňuje celkový vodný režim okolitých riek, čo nemusí pôsobiť nevyhnutne priaznivo.<ref name=":1" /> Územie bolo 31.3.1986 vyhlásené za chránené nálezisko Ministerstvom kultúry Slovenskej socialistickej republiky a neskôr 22.9.2004 bolo chránené územie ustanovené za prírodnú rezerváciu.<ref name=":0" /> <ref name=":2" /> Európska komisia schválila 13.11.2007 územia európskeho významu v panónskom biogeografickom regióne, ktorého súčasťou je aj Raškovský luh. Prírodná rezervácia je zároveň súčasťou Chráneného vtáčieho územia [[Medzibodrižia]] vyhláseného 7. 1. 2008.<ref name=":2" />

 

Východoslovenská nížina, na ktorej sa územie prírodnej rezervácie nachádza je zo severu a severozápadu obklopená treťohornými pohoriami vulkanického pôvodu.<ref>{{Citácia knihy|titul=Wikipédia|rok=2016-03-15|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slansk%C3%A9_vrchy&oldid=6240212|poznámka=Page Version ID: 6240212|jazyk=sk}}</ref> Delí sa na dve časti [[Východoslovenská pahorkatina|Východoslovenskú pahorkatinu]] a [[Východoslovenská rovina|Východoslovenskú rovinu]]. Predmetné územie je súčasťou Východoslovenskej roviny, ktorej podložie tvoria naplavené sedimentárne horniny z holocénu, ako sú íly, piesky, štrky, prach a pod.  Na zložení sa tiež podieľajú sloje lignitu a sladkovodné vápence. Typický je reliéf zvlnených rovín-sprašové tabule.<ref name=":2" /> (8) Pôdy vznikali na ťažkých pôdotvorných substrátoch. Zastúpené sú hlavne regozeme, kultizeme, kambizeme a gleje. <ref name=":2" /> <ref name=":1" />

 

Klíma sa vyznačuje veľkou časovou premenlivosťou a má teda kontinentálny charakter. Priemerný úhrn zrážok za rok je 550-600 mm. <ref name=":2" /> <ref name=":1" />

 

Z bezstavovcou sú zastúpené rovnokrídlovce [[Modlivka zelená]] (''Mantis religiosa''), [http://www.dudok.sk/fotogaleria/hmyz/kobylka-surova.html Kobylka šúrová] (''Ruspolia nitidula''), [[Koník vlhkomilný]] ''( Mecostethus parapleurus''). Z chrobákov [[Fuzáč pižmový|Fúzač pižmový]] ( ''Aromia moschata''). Ďalej zástupci radu vážky [[Šidlo pestré]] (''Aeshna mixta''), [[Šidlo trstinové]] ( ''Aeshna affinis''). Pár druhov motýľov- [[Ohniváčik veľký]] (''Lycaena dispar''), [[Modráčik krvavcový]] (''Phengaris teleius''), [[Pestroň vlkovcový]] (''Zerynthia polyxena''), [[Ohniváčik prútnatcový]]( ''Lycaena thersamon''), [[Vidlochvost ovocný]] (''Iphiclides podalirius''). Z rád stavovcov, sú zastúpené obojživelníky ako [[Skokan štíhly]] (''Rana dalmatina''), [[Skokan ostropyský]] (''Rana arvalis''), [[Skokan zelený]] (''Pelophylax kl. Esculentus''), [[Kunka červenobruchá]] (''Bombina bombina''), [[Rosnička zelená]] (''Hyla arborea''), [[Ropucha bradavičnatá]] (''Bufo bufo''). Z plazov [[Jašterica krátkohlavá]] (''Lacerta agilis''), [[Užovka obojková]] (''Natrix natrix''). K vzácnym druhom z cicavcov žijúcich na tomto území patrí [[vydra riečna]] (''Lutra lutra''). V neposledno rade dôležitou súčasťou tunajšej fauny vtáky ako [[Haja tmavá]]] (''Milvus migrans''), [[Bocian čierny]] (''Ciconia nigra''), [[Tesár čierny]] (''Dryocopus martius''), [[Hrdlička poľná]] (''Streptopelia turtur''), [[Strakoš obyčajný]] (''Lanius collurio''), [[Ďateľ prostredný]] ( ''Leiopicus medius''), [[Ďateľ malý]] (''Dryobates minor''), [[Muchárik bielokrký]] (''Ficedula albicollis''), [[Svrčiak riečny]] (''Locustella fluviatilis''), [[Sedmohlások obyčajný]] (''Hippolais icterina''). Dokonca je zaznamenaný výskyt [[Rybárik riečny|Rybárika riečneho]] (''Alcedo atthis''). <ref name=":2" />

 

[[Súbor:Korunka strakatá.jpg|náhľad]]

[[Súbor:Aluviálna lúka.jpg|náhľad]]

[[Súbor:Lužný les.jpg|náhľad]]

 

Predmetom ochrany sú aluviálne lúky zväzu Cnidion venosi  a <nowiki>[[lužné dubovo-brestovo-jaseňové lesy]]</nowiki> v okolí nížinných riek.  Ďalším predmetom ochrany je kunka červenobruchá ( ''Bombina bombina''). Lokalita je zároveň významným liahniskom obojživelníkov. Medzi negatívne vplyvy patrí nekosenie lúk a zanechávanie pokosenej biomasy. Nepriaznivo vplývajú občasné záplavy alebo naopak suchá. Zarastanie inváznymi a ruderálnymi druhmi, či emisie z neďalekej tepelnej elektrárne. Navrhované manažmentové opatrenia odporúčajú kosiť a raz ročne odvážať biomasu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=www.sopsr.sk|url=http://www.sopsr.sk/natura/?p=4&sec=5&kod=SKUEV0026|dátum prístupu=2016-11-30|vydavateľ=www.sopsr.sk}}</ref> K starostlivosti o územie patrí udržiavanie vodného režimu, v prípade potreby odstránenie inváznych druhov, či monitoring biotopov určených k ochrane. <ref name=":2" />