Rýchlosť svetla vo vákuu: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d fix |
→„Rýchlejšie-ako-svetlo“ pozorovania a experimenty: pridanie linky na popis Cerenkovovho ziarenia |
||
Riadok 82:
Takzvaný [[supersvetelný pohyb]] (angl. ''superluminal motion'') je tiež pozorovateľný pri niektorých astronomických objektoch ako napríklad [[prúd]] [[rádiová galaxia|rádiových galaxií]] a [[kvazar]]ov. Ani v tomto prípade sa však prúdy nepohybujú rýchlosťou prekračujúcou rýchlosť svetla: zdanlivý supersvetelný pohyb je [[projekcia]] javu spôsobená objektami pohybujúcimi sa rýchlosťami blízkymi rýchlosti svetla v malom uhle vzhľadom na vzdialenosť pozorovaného objektu.
Hoci to môže znieť [[Paradox (fyzika)|paradoxne]], [[nárazová vlna|nárazové vlny]] je možné vytvoriť elektromagnetickým žiarením. Prechádzaním [[elektrický náboj|nabitej]] častice cez [[izolátor]] sa naruší jeho lokálne elektromagnetické pole. [[Elektrón]]y v [[atóm]]och [[izolátor]]a sú vytlačené a [[polarizácia|polarizované]] poľom nabitej častice a pri obnovení rovnováhy elektrónov v médiu po skončení narušenia sa emitujú [[fotón]]y. (Vo [[vodič (materiál)|vodiči]] môže byť táto rovnováha obnovená bez emitovania fotónov.) Za normálnych okolností tieto fotóny vzájomne deštrukčne [[interferencia|interferujú]] a nie je zistené žiadne žiarenie. Ak sa však toto rušenie šíri rýchlejšie ako je rýchlosť fotónov, potom fotóny konštruktívne interferujú a zosilňujú pozorovanú radiáciu. Výsledok (analogický k [[aerodynamický tresk|aerodynamickému tresku]]) je známy ako [[
Možnosť komunikovať alebo cestovať rýchlejšie ako svetlo je obľúbenou témou [[vedecká fantastika|vedecko-fantastických]] diel. Častice cestujúce rýchlejšie ako svetlo, nazývané [[tachyón]]y, boli síce popísané časticovými fyzikmi, ale neboli ešte pozorované.
| |||